V stredu 15. júna bol deň poslednej mojej štátnej skúšky. Vo štvrtok doobeda sme stáli na brehu jazera, nakladali všetky veci na čln a plavili sa na vyhliadnuté miesto. Kopy harabúrd pripomínali tri vykradnuté rybárske obchody. Približne po dvoch hodinách sme sa ocitli na mieste, so všetkým potrebným a pred nami bol týždeň rybačky. Prišlo mi to až neuveriteľné, po dlhšom čase rybárskeho pôstu, ktorého dôvodom bola škola...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2011
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 8
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Výber lovných miest sa zdal zo začiatku jednoduchý. Omyl! Pod hladinou nás čakala vodná džungľa v podobe takmer súvislého vysokého travinového koberca. Aby sme to nemali príliš jednoduché, tak miesta bez buriny boli často pokryté hlbokými nánosmi smradľavého bahna. Pomocou sonaru, slnečných okuliarov a olovnice sme po pár hodinách na vode našli potenciálne miesta pre naše montáže. Pri ich výbere sme dbali hlavne na to, aby tam bol aspoň kúsok čistého a tvrdého dna na položenie montáže. Už na prvý pohľad sa mi pozdávali štrkové lavice, ktoré sa zvažovali do hĺbky. Nedalo nám to, a túžba mať nahodené udice nás donútila hneď prvý deň vyviezť, aj keď iba do polnoci. Oplatilo sa a dva menšie kapry ma presvedčili o dobrej voľbe miesta.
Zbožňujem rána pri vode!
O polnoci som stiahol udice, dokŕmil miesta a spokojne zaspal. Nie však na dlho. Okolo tretej ráno ma zobudil buchot a hrmot na brehu. Rýchlo som vybehol zistiť, čo sa deje a kto má problémy so spánkom. Rybárska stráž! Vzorne si plnili svoju povinnosť a prišli sa uistiť, či je všetko v poriadku a či sú všetky montáže na brehu. Všetko OK, naďalej sme ostali majiteľmi povoleniek a mohol som si na hodinku opäť zaľahnúť, aby som svieži o štvrtej vyviezol. Perfektné pravidlo, ktoré mi aspoň predĺži deň.
Nasledujúce dva dni sme často zdolávali a vyvážali, no veľkosť kaprov ma neuspokojovala. Tušil som podstatne väčší potenciál vody, preto som sa snažil niečo zmeniť, aby som dostal do podberáka mohutnejšieho kapríka. Spočiatku sa nám to vôbec nedarilo. Skúšal som eliminovať malé kapry rôznymi spôsobmi, no nepomáhalo takmer nič a hladné kapry malých a stredných rozmerov sa striedali v podberáku. Pri výrobe boilies 3XL sme pridali väčšie množstvo Robin Red oil aktiv, ako je odporúčané. Guľôčky boli výrazné, a práve to som pripisoval množstvu a veľkosti rýb.
Ďalší deň, po vyvezení prútov o štvrtej ráno, som pri kávičke sledoval pozorne hladinu a snažil sa vystopovať väčšie kapry. Zbožňujem rána pri vode! Výskoky nad hladinu neboli ďaleko od mojich miest, čo ma upokojovalo a motivovalo. Práve toto ráno som zmenil taktiku vnadenia. Pod hranu som položil veľmi presne montáž a vnadil minimálne 5 až 10 metrov od nej. Všetko krmivo dopadalo na šikmú lavicu a samostatná guľôčka čakala na opatrnejšieho kapríka, krúžiaceho neďaleko. Ako nástrahu som našíval výhradne jednu guľôčku 3XL-ka. Panáka mi väčšinou zobrali menšie pažravejšie ryby, a presne tým som sa chcel tentoraz vyhnúť.
Úžasná ryba, úžasný deň!
Do obeda sa nič nedialo, čo bolo doposiaľ neobvyklé a až okolo poludnia som mal plynulú jazdu. Pri zdolávaní z člna som ľahko zistil, že ryba je poriadne ťažká. Asi 20 minút mi trvalo, kým som mohol kapra podobrať a položiť na podložku. Obrovské mohutné telo! Krásny nový osobák zo slovenskej zväzovky s mierami 105 cm a 20,5 kg. Úžasná ryba, úžasný deň! Zmena taktiky sa na 100 % oplatila! Do večera som prijímal gratulácie od známych aj neznámych.
Krásny deň plný eufórie nám však prišiel pokaziť domáci rybár, ktorému sme zrejme prekážali. Na pomoc si priviedol predsedu miestnej rybárskej organizácie a spoločnými silami sa nás snažili odtiaľ vyhnať. Keď to nešlo po dobrom, skúšali po zlom. Vyhrážali sa nám všeličím možným aj nemožným, no najmä tým nemožným. Nepomáhali ani argumenty, že bivak nie je stan a my nestanujeme, ale chytáme ryby, na čo máme právo! Rozzúrení odchádzali so slovami: veď uvidíte! Boli sme si vedomí, že neporušujeme žiadny zákon, tak sme sa snažili čím skôr zabudnúť na túto nepríjemnú skúsenosť a venovať sa ďalej naplno dobre rozbehnutej rybačke. Večer sme chytili zopár kaprov do 12 kg a po polnoci ešte pred spánkom dokŕmili svoje miesta.
Ani „šikana“ domácich nás neodradila!
Nasledujúci deň som pokračoval v nastavenej taktike, čo sa mi opäť vyplatilo. V podberáku skončila ďalšia nádherná ryba, tentoraz s hmotnosťou 17,1 kg a tesne pred polnocou kapor ťažký presne 15 kg. Neuveriteľné! Veľa kaprárov zatracuje slovenské štátne vody, no ja si, naopak, myslím, že práve tie sú vhodné na zaslúženú a nefalšovanú radosť. Nie je ľahké uspieť, no keď sa to raz podarí, stojí to za to a rybár si to cení o to viac!
Naše úspechy sa rýchlo šírili svetom a zrejme to nenechalo chladným zmieňovaného domáceho rybára. Po zdolávaní kapra sme sa vrátili na breh a už nás tam čakala mestská polícia. Po kontrole odišli. Netrvalo dlho a pre zmenu prišla opäť rybárska stráž. Páni s odznakmi na hrudi si takmer 15 minút obracali v rukách naše povolenky a všetky doklady. Papiere v poriadku, no bolo ešte potrebné zistiť, či máme odháčkovač, meter a prečo máme ten podberák v člne zložený. Popozerali pozorne po okolí, či náhodou nenájdu neporiadok a odišli k tomu domácemu na kávičku.
Osobne mi je veľmi ľúto, že sa podobné situácie stávajú. Chodievam na rybačku od malička a prírodu milujem. Správam sa k nej najlepšie ako dokážem. Od vody odnášam pravidelne plné vrecia odpadkov, najmä po iných ľuďoch. K rybám sa správam maximálne šetrne. Aj na tomto mieste, ak prišiel iný rybár s tým, že tam chce chytať, sme sa vždy dohodli, tak, aby sme boli všetci spokojní. Je veľmi smutné, že niekedy ani maximálna snaha nestačí na to, aby sme mali pokoj na rybách.
Pre pokoj na duši...
Posledné ráno pršalo a únava mi nedovolila vyviezť montáže skôr ako o siedmej ráno. V silnom vetre to nebolo ľahké, ale zvládli sme to a posledné guľôčky čakali na kapry, kým ich nekompromisne zožerú. Kŕmil som už len pár guľôčok na každé miesto. S parťákom sme sa dohodli, že o štvrtej popoludní skončíme, vytiahneme udice a pôjdeme domov. To je tá chvíľa, ktorú tak hrozne nemám rád, ale ešte nám ostávalo pár hodín.
Pred obedom som zdolal kapra okolo 8 kg, avšak posunul mi bójku do hlbšej vody. Vo vlnách som sa ju snažil nájsť, no ani za 45 minút sa mi to nepodarilo. Sklamaný som položil montáž na svoje druhé miesto. Po pol hodine prestalo fúkať, mne to nedalo a šiel som hľadať utopenú bójku a svoje úspešné miesto. Na prvýkrát sa mi to podarilo a s olovnicou som zistil, kam položiť nástrahu, čo som následne aj urobil. To celé mi trvalo ďalšiu pol hodinku a čas rybačky sa pomaly chýlil k záveru.
Za vynaloženú námahu som dostal odmenu, pekného lysca s hmotnosťou okolo 7 kg. Bolo 15.00 a zvažoval som, či má ešte význam vyvážať na hodinku. Pre pokoj na duši, aby som si nič nemohol vyčítať, že som niečo odflákol, som to odvesloval, položil montáž na moje miesto a prihodil 5 posledných guľôčok. Snaha sa niekedy vypláca...
Toto nebol sen!
Poslednú hodinu sme mali čas vyhradený na naloženie všetkých vecí do člnov, aby sme o štvrtej mohli už iba udice vytiahnuť a odplávať preč. Všetko sme podľa plánu stihli a tá nechcená chvíľa naozaj aj prišla. Tak to už, bohužiaľ, chodí, že všetko pekné sa musí raz skončiť. Vytiahol som prvú udicu a zbalil ju do puzdra. Vydal som sa po druhú, ale doteraz nerozumiem, prečo som ju položil na kameň pri stojane, namiesto vytiahnutia. ,,Keby náhodou“ - s úsmevom som povedal parťakovi.
Začal som si baliť stojan a vtom sa mi roztočila cievka navijaka na prúte, položenom na kameni. Ako som to zbadal, vybuchol som smiechom, že toto už nie je možné! Sadli sme do menej naloženého člna, zobrali iba sieť z podberáka, lebo rukoväť bola na spodku člna pod tonou vecí a šli sme oproti rybe. Celý čas veslovania som tomu nemohol uveriť a opakoval dookola ako blázon: ,,Toto je sen!“
Prišli sme nad rybu a zbadal som pri hladine malé olovko, ktoré bolo 1,5 m od montáže. Predpokladal som, keďže sa ryba tak rýchlo vzdala, že to bude maličký kaprík na rozlúčku. Avšak vtom spod člna vyplával ten ,,maličký” kaprík. Skoro som do vody spadol.
Potom nasledoval asi 20-minútový boj, nekonečné preťahovanie o každý meter. Ruky som už mal vyťahané ako orangutan. Keď som ho konečne dostal ku hladine, tak sme ho nejakým zázrakom dostali medzi ramená podberáka. Neuveriteľná úľava! Nemali sme ani podložku so sebou v člne, tak sme nechali kapra vo vode a pomaly veslovali na breh. Odhadovali sme ho na 17 až 18 kg. Nádherná bodka za nádhernou rybačkou.
V plytkej vode som vystúpil, pohľadal podložku a podsunul pod kapra. Nikdy nezabudnem na moment, keď som ho zbadal prvýkrát na podložke v celej svojej kráse! Neskutočný, mohutný a obrovský kapor, ktorý zabral ešte neskôr ako o minútu dvanásť. Po tele som mal zimomriavky, cítil som isté chvenie, mozog asi prestal úplne pracovať a vydával som iba nejaké pazvuky. Po chvíľke som sa ako keby prebral z kómy a kapra sme zvážili. Fantastických 27,20 kg a 109 cm! Úlovok, ktorý prekonal aj moje najtajnejšie sny.
Aj napriek problémom, ktoré nám pripravil miestny rybár, sme zotrvali. Nedali sme sa odradiť a oplatilo sa. Vyzerá to, ako keby nás osud skúšal, či sme pripravení a dostatočne odhodlaní. Výdrž a snaha sa mi vyplatila najviac, ako som si mohol len želať. Výprava snov!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
