Pri vyslovení názvu Čierna Hora sa mnohým z nás vybaví bývalá Socialistická federatívna republika Juhoslávia, cieľ častých dovoleniek v známych letoviskách, ako sú napríklad Sveti Stefan, Budva, Bečići, alebo Bar. Ešte v zime som sľúbil rodine, že tento rok si urobíme príjemnú dovolenku pri mori. Výber destinácie však dosť ovplyvnil internet. Na facebooku som sa „spriatelil“ s webovými stránkami musicarenje.net, na ktorých je uvedených množstvo fotografií z rôznych čiernohorských riek. A bolo rozhodnuté!
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Ešte v zime som sľúbil rodine, že tento rok si urobíme príjemnú dovolenku pri mori. Výber destinácie však dosť ovplyvnil internet. Na facebooku som sa „spriatelil“ s webovými stránkami musicarenje.net, na ktorých je uvedených množstvo fotografií z rôznych čiernohorských riek. A bolo rozhodnuté! Už len ostávalo vybrať letovisko. Voľba padla na príjemný apartmán vo Velikom Pijesaku, kúsok od Baru.
Povolenka za 20 eur
Na cestu sa vydávame 18. júna v nádeji, že sa vyhneme preplneným cestám a plážam. A máme šťastie. K tomu ešte krásne počasie, teplé more – čo viac si želať? No, predsa len jedno želanie mám: menšie ochladenie (čo sa iste nebude páčiť mojej spoločnosti), aby som sa mohol vybrať do hôr preveriť nejakú tú čiernohorskú rieku.
V polovici týždňa mi dochádza trpezlivosť, a pretože je horúco ako v peci, skoro ráno vyrážam cez Bar, Podgoricu do Kolašina. Občas blúdim, značenie nie je ideálne, ale po troch hodinách konečne stojím kúsok od mosta cez rieku Taru. Keď som plánoval túto „minivýpravu“, mal som v úmysle navštíviť okrem Tary, aj rieku Lim v meste Berane. Tých riek je v Čiernej Hore skutočne nepreberné množstvo.
Nakoniec teda stojím pri Tare a premýšľam, kde kúpim povolenku. Po necelých desiatich minútach sa ma ujíma v turistickej agentúre Explorer sympatický majiteľ, pán Bulatovič. K celodennej povolenku za 20 € mi pridáva niekoľko rád, kde chytať, a ponúka mi rybárskeho sprievodcu. S vďakou odmietam, pretože tu hrá úlohu jednak čiastka 60 €, ale predovšetkým počasie. Je totiž neskutočne teplo a ja tuším, že ryby budú aktívne iba neskoro večer, alebo včas ráno. A navyše som rodine sľúbil, že sa vrátim v „rozumnom“ čase, aby sa o mňa nebáli, ako pred niekoľkými rokmi v Bosne.
Rieka tara
Pán Bulatovič ma teda vybavuje rôznymi prospektami a zdôrazňuje, že u neho si môžem naplánovať dovolenku podľa svojich predstáv. Len náhodne zazriem: muškárenie (Tara, Morača, Lim, Mrtvica), rafting, paragliding, canyoning, jeep safari a mnohé ďalšie.
Rieka Tara preteká kaňonom, ktorý je druhý najväčší na svete a prvý v Európe! Tie hory okolo sú skutočne impozantné. Ešte chvíľu počúvam, ale predsa len by som už rád zabrodil do rieky. Odmietam aj pozvanie na obed - pohostinnosť Čiernohorcov je povestná!
O pol dvanástej vstupujem konečne do rieky. Je priezračná, asi 30 až 40 metrov široká. Veľa vody v nej nie je, takže s brodením nemám žiadne problémy. Rýchlejšie pasáže tu striedajú hlboké tône, kde sa koncentrujú väčšie ryby.
Jedno také miesto nachádzam hneď pod mostom, kam sa vlieva malý, ale rýchly potok. V tyrkysovej vode sledujem čierne tiene. Potočáky, a naozaj veľké! Chytám v úseku „chyť a pusť“ - toto miesto mi pripomína „akváriá“, ktoré som videl v Slovinsku alebo v Bosne. Avšak s jedným podstatným rozdielom - nie sú v nich potočáky, ale väčšinou dúhaky.
Škoda toho neporiadku...
Nech robím, čo robím, chytiť miestnych „profíkov“ sa mi nedarí. Jedno nádejné potiahnutie, nič viac. Slnko nemilosrdne páli a mne je jasné, že toho asi veľa neulovím. Zostupujem asi 500 metrov pod most. Tu sa mi v rýchlych prúdoch konečne darí postupne „prehovoriť“ štyri menšie potočáky. Úspešnou muškou sa nakoniec stáva jig s ružovou tungstenovou hlavičkou s priemerom tri milimetre a s čiernym telíčkom. Vyskúšal som rôzne vzory, veľa ich odtrhol, lenže čierna bola vážne najlepšia.
Keď už som pri tom trhaní, musím sa posťažovať na jeden obrovský nešvár miestnych obyvateľov: na vhadzovanie odpadu do vody či na breh, čo pri jarnej vysokej vode vyjde v podstate rovnako. Niekoľko mušiek zostalo zaseknutých v „bordeli“, s ktorým nebolo možné pohnúť, občas ma míňala nejaká PET fľaša - to je naozaj škoda, pretože inak sú tu rieky skutočne nádherné!
Po štyroch hodinách mám na konte iba tie štyri potočáky. Zaujíma ma, či sa neskôr večer uskutoční nejaký zber, ale pri predstave, že sa budem vracať do svojho dočasného domova 170 km niekedy okolo polnoci - nie, to vďaka. A tak sa prezliekam, nechávam vyschnúť goretexové nohavice a zaháňam myšlienku, že sa ešte pozriem na rieku Lim. Keď sa vraciam do Veľkého Pijesaku, slnko začína zapadať. Rýchly kúpeľ v mori, pár pív na ovlaženie vyschnutého hrdla a idem spať.
Nemôžem však zaspať, stále si premietam obrázky z cesty, tú úžasnú krajinu, tých príjemných a ochotných ľudí... Rád by som sa sem niekedy vrátil a dôkladnejšie „preveril“ miestne rieky. Ideálnou dobou bude zrejme jeseň, keď už nie je také teplo, a preto možno očakávať celodenný zber. Mám dojem, že o čiernohorských riekach Tara a Lim, ale aj o ďalších, ešte v budúcnosti budeme počuť!
Plusy
+ ceny sú porovnateľné s našimi, často však nižšie (cigarety, pohonné hmoty)
+ príjemní ľudia
+ fantastická príroda
+ nádherné more
Mínusy
– dlhá a únavná cesta
– neporiadok
– zlé dopravné značenie
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
