Hodinu pred polnocou sa z ničoho nič rozjačí signalizátor. Registrujem jazdu na pravej udici. Len čo som stihol zodvihnúť prút, ryba si okamžite a nekompromisne berie metre silónu z pomerne silno dotiahnutej cievky. Je mi jasné, že ide o parádny kus. Pripravený čln bleskovo odrážam od brehu a snažím sa čo najrýchlejšie priblížiť k rybe...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2011
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Po niekoľkodňovej pauze som opäť na jazere. Jednu z montáží ukladám do jamy, keďže toto miesto pravidelne kŕmim a s druhou udicou som rozhodnutý začať experimentovať. Skúšam ju ukladať na náhodne nájdené miesta, hlavne do plytších partií a k vodným trávam. K tejto montáži prihadzujem len 4 až 5 boilies. Ryba stále nie je aktívna, no pri mojich krátkych štvor- až päťhodinových vychádzkach sa mi darí chytiť pár rýb okolo 10 kg práve na náhodne položenú udicu.
Mením taktiku i miesto
Prichádza ďalšia vlna ochladenia, čo by mohlo prekaziť kaprom milostné hry a konečne by začali so mnou spolupracovať. Rysuje sa mi voľný predĺžený víkend, keďže v pondelok nemusím do práce. V hlave mi stále vŕta, či mám niečo zmeniť. Nakoniec sa rozhodujem pre radikálne riešenie. Mením taktiku kŕmenia a aj lovné miesto.
Opäť vchádzam do vody a hľadám niečo zaujímavé. Po hodine nachádzam úzky, metrový pás v plytšej, 4 m hlbokej vode. Všímam si množstvo kameňov pokrytých mušľami a aj niekoľko rozdrvených kúskov v ich okolí. Jasná indícia, že sa tam kapry chodia kŕmiť. Tento pás je dlhý asi 15 m a z oboch strán sa hrebeň zvažuje do 6-7 m hĺbky, kde sa nachádza súvislý koberec vodných tráv.
Vsádzam všetko na jednu kartu a obe montáže umiestňujem na okraje novo nájdeného hrebeňa. Miesto sa snažím trošku zatraktívniť a upútať pozornosť rýb. Po celej dĺžke lavice kŕmim 2 kg boilies Signal v priemere 24 mm a zhruba pol kilogramu rozhadzujem na širšiu plochu do okruhu dvadsiatich metrov. Zámerne vynechávam partikel, pelety a menšie priemery boilies, aby som neprilákal pozornosť bielych rýb.
Ako nástrahu opätovne volím 24 mm boilies Signal v kombinácii s 20 mm PopUp a celú montáž máčam na niekoľko minút do dipu rovnakej príchute.
Jazda na pravej udici
Celý deň sa nič nedeje a ryby neprejavujú záujem o moje nástrahy. Navečer sa na brehoch jazera rozpútala diskotéka a na druhej strane pri hoteli sledujem svadobnú oslavu. Hudba z reproduktorov je taká silná, až mám pocit, že poskakujú aj kamienky na brehu. Zvažujem, či moje rozhodnutie stráviť víkend na rybách je správne.
Navyše sa zdvíha silný vietor, začínajú sa zbiehať čierne mraky. V diaľke vidím množstvo bleskov, ktoré sa rýchlo približujú a pripravujem sa na príchod poriadnej búrky. V duchu si nadávam, prečo som radšej nezostal doma, prečo som sa nezbalil ešte pred blížiacou sa búrkou?!
Zaliezam pod prístrešok a snažím si upokojiť ,,vriacu krv v žilách“. Búrka ma našťastie obišla a o jedenástej v noci sa zrazu, z ničoho nič, rozjačí signalizátor. Mám jazdu na pravej udici. Po zdvihnutí prúta si ryba ihneď berie nekompromisne metre silónu z pomerne silno dotiahnutej cievky. Je mi jasné, že ide o krajšiu rybu.
Pripravený čln bleskovo odrážam od brehu a snažím sa čo najrýchlejšie priblížiť k rybe. Aj keď mám na elektromotore nastavený plný výkon, ryba si naďalej odvíja silón z cievky. Nakoniec ma odťahuje zhruba 100 m od lovného miesta aj napriek tomu, že sa už počasie umúdrilo a v čase záberu bolo úplné bezvetrie.
Zaslúžená odmena
Nedáva mi ani meter zadarmo, vytrvalo sa tlačí do hĺbky a ja netrpezlivo čakám, kedy ju konečne uvidím vo svetle mojej čelovky. Konečne, mohutné telo sa ukladá na bok a ja ho opatrne navádzam do podberáka. Hmotnosť odhadujem zhruba na 17-18 kg. Prekvapenie prichádza až na brehu. Ryba putuje na podložku a konečne ju vidím v plnej kráse. Dĺžka 101 cm a čistá hmotnosť 20,8 kg sú miery, z ktorých som nadšený. Po niekoľkých neúspešných rybačkách tak prichádza zaslúžená odmena v podobe ďalšieho dvadsaťkilogramového šupináča na mojom konte z tohto jazera. Mám veľkú radosť a za odmenu si dávam ráno troška dlhší spánok.
Udice vyvážam za svetla, keď je už na brehoch viacej rybárov. Po piatich hodinách od uloženia montáží prichádza záber a opäť na pravú udicu. Ryba urputne bojuje, silueta vo vode naznačuje dlhú rybu. Že by ďalší poriadny kapor? Trpezlivo však vyčkávam až sa môj súper unaví. Je v podberáku a ja pozerám na dlhé štíhle telo tohto šupinatého športovca. Pri dĺžke 97 cm mu vážim „iba“ 11 kg! Tento kaprík je už evidentne po trení, čoho následkom je doslova prevalené brucho.
Ako psík na obojku...
Po tejto rybe odbieham na pár hodín domov. Dopĺňam zásoby jedla a boilies a v podvečer vyrážam späť. Ešte za svetla stíham vyviezť udice a čakám, či sa ryby opäť prídu kŕmiť na môj ,,prestretý stôl“.
Pod háčik našívam kombináciu boilies SK30 a PopUp Signal. Vsádzam na istotu z minulosti, keďže zásoby Signálu mi už došli. Kŕmim SK30 a boilies Prawn&pepper 24 mm; osvedčená kombinácia, v ktorej ako keby sa vzájomne tieto príchute dopĺňali a v tomto spojení dokázali okamžite lákať ryby.
Blíži sa včerajšia úspešná hodina. Netrpezlivo očakávam čo sa bude diať dnes. Pozerám na display mobilu. Práve sa na ňom ukázalo číslo 23:00, a v tom sa rozozvučí pravý signalizátor. Vyrážam na vodu, ale po chvíli zisťujem, že mi niečo v člne chýba. Školácka chyba! Na brehu som zabudol podberák a aj podložku... Nadávam si do amatérov!
Som už kúsok od ryby a návrat na breh by bol riskantný. Rozhodujem sa rybu unaviť a pokiaľ nebude veľká, vypnem ju hneď vo vode. Lúč čelovky preniká cez priezračnú vodu a okamžite vidím, že to malá ryba nebude. Som viac ako 100 m od brehu a rybu mám po chvíľke unavenú na hladine. Zapínam motor a kapra pomaly ťahám ako psa na obojku. Pripadá mi to smiešne, ale nič iné sa robiť nedá.
Famózny víkend
Prirážam ku brehu a po výskoku z člna beriem zo zeme podberák. Kaprík si oddýchol a ešte chvíľu vzdoruje. Dobojované, opäť zdolávam krásnu rybu, tentoraz s hmotnosťou 15,4 kg! Krásny pupkatý šupináč, ktorý ma utvrdil v tom, že nie všetky ryby sa už vytreli. V pondelok som bol celý deň bez jediného pípnutia, ale večer to opäť prišlo. Takmer na minútu presne ako predošlé zábery. Samozrejme, zase pravá udica!
Po pár minútach si už nastavujem samospúšť na fotoaparáte a robím fotografiu s 13,6 kg šupináčom. Svoj famózny predĺžený víkend zakončujem päť minút pred polnocou, keď sa mi so zvukom budíka nastaveného na mobile roztáča cievka aj na ľavej udici. Čerešnička na torte v podobe lysca ťažkého 12,4 kg.
Skvelý štart a nádherný ,,predĺžený“ víkend sa mi hlboko vryje do mojej pamäti, nakoľko sa mi podarilo v priebehu niekoľkých hodín nachytať ryby, aké sa na slovenských zväzových vodách nelovia často. Prajem všetkým zažiť podobné zážitky pri zdolávaní našich slovenských šupinatých krásavcov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
