Je pekný júnový večer, mesiac na nás nazerá poza stromy a my sedíme, ako inak, na rybách. Ticho narúša zvonenie telefónu. Kto zasa otravuje, vybehlo paralelne z našich úst. Po krátkom rozhovore sa začína náročné rozhodovanie. Uvoľnilo sa miesto na Daiwa Carp Cup 2011. Máme dve minúty na rozhodnutie. Ideme, nejdeme...? Rozoberáme v rýchlosti celú situáciu. Minulý rok sme sa na tomto jazere riadne vytrápili. Absolvovali sme tu už niekoľko pretekov a vieme, aká zradná táto voda dokáže byť. Buď sme sa trápili s veľkým množstvom malých rýb, alebo sme pokazili taktiku, poprípade nám neprial žreb. Ale výzvy sa majú napĺňať...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Rozoberáme v rýchlosti celú situáciu. Minulý rok sme sa na tomto jazere riadne vytrápili. Absolvovali sme tu už niekoľko pretekov a vieme, aká zradná táto voda dokáže byť. Buď sme sa trápili s veľkým množstvom malých rýb, alebo sme pokazili taktiku, poprípade nám neprial žreb. V tejto chvíli nás vôbec neláka účasť na týchto pretekoch, ba priam naopak, prevažuje rozhodnutie nezúčastniť sa. No výzva to je veľká. Nejdeme, telefonicky oznamujem usporiadateľovi. Po pár podkušujúcich vetách a vtipnom oznámení od nášho oponenta, že už dve minúty prešli, nakoniec predsa súhlasíme. Výzvy sa majú napĺňať.
Rozhodnutie je jasné
Viete si predstaviť, čo jediné sa nám od tohto momentu začalo rojiť v hlavách. Zvoliť tú správnu taktiku, a hlavne dokázať sebe samým, že aj na tejto vode vieme zachytať. Obava z malých rýb je veľká. Nemáme záujem sa s nimi trápiť a strácať čas ich zdolávaním. Okamžite zamietame cestu prechytania sa cez malú rybu k väčšej. Túto taktiku sme si tu už vyskúšali. Jediné, čo nám priniesla, bola naša únava a nulové konto vo výsledkovej listine. Tak toto už nechceme.
Rozhodnutie je jasné. Na začiatok troška tigrieho orecha a potom už len boilies, boilies, boilies. Jednotlivé druhy vyberáme na základe získaných informácií z tohto jazera a vlastných skúseností na iných vodách. Siahame po jednom z najúspešnejších boilies, čo prešlo našimi rukami, SK 30, a po prekvapení, ktoré nám prinieslo v tomto roku, aj Probiotic Red One.
Je piatok ráno, kontrolujeme ešte jednotlivé veci, či náhodou niečo nezostalo v garáži, alebo doma v zásuvke. Klasická nervozita pred pretekmi už začína prichádzať a naša cesta je skôr o mlčaní, ako o dlhom rozhovore. Blížime sa k jazeru. Zastavujeme sa pri mieste, ktoré sme si už tri razy po sebe vylosovali. Snáď už toľko smoly nebudeme mať. Pre istotu si overujeme tabuľku s číslom. Deviatka, snáď nás teraz obíde.
Pokus o nemožné
Prechádzame okolo jazera, pozeráme označenie jednotlivých miest a uvažujeme, ktoré by sme brali. Lenže, človek mieni a žreb mení. Ako je už u nás zvykom, žrebuje vždy šťastnejší z nás, teda Juro. Pred siahnutím do vrecka s číslami „štandov“ vtipne prehadzujeme pár slov o deviatke. No naše tváre mrznú vo chvíli, keď sa objavuje práve toto číslo v Jurových rukách. Nevieme, či sa máme smiať, alebo plakať. Áno, po štvrtýkrát sme si vytiahli to isté miesto. Ale raz to predsa musí vyjsť! Ťapli sme si rukami a odchádzame na naše dobre známe miesto pokúsiť sa o nemožné.
Keď dopadli prvé kilogramy guľôčok Probiotic Red One a SK 30 na naše lovné miesto, nervozita začína z nás troška opadať. Celý prvý deň pretekov sme bez akéhokoľvek kontaktu s rybou, čo je z nášho pohľadu pozitívum, keďže bodovaná ryba je od 4 kg a naši susedia z Čiech majú na konte už asi 20 nebodovaných rýb. Hoci sa v priebehu dňa chytá pár bodovaných kaprov, ale nie zas toľko, aby si niektoré z družstiev vybudovalo výraznejší náskok. Táto voda totiž vie preteky rozhodnúť za pár hodín, dokonca, ako sa neskôr ukázalo, aj za niekoľko minút.
Určite bude bodovaná...
Keď sa ani po zotmení nič nedeje na našich udiciach, rozhodujeme sa pred polnocou výrazne zjemniť montáže. Jemná spletaná šnúrka a háčiky vo veľkosti č. 8 a 10 je to, z čoho vytvárame naše koncové udice. Spravodlivo rozdeľujeme nástrahy na jednotlivé prúty. Na dva dávame 20 mm SK 30 a na dva Probiotic Red One v kombinácii s červenou fluo Pop Up Crayfish – Mušla. Naša tohtoročná osvedčená kombinácia. Bože, koľko nám už chytila rýb, len aby fungovala aj tu.
Na ďalšie zakŕmenie si nastavujeme budík na tretiu hodinu
a zaliezame do spacákov. Samozrejme, spať sa nedá, a tak sa debata točí okolo najväčšej ryby na tomto jazere, ktorú tu však ešte nikdy rybár nechytil. Trochu sme si zasnívali, čo keby náhodou, aká veľká bude, a kam by nás to posunulo v priebežnom poradí.
Naše snívanie prerušuje príposluch signalizátora. Okamžite vybiehame z bivaku. Po zaseknutí si ryba berie metre silonu a my okamžite vieme, že je určite bodovaná. Prvýkrát sa nám ryba ukazuje pod brehom, asi po 20 minútach zdolávania. Jej obrovské telo nám doslova vyrazilo dych. Nasleduje dlhý výpad a ďalšie veľmi opatrné zdolávanie, nakoľko pri použití maličkého háčika hrozí jej vyrezanie.
Čerstvá krv v našich žilách
Naša nervozita nemá konca, ryba si chodí kade sa jej zachce a my sa stávame miestami iba štatistami. Táto hra trvá nekonečné ďalšie dlhé minúty až do okamihu, kým sa nám ju nepodarí opäť pritiahnuť ku brehu. Tam už unavená sa necháva naviesť do podberáka. Šťastní kladieme túto obrovskú rybu na podložku. Nádherná, čistá, bez jedinej ranky. Okamžite voláme rozhodcov, nechceme totiž rybu sakovať. Váha ukazuje 22,7 kg, nástraha Probiotic Red One v kombinácii s Pop Up Crayfish – Mussel.
Týmto úlovkom ako keby nám do žíl naliali novú čerstvú krv. Okamžite sa dostávame medzi prvú trojku najúspešnejších tímov. Opäť kŕmime, naše „kobry“ dostávajú riadne zabrať. Boilies v pravidelných intervaloch dopadá na naše kŕmené miesto.
Ráno dostávame v priebehu 5-tich minút zábery na tri udice a my si pripisujeme ďalšie dve bodované ryby. Neustále však dokrmujeme, keďže sme si vedomí, že máme rybu tam, kde ju potrebujeme, a to na našom kŕmnom mieste. Bola by škoda o ňu prísť. Po štyroch hodinách dostávame ďalšie tri zábery v priebehu pár minút. Z toho jednu 10 kg rybu zdolávame, jedna je nebodovaná a jedna nám spadla tesne pod brehom.
Zábery sa nám však rozbehli výhradne na SK 30. Probiotic Red One úplne vynechávame a sústreďujeme sa iba na jeden druh boilies, s ktorým kŕmime aj chytáme.
V napätí do posledných chvíľ
Posledná noc je pred nami a my veríme, že naša taktika by nám mohla priniesť úspech. Ostatnými rybami si upevňujeme pozíciu v prvej trojke, kde sú výsledky veľmi tesné. Aj keď nemáme zábery, stále sa snažíme systematicky dokrmovať. Odmenou za to sú dve ryby 9,5 kg a 5,5 kg.
Nedočkavo očakávame výsledky po rannom vážení. Vieme už, že nejaké ryby sa pochytali, len správa, ako sú na tom naši najväčší súperi, nás drží v napätí. Nočný dážď nám dal zabrať, celí premočení sa snažíme zo seba vyžmýkať posledné zostatky síl a opäť kŕmime. Medzitým sa dozvedáme o našom priebežne druhom mieste a stratou na prvého 10 kg.
Doobeda dostávame súbežne s vedúcim tímom záber a obaja zdolávame bodované ryby. Presné výsledky pretekov nepoznáme a rozhodcovia sú skúpi na informácie. Zmierení a spokojní s druhým miestom si podávame ruky. Koniec pretekov sa pomaly blíži, my balíme a čakáme na záverečný signál. Skôr ako signál, však prichádza zvuk signalizátora a na druhej strane to vyzerá na bodovanú rybu. Krátko po zábere prichádza signál o ukončení pretekov.
Podľa pravidiel máme ešte 15 minút na zdolanie ryby, ktorá nám môže priniesť víťazstvo. Ryba vyzerala slušne, len rozdiel medzi nami a vedúcim tímom nepoznáme. Bude to stačiť, či nebude? Tieto úvahy však nechávame na neskoršie, ešte ryba nie je v podberáku. Podarilo sa a nám rozhodcovia pripisujú k celkovej hmotnosti 7 kg. Bude to stačiť?
V duchu všetko prepočítavame, ale ku konečnému výsledku sa nevieme dopracovať. Na záverečnom vyhodnotení nás rozhodcovia nechávajú ešte chvíľku v napätí. Všetci netrpezlivo čakajú, ako to všetko dopadlo. Nádherný súboj až do posledných minút pretekov sa nakoniec skončil našim víťazstvom o 1,6 kg nad v pretekárskych kruhoch známym tímom Wasabi. Preberáme ešte cenu za najväčšiu rybu a tešíme sa z nášho druhého tohtoročného víťazstva.
Čo dodať na záver? Krásne preteky, v príjemnej kamarátskej atmosfére, bez žiadnych konfliktov, ktoré sa v ostatnom období stali akýmsi pravidlom na mnohých pretekoch. Sme radi, že sme dodržali taktiku vnadenia, ktorú sme si vopred dohodli a nenechali sa zmiasť úvodným dlhodobejším tichom našich signalizátorov. Nehľadali sme chybu v nástrahách, ale v prvom rade zjemnili montáže, čo nám nakoniec prinieslo úspech.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
