Aj keď sa väčšinu svojho rybárskeho života venujem lovu kaprov spôsobom na položenú, už dlhšiu dobu preferujem lov na boilies, predsa si nájdem čas, aby som zrelaxoval pri love rýb aj inými rybolovnými technikami.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2012
Počet strán v magazíne: 0
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Tvrdosť na hlavnom toku
Aj teraz sedím s kamarátmi na brehu našej najväčšej rieky, ktorou je nepochybne Dunaj, so snahou niečo pekné dostať do podberáka. Jasné, že sa snažím chytiť kapra a som na to patrične vybavený, ale jedna vec ma nenecháva ľahostajným. Vraví sa, že Dunaj je riekou noci a zábery od kaprov prichádzajú veľakrát ruka v ruke s tmou, takže cez deň takpovediac stojíme... Skutočnosť, ktorá ma však zaujala je aktivita nášho dunajského guru Petra. Balí kaprový prút a vyťahuje Heavy feeder. Razom ožívam a zblízka ho sledujem. Nie som špecialista na feeder, a asi ani nebudem, ale aj doma občas siahnem na svoj jemný feeder a pozabávam sa. Tu je to však iné. Oproti domácej jemnej špičke, ľahkému košíku a tenkému nadväzcu, Peter nasadzuje tvrdšiu špičku, nadväzec s priemerom 0,20 mm, niekedy aj viac, s dĺžkou cca 70 cm. Dĺžka nadväzca ma trochu zaskočila, ale je mi vysvetlené, že je to tak kvôli kameňom a zvíreným nánosom, keď riekou prechádzajú lode. Nástraha tak nezapadne a ryba ju ľahšie nájde. Samozrejmosťou je amortizér „guma“ hrubšieho priemeru, ktorý prechádza dutou trubičkou, na ktorej je klip na uchytenie košíka. Určite má svoje opodstatnenie, lebo tlmí prudké zábery a pri zdolávaní výpady väčších rýb. Niekedy vraj ani to nepomôže. Hm, čo všetko a hlavne aké monštrá plávajú v Dunaji. Mimochodom, košíky gramáže od 80 g do 100 g sú nutnosťou. Aby bolo jasné, sedíme na hlavnom toku. Žiadne zátoky, potopené stromy, konáre nad vodou a podobne. Jednoducho kusisko prúdiacej vody, po ktorej každú chvíľu pláva iná loď.
Aj tu záleží na mieste
Jeden háčik to však má. Vo vzdialenosti približne 20 m od brehu dno náhle klesá z 1,70 m do hĺbky cca 4 m, a vytvára tak slušný zlom. Nazval by som to akousi jamou, lebo nad týmto miestom je plytko a pod ním tak isto. Vzniká teda 80 m dlhé a 4 m hlboké miesto blízko brehu, kde sa usadzuje nános a s ním aj potrava, ktorú ryby zbierajú. Rozrábam vnadiacu zmes Maggi, ale tentoraz mi Peter káže trochu ju prevlhčiť. A to z dôvodu, aby ju hneď nevymývalo z košíka. Peter napichuje na háčik päť kostných červov, nahadzuje a rúčku udice vkladá do doma vyrobeného stojanu. Je to praktická vec. Špička udice pod uhlom 45° smeruje k nebu a je mierne ohnutá. Aspoň trochu sa tým minimalizuje kontakt vlasca s prúdom a celá zostava vydrží dlhšie na jednom mieste. Záber na seba nenechal dlho čakať. Doslova sa trasie celá udica a o chvíľu je na brehu malý pleskáč. Nastreľujem povyše lovného miesta pár kŕmnych gúľ z rozrobenej vnadiacej zmesi. Keď povyše, myslím tým aj desať - pätnásť metrov proti prúdu, Peťo zdoláva ďalšieho pleskáča. Pri jeho zdolávaní práve prechádza popred nás veľká výletná loď. Vlny, ktoré vytlačila riadne dobili zdolávanú rybu. Vždy je potrebné mať sa na pozore a veci si dávať ďalej od brehu, lebo sa môže ľahko stať, že ich ustupujúca voda odnesie so sebou.
Toto nie je o brutálnych jazdách
Už som to nevydržal a balím jednu udicu nastraženú na kapra a požičiavam si jeden z Ľubových tvrdých feedrov, veď trochu zábavy nezaškodí. Peter vyberá z vody maličkú rybku. Ja chcem však chytiť nejakú tú mrenu, alebo jedného z tých velikánskych pleskáčov, a tak navliekam na gumičku Queen Pellet, príchute Cesnak a nahadzujem. S obavami sledujem ako sa silon bez zastavenia pomaly presúva dolu prúdom. Tu mi Peťo vysvetľuje, že mám po nahodení nakloniť špičku udice ku hladine proti prúdu a celú zostavu takto pridržať. Košík sa zachytí na dne, a potom drží. Ihneď zostavu vyťahujem, postupujem podľa jeho rady a je to na „parádu“. Košík si našiel svoje miesto a drží na dne. Moja eufória z vidiny veľkého úlovku však rýchlo upadá, keď z vody vyťahujem malého nosáľa... Peter striedavo vyťahuje menšie aj väčšie pleskáče, nosále a plotice. To už však pri nás sedia Ľubo s Duškom a všetci štyria sledujeme dve špičky týčiace sa k nebu. Zo všeobecnej debaty ma vytrhne prudko sa ohýbajúca špička a zavrčanie cievky. Hm, na tú cievku som nemal zabudnúť, školácka chyba ma pripravila o rybu. Vymotávam zachlpený silon a popri tom počúvam pár, pre niekoho vtipných poznámok. Po chvíli sa situácia zopakovala, ale aj napriek tomu, že už neomylne chytám povolenú brzdu, moja reakcia je pomalá a ryba sa vypína. Peter našíva potápavú Queen Pellet príchute Chilli Con Carne. Po chvíli je na brehu pekná mrena a pár väčších pleskáčov. Jednoducho, kto to vie, tomu všetka česť.
Na záver
Už hodnú chvíľu nemám ani záber. Pomaly sa zvečerieva a ja balím požičaný feeder. Je čas nahodiť ťažké zbrane... Viem, že to nebolo nič odborné, ale verte, že deň ubehol ako voda v Dunaji. Prvýkrát som si na dlhšiu dobu vyskúšal tvrdý feeder vo veľkej rieke a bolo to celkom fajn. Aktívny lov, pri ktorom som sa na stoličke vrtel ako „ringišpír“, no aj keď som nezdolal nič kapitálne, isto si to na budúce vyskúšam znovu. Niekedy si človek musí od kaprariny na chvíľu oddýchnuť a ako rybár by nemal zabúdať aj na iné spôsoby lovu, lebo potom to na vode vyzerá neskutočne.
Do skorého pípnutia a brutálnej jazdy, priatelia.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
