Koniec leta patrí u nás k tým najlepším obdobiam na lov boleňov. Tradične sa prelom leta a jesene stáva dobou, keď sa s prvými výraznými nočnými ochladeniami zvyšuje naša šanca na ulovenie skutočne veľkých rýb. V tomto čase sú ideálne pre ich cielený lov jasné podvečery pri západe slnka s nezamračenou oblohou. Obdobie babieho leta je aj v podstate jednou z posledných príležitostí pre ich cielený lov na hladine. S pribúdajúcim časom, a čoraz viac sa ochladzujúcou vodou, klesá pozvoľna aj aktivita drobných rybiek pod hladinou, ktoré sú hlavnou zložkou potravy boleňov.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Lovec boleňov sa musí v prvom rade sústrediť na vyhľadávanie vhodných miest. Tými sú na riekach hlavne miesta pod priehradnými múrmi, elektrárňami, sútokmi riek, terénnymi zlomami na dne a ostatné prúdne úseky. Boleň je rybou otvorenej vody. Preto je pri love boleňov dôležité riešiť hlavne miesto lovu a spôsob vedenia nástrahy. Tá samotná v podstate nie je až taká dôležitá, pokiaľ lovec vie, čo je pri cielenom love boleňov rozhodujúce. Boleň sa dá uloviť prakticky na čokoľvek, či už je to rýchlo vedená rotačka v tvare vŕbového listu, rôzne úzke a ťažké plandavky, menšie pilkre alebo rôzne typy špeciálnych voblerov. Pre priaznivcov lovu s voblermi patria medzi top nástrahy pri love boleňov hlavne popy, voblery s lopatkou kolmo k osi, prípadne rôzne
bezlopatkové voblery. Prvoradou podmienkou je to, aby spĺňali základné požiadavky na ideálnu boleňovú nástrahu a tou je možnosť ďalekých hodov a malý odpor pri rýchlom vedení. Existuje obrovské množstvo výrobcov takýchto nástrah a náš trh ich ponúka dostatočné množstvo. Na lov boleňov sa jednoznačne medzi najznámejšie radia Salmo Thrill či Owner Cultiva. Každý z nich je určený pre iný spôsob vedenia a lov s nimi je zásadne rozdielny.
Modely vhodné aj na veľké ryby
Alternatívou k týmto notoricky známym nástrahám sa môžu stať voblery francúzskej značky Illex, ktorá má v sortimente viacero typov voblerov vhodných pre lov na hladine či tesne pod ňou. Že o kvalite týchto nástrah nie je potrebné diskutovať, je známe už niekoľko sezón aj našim rybárom, ktorí však vnímajú nástrahy Illex skôr ako nástrahy vhodné pre lov pstruhov či iných druhov menších rýb. Že to nie je tak celkom pravda, je možné presvedčiť sa hneď po zhliadnutí celého sortimentu tejto značky. Je možné nájsť tam voblery, ktoré v úspešnosti v ničom nezaostávajú za vyššie spomínanými nástrahami na bolene. Dnes už každý z výrobcov voblerov ponúka nástrahy od hladinových popov až po hlbokopotápavé modely, s ktorými je možné pokryť celé spektrum rozličných hĺbok a podmienok na lovisku. Netreba však zabúdať, že ani dokonalá nástraha a ani to najlepšie vedenie nevyprovokuje boleňa, pokiaľ nie je nablízku.
Klenoty z Japonska
Prednosťou týchto voblerov je precízne spracovanie, ostatne ako aj pri iných nástrahách pochádzajúcich z Japonska. Dokonalé vyváženie jednotlivých typov, záťaž vo forme tungstenových guľôčok rozličných veľkostí umiestnená v plastovom tele nástrahy tam, kde to má význam pre správny pohyb, dráhy vo vnútri telíčka pre pohyb guľôčok pri nahadzovaní pre zabezpečenie jej správnej polohy počas letu tak, aby nedochádzalo k zamotávaniu trojháčikov do vlasca, to všetko sú detaily, ktoré radia tieto nástrahy na vrchol medzi umelými nástrahami. Nie všetky plastové nástrahy sú rovnaké a to, že sú vo vnútri nástrahy kovové guľôčky, nemusí ešte nutne znamenať, že nástraha musí hrkotať ako detská hračka a plašiť ryby široko navôkol.
Popery sa boleňom opozerajú
Zo širokej ponuky značky Illex sú pre hladinový lov vhodné viaceré typy. Odlišujú sa nielen spomínaným vyvážením, ale aj pohybom či už po hladine alebo tesne pod ňou. Je preto dôležité poznať vlastnosti každého modelu a vedieť ich využiť vo svoj prospech pre úspešný lov. Tradičnou hladinovou nástrahou sú dnes už popy. Ide o bezlopatkové voblery, ktoré majú hlavovú časť skosenú do podoby akejsi preliačiny, vďaka ktorej pri prerušovanom navíjaní a pocukávaní nástrahou dochádza k vyprskovaniu vody pred ňou. Vďaka tomuto špecifickému pohybu sa však boleňom veľmi rýchlo okukajú a ryby na ne veľmi rýchlo prestávajú reagovať. Na miestach, kde sa veľa vláči s touto nástrahou, dochádza postupne až k tomu, že ryby sa stanú voči popom úplne apatické. Práve z tohto dôvodu nepatria popy rozhodne medzi moje najobľúbenejšie nástrahy na bolene.
Hladinové voblery
Úplne iná situácia je však pri modeloch Illex Clyde Mudsucker a Illex Water Moccasin. Aj keď Clyde Mudsucker má hlavovú časť podobnú ako popy, preliačina nie je až taká veľká a pri pohybe po hladine nedochádza k jej príliš veľkému rozprskovaniu. Water Moccasin je už klasický hladinový bezlopatkový vobler. Obidva typy sú vhodné pre techniku vedenia „walk the dog“. Tá spočíva v rovnomernom navíjaní za súčasného pocukávania špičkou prúta, ktoré dodáva týmto nástrahám „cik - cakový“ pohyb po hladine podobne, ako keď pláva užovka. Nástrahu nahadzujem proti prúdu, kolmo na prúd aj dole vodou a dá sa viesť všetkými smermi, len je potrebné prispôsobiť rýchlosť navíjania a intenzitu pocukávania. Držanie prúta pri love ovplyvňuje aj to či chytám na rieke, alebo na stojatej vode. Na stojatej vode je to prakticky jedno, ak však chytám na rieke, kde je silnejší prúd a nahadzujem až zaň, pri vedení bude na vlasec pôsobiť príliš veľký prúd, ktorý bude nástrahu strhávať a nedocielim jej správny chod. Tu je potrebné pracovať s trochu viac pridvihnutou špičkou prúta, aby sme čo najväčšiu časť vlasca držali nad hladinou a zbytočne nám ho voda nestŕhala, čo by malo neblahý vplyv nielen na prácu voblera, ale aj na správny zásek.
Podpovrchové voblery
Všetky predchádzajúce spomenuté modely sú povrchové. Stále však ide o typ nástrah, ktoré svojím špecifickým pohybom po hladine lákajú ryby aj z väčšej diaľky, no pri ich intenzívnom používaní na niektorej vode dochádza veľmi rýchlo ku strate ich účinnosti. Ryby začnú byť podozrievavé voči voblerom čeriacim hladinu a nastane čas skúsiť opäť niečo iné. V takomto prípade môže pomôcť model Illex Water Monitor, ktorý je oproti všetkým predošlým modelom potápavý a dá sa viesť tesne v podpovrchovej vrstve vody. Opäť ide o bezlopatkový vobler, avšak s vyvážením spôsobujúcim klesanie nástrahy pri prerušení navíjania a pohyb pod hladinou. Pri chytaní s ním opäť využijeme techniku „walk the dog“, čiže navíjanie s pocukávaním špičkou prúta, ktorým nástrahu oživujeme. Samozrejmosťou, pri love boleňov je rýchlejšie vedenie nástrah oproti lovu iných druhov dravých rýb.
Sfarbenie voblerov
Zaujímavé je aj farebné stvárnenie niektorých voblerov. Osvedčilo sa mi, hlavne pri love na príliš prechytávaných vodách alebo pri love opatrných rýb, použitie priehľadných nástrah. Tým, že voblery sú plastové, nie je problém ponechať nástrahu v surovom stave priesvitného plastu, z ktorého sú odliate. Zvýraznená býva len hlavička, príp. chrbát voblera. Pomerne veľká nástraha dráždi rybu pohybom, no jej vizuálny vnem je pre rybu obmedzený len na zvýraznenú zafarbenú časť. Podľa môjho názoru je to tým správnym spúšťacím momentom na útok od opatrných rýb na často prechytávaných vodách.
Rozvaha pri nahadzovaní
Týmto spôsobom chytám bolene zásadne len vtedy, ak ich vidno loviť na hladine. Dôležité je naučiť sa rozpoznávať zalovenie boleňov a nehádzať nástrahu po každej rybe, ktorá šplechne na hladine. Zbytočne veľa hodov naprázdno môže bolene úplne rozplašiť, ale hlavne im dáva čas na dokonalé prehliadnutie nástrahy, voči ktorej ostanú potom apatické. Časom som dospel do štádia, že si počas lovu hodím len párkrát. Všetko sú to však hody po takmer istých rybách, ktoré sú vo vzdialenosti, kam ešte dohodím, prípadne sa držia dlhší čas na hladine pri prenasledovaní vyhliadnutej beličky a nástraha má čas doletieť ku loviacej rybe na hladine. Takýto lov je fantastický
a chytiť za hodinu niekoľko rýb je situácia, na akú sa len tak ľahko nezabúda. Medzi jednotlivými zaloveniami bývajú často aj 10-minútové prestávky, keď sa bolene držia hlbšie vo vode. Keď sa po predchádzajúcich zaloveniach rybičky na hladine upokoja, vyrážajú odtiaľ potom väčšinou všetky naraz ku hladine. Počas ich prestávky čakám s odklopeným navijakom a s prútom za chrbtom pripravený nahodiť okamžite, ako sa opäť objavia. Neustále nahadzovanie by rušilo beličky a kde nie sú rybky, nelovili by ani bolene. Tento spôsob má aj tú výhodu, že si môžete čiastočne dopredu vybrať svoj budúci úlovok za predpokladu, že loví viac rýb naraz. Jednoducho hádžete nástrahu na rybu, ktorá sa vám zdá podľa zalovenia najväčšia.
Lov na veľkú vzdialenosť
Nástrahu je potrebné nahodiť do blízkosti ryby, najlepšie do vzdialenosti približne do jedného metra od loviacej ryby za jej chvost alebo k boku. Pri hodoch na vzdialenosť aj niekoľko desiatok metrov to nie je až také jednoduché, ako sa to na prvý pohľad môže zdať. Tesne pred dopadom nástrahy na hladinu je potrebné dobrzďovaním šponovať šnúru a preklopiť, aby nástraha nemala čas potopiť sa a mohli sme okamžite po kontakte nástrahy s hladinou začať navíjať. Ak bol vobler umiestnený do zorného poľa ryby, väčšinou po pár otočeniach kľučkou navijaka pri nástrahe „vybuchne“ voda a je tam. Takýto hladinový záber vyzerá, ako keby vám po nástrahe niekto hodil tehlu. Voda ešte len vyšplechuje hore a boleň už valí cez brzdu preč. Nakoľko nástrahu často pri rýchlom navíjaní hádže do strán, niekedy sa stane, že boleň je zaseknutý zvonku papule. Jednoducho mu nástraha v poslednej chvíli odskočila spred otvorenej papule. Pri prudkom a rýchlom obrate sa však väčšinou aj napriek tomu zasekne sám. Niekedy však voda vybuchne, ale na nástrahe necítite ani ťuk. To sa boleň v poslednej chvíli otočil tesne za nástrahou, ak sa mu na nej niečo nepozdávalo a nechal ju tak. V takomto prípade je potrebné ešte zvýšiť rýchlosť navíjania. Základom je, pokiaľ boleň prenasleduje nástrahu, nespomaliť v jej navíjaní. Často ho práve zrýchlenie vyprovokuje k bezhlavému ataku. Spomalením vedenia mu len dáme čas na jej dokonalé prehliadnutie.
Výbava
Pri tomto spôsobe lovu nie je potrebné vybavenie nejako zvlášť výrazne riešiť, postačí dlhší prút (270 - 300 cm) určený na stredne ťažkú prívlač. K tomu primerane veľký navijak, skôr s rýchlejším prevodom, ktorý nám uľahčí rýchle vedenie nástrahy. Vlasec s priemerom okolo 0,20 mm, v prípade nutnosti nahadzovania na veľkú vzdialenosť kombinácia tenkej šnúry asi s metrovým nadväzcom z obyčajného vlasca spojené muškárskym mikrokrúžkom. Použitie fluorcarbonu ani nie je nutné. Boleň je rýchla, ostražitá ryba a nástrahy sa mu veľmi rýchlo opozerajú. Chce to často ich meniť, pri navíjaní skúšať zrýchľovať a spomaľovať. Mám rád nástrahy, s ktorými sa človek môže hrať a hladinové bezlopatkové voblery sú na to ako stvorené. Použitie spomínaných voblerov je opäť možnosťou, ako byť o krok vpred pred boleňmi a dosahovať pravidelné úspechy pri ich love.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
