Všetci, ktorí prechádzali popred našu chatku zostali na chvíľu stáť a vťahovali nosom vôňu, ktorá im do tohto rybárskeho prostredia vôbec nezapadla. Do zvukov kempu sa vmiesila veta: „Každých desať minút otvoríš rúru a pekne lyžičkou popolievaš týmto výpekom celú kačičku, jasné?“ prikazoval Miro Adamovi, nášmu trinásťročnému kadetovi, najmladšiemu členovi tohtoročnej orbisáckej výpravy. Po skončení čistenia rýb nás čakal obed v týchto zemepisných šírkach nevídaný. Pečená kačica. Vedel som si vybrať partiu do chatky, však?
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Rybárske zážitky s vôňou piva
Cesta do Nórska je vždy strastiplná, ale tentoraz sa mi zdá, že robíme menej nevyhnutých prestávok pre pivárov ako zvyčajne. Rybárske osadenstvo autobusu je oveľa disciplinovanejšie a všetky „cikpauzy“ sa dodržiavajú skoro na minútu. Snáď sa mi zo slovenských rybárov, cestujúcich do Nórska, nestanú japonskí turisti, ktorí mi vždy pripomínajú disciplinované motorové myši s fotoaparátmi. Skoro mi dobre padlo, keď aj napriek prísnemu zákazu vodičov autobusu, si náš dlhoročný klient Miro položil na vratký vyklápací stolík otvorené pivo. Toto sa hneď po výjazde z parkoviska prevrátilo a vyplazilo na nás svoj dlhý, lepkavý jazyk. Potichu tieklo od posledných sedadiel v autobuse chodbičkou popri kávovare až dopredu ku mne. Utieranie uličky nás zbavilo všetkých prebytočných servítok a vreckoviek, ale priznajme si, že debaty o rybárskych zážitkoch ďaleko lepšie vyznejú, keď je vo vzduchu cítiť vôňu piva a snáď to raz pochopí aj majiteľ autobusu.
Nerybár víťazom
Tohtoročné počasie v auguste bolo v Snillfjorde typicky nórske. Keď nepršalo, tak sa k dažďu schyľovalo, a keď sa náhodou ukázalo slnko, tak to iba preto, aby mu menej skúsení rybári naleteli a vybrali sa na more bez nepremokavých odevov. Len čo sa dostali ďaleko od chaty a nemohli sa rýchlo vrátiť, vyšiel spoza hory mrak a pršalo a pršalo.
Už v autobuse som vyzval všetkých účastníkov zájazdu, že kto má záujem zúčastniť sa súťaže o najťažšiu rybu, nech siahne do vrecka a prinesie päť eur ako zápisné. Tieto peniaze som vzápätí rozložil na tri kôpky, kde v tej najväčšej čakala na víťaza odmena osemdesiat „éčiek“ , Orbis – tričko s čiapkou a šesť usmiatych smädných mníchov. Preskočím desať dní rybačky a hneď vám vyjavím pravdu o víťazovi. Ak si myslíte, že vyhrala rybárska spravodlivosť na čele s naším patrónom sv. Petrom a výhru zhrabol niektorý z dlhoročných účastníkov zájazdov, ktorý si potajme ulieva peniaze na nástrahy z ostro sledovaného rodinného rozpočtu, tak ste na omyle. Vyhral Juraj, ktorého týmto vítam v rybárskom cechu. Nielenže som mu požičal prúty, ale osobne som ho zaviezol s člnom na miesto, kde lovím miene a po krátkej inštruktáži ako sa drží prút, vytiahol tento nerybár mieňa cez sedem kilogramov a stal sa víťazom.
Lovili sa najmä makrely
Tento rok nebol o veľkých rybách. Prevládajúcou rybou vo fjorde boli makrely. Niektoré dni boli všade, kde ste pozreli. Strieborné torpéda lovili pri hladine poter sleďov a voda popri pobreží vrela. Medzi úlovkami sa nezriedka objavili kusy nad jeden kilogram. Makrely sa lovili pri pilkrovaní na muškové nadväzce, na prívlač, keď nám stačila malá ošumelá plandavka či rotačka, ale i na trolling, pri ťahaní malých voblerov. Miro zasvätil do tajov trollingu aj Paľa, ktorý okrem už spomenutej kačice priniesol aj zajaca z otcovho chovu. Ten (myslím tým zajaca, nie Paľa) bol taký chutný, že rozhodne si tie medaily, ktoré podostával na chovateľských súťažiach určite zaslúžil, za čo sme ho my za odmenu zjedli. Takto my laici hodnotíme prácu zanieteného chovateľa. Miro a Paľo brázdia s člnom krížom-krážom po fjorde a naháňajú kŕdle makrel. Pri jednom stretnutí nám Miro pred oči otrčí skutočného lososa, ktorého pred chvíľou chytil v mori ďaleko od ústia rieky. Nebol to žiadny z tých gigantov cez meter, ktoré vídame sporadicky vyskakovať na rôznych miestach fjordu, ale i tak to bola pekná ryba cez päťdesiat centimetrov.
Veľký losos s malým prehreškom
Miško, ktorý si s dovolením majiteľa kempu išiel zachytať pstruhy do riečky za táborom, si musel vyšliapať asi dva kilometre od ústia rieky do mora, kde už mohol chytať. Šťastie praje hlavne tým, ktorým sa nelení. Netrvalo ani hodinu, keď sa vrátil do tábora, síce bez pstruhov, ale so sedemdesiatštyri centimetrovým lososom, ktorý vážil cez tri kilá. Myslím si, že to nebol úlovok celkom „kóšer“, keďže nemal licenciu na lov lososov, ale v porovnaní s jeho vrstovníkmi od Krásnej Hôrky to nebol žiadny prehrešok a je mu rybársky odpustené.
Každý deň prichádzajú za mnou „spoluzájazdníci“, aby som im odvážil ich úlovky na mojej digitálnej váhe, ktorú som vyhlásil za súťažnú a seba som pasoval za šéfa jednočlennej rozhodcovskej komisie, podľa hesla „najlepšia forma demokracie je diktatúra“. Najviac vážených úlovkov je v rozmedzí štyroch až šiestich kilogramov a ja márne čakám na kusy, ktoré budú mať desať a viac. Pri vyhodnotení výsledkov o najväčšie úlovky na záver zájazdu som s radosťou vložil do programu i novú kategóriu a zvláštnou odmenou ohodnotil aj lovcov lososov. Rád konštatujem, že i tento rok bol autobusový zájazd do Nórska plný usmiatych a spokojných rybárov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
