Trafiť dobré počasie na ryby býva niekedy dosť obtiažne, hlavne ak si dopredu musíme plánovať voľno alebo dovolenku. Bohužiaľ, aj ja sa musím riadiť pracovnými plánmi a dovolenkami mojich kolegov. Nie vždy mi to s tým počasím vyjde a veru niekedy odídem od vody s dlhým nosom a potom len prijímam správy od kamarátov, ktorí ešte mohli ostať, ako sa ryba pohla, lebo zmena počasia tomu pomohla.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2012
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Zmena počasia je super
Hm, na začiatok nič pozitívne, však? Hlavu hore, je streda poobede a ja pakujem do auta všetko potrebné na lov kaprov. Smer mám jasný, juh Slovenska, kde ma čaká kamarát Peter. Voľno mám iba do piatka takže to bude zase jedna z tých rýchloviek. Mne to však nevadí, lebo Peťo je otvorený a dobrý človek a každá rybačka s ním má svoje čaro. Bude to určite aj tým, že nie je pokazený rybárskymi reklamami a na to všetko okolo toho má svoj jedinečný názor: „Na čo bude brať na to chytám“ a okrem toho je s ním na vode dobrá zábava. Predvečer už parkujem na jeho dvore. Klasický, široký úsmev na jeho tvári a potom už debaty o rybách neskoro do noci. Je štvrtok ráno a s Petrom sa presúvame kúsok za hranice na jedno z nespočetných štrkovísk s krištáľovo čistou vodou. Jednu skutočnosť ale nemôžem obísť. Po dlhotrvajúcich horúčavách prišla do rána veľká búrka s výdatným dažďom a silným vetrom. V kútiku duše ma to veľmi tešilo, žeby naozaj vyšlo počasie na ryby aj mne? Vyzerá to, že áno. Silný vietor neustal a ženie vlny na jazere stále jedným smerom až je pena na brehu. Peter jazero dobre pozná, takže automaticky ide na svoje miesto. Chvalabohu, že vietor nafukuje práve tam. Asi ťažko by som ho presvedčil o opaku. Ale jednu zmenu aj tak robíme. Nesadli sme si priamo na „jeho“ miesto, ale kúsok ďalej. Na fotografiách z poslednej rybačky boli dosť malé ryby a malý prístrešok na novom mieste, čo Petra nakoniec presvedčilo.
HNV nástraha proti kráľovnej peliet
Keďže sa na tomto jazere nesmie zavážať člnom, kobrou nastreľujem do vody asi tak pol kilogramu boilies Silver rady, príchute Skopex. Kŕmne miesto máme jedno a svoje montáže nahadzujeme jeden z pravej a druhý z ľavej strany. Peter dáva na háčik „klasicky, čo mu fungovalo aj pred týždňom“ 20 mm HNV HOOK BOILIES príchute Frankfurktská klobása a 16 mm Goldedition POP UP boilies príchute Chilli Con Carne. Chvíľu mi to vŕta v hlave, prečo práve HNV-čka? Je to síce ostrá guľa s veľmi dobrou výdržou na montáži, vhodná na dlhodobé chytanie, ale na kratšiu vychádzku, aj keď ju nezatracujem, mohol vybrať aj niečo iné. Nasleduje moja otázka, prečo HNV? Nasleduje jednoduchá odpoveď, lebo to chytá. Fajn, ďalej sa nepýtam. Na moju montáž putuje Queenpellet príchute Chilli Con Carne a to v kombinácii jedna plávajúca a jedna potápavá. Som zvedavý, ako sa bude dariť rýchlej nástrahe pred agresívnou, ale na dlhodobejší lov určenou nástrahou.
Všetkým chvála...
Montáže sú vo vode, a tak nastáva čas čakania. Peter občas poškuľuje po mieste, ktoré má obľúbené a jeho nervozita razom vzrastie, keď si tam sadá dvojica miestnych rybárov. „Mali sme tam sedieť my!“ hovorí, „uvidíš ako budú ťahať!“ V duchu prosím všetkých svätých, aby to tak nebolo. Zdá sa, že ma nikto nevypočul a chlapíci ťahajú dvoch šupináčov naraz krátko po nahodení. „Júj, toto nemdopadne dobre,“ hovorím si v duchu a znovu vyzývam všetko, aby prišiel záber aj na naše udice. Asi pri štvrtom kaprovi, ktorého zdolávajú naši susedia sa márne snažím vysvetliť Peťovi, že sú to iba dvoj – trojkilogramové ryby a my sme sa dohodli, že budeme chytať väčšie a na tie treba trochu počkať. Veľavýznamné pohľady a nespokojné fučanie je mi odpoveďou. Aj ma trochu mrzí, že som si tam s ním nesadol, ale je evidentné, že to miesto majú drobce dobre odsledované a pri najmenšom zakŕmení sa tam všetky zbehnú. Z mojich úvah ma vytrháva prudký záber na Petrovej udici. Chvála všetkým... A ešte väčšia chvála, keď sa v podberáku prevaľuje krásny šupináč presahujúci desaťkilogramovú hranicu. V tom okamihu sa rozžiari na jeho tvári úsmev a ja viem, že to už bude všetko OK.
Netreba machrovať, ale pohnúť rozumom
Silný vietor neprestáva fúkať a trochu robí problémy pri nahadzovaní, ale moja dvadsaťpäťka Carbotex spoľahlivo lieta a nerobí žiadne problémy. Vrásky na čele mi však robí niečo iné. Peter vyťahuje ďalšieho pekného kapra väčšej hmotnostnej kategórie, zatiaľ čo kráľovná ma mojej montáži stále mlčí. Vyberám udicu von z vody a na montáži je obkrútená vrstva trávy. Neváham a k jednej pridávam druhú plávajúcu peletu. Musím to nadvihnúť viac odo dna. Pri nahadzovaní sa trochu viac opieram do svojho prúta, aby som prehodil hranu, ktorá je v plytšej vode a je tam viac trávy. Triafam dobre, olovko klesá o čosi dlhšie ako pred tým a uvidím, čo to prinesie. Peťo zdoláva veľmi pekného lysca, paráda! Rýchlo mu ho podoberám, keď sa ozýva moja udica s kráľovnou. Snažím sa držať formu, a tak rozvážne kráčam k udici. Žiadne behanie, veď cievka vrčí a ryba je tam, no nie? Lenže toto moje machrovanie sa mi nejako nevyplatilo a čuduj sa svete ryba tam nie je. Hm, keď takýmto spôsobom nepremieňam už tretí záber, mením priebežnú na pevnú montáž. Pri štvrtej jazde už zrýchľujem krok a trochu ráznejšie sa opieram do prúta. Prieťažnosť tenkého vlasca má niečo do seba. Trochu opatrné zdolávanie, ale nakoniec je na podložke pekný kapor. No konečne...
Nuž čo, naučil som sa niečo nové...
Začína sa nám to pekne rozbiehať. Nemáme síce zábery každú chvíľu, ale veľmi pekné ryby nám nabiehajú v pravidelných, aj keď dlhších intervaloch. Napokon aj my zdolávame dve ryby naraz. Dva krásne lysce nám fotografuje jeden zo susedov, ktorí sedia na Peťovom mieste. Vysvetľuje nám, že majú veľmi veľa záberov, ale iba od malých kaprov. Majú vraj chyteného iba jedného šesťkilogramového a to je dnes najväčší. Peter rastie o dvadsať centimetrov do výšky. Som naozaj rád, že táto rybačka vychádza ako už dávno nie. Jedna maličkosť mi ale trochu unikla. Sledujem Petra ako vŕta klasickým vrtákom otvor do guľôčky a natláča tam valček peny. Pred tým som si to nevšimol, ale takto navŕtané boilies mal už pripravené z domu. Takže mi je to jasné, navŕtaním urýchlil prácu HNV-čky a jej odľahčením a pridaním malej plávačky ju pekne nadvihol odo dna, preto toľko záberov. Peťo mi hovorí: „Aspoň som ťa niečo nové naučil“ a potichu sa smeje. Do rána zdolávame ešte pár pekných kaprov. Okolo štvrtej hodiny ráno však prestáva fúkať a hladina ostáva ako sklo. Touto hodinou zároveň prestávajú aj zábery. O siedmej to balíme a odchádzame domov. Upravená HNV nástraha sa vyrovnala mojej kráľovnej a možno ju o pár kíl predbehla. Bola to však aj moja chyba, že som na začiatku nevenoval pozornosť miestu kde nahadzujem a slepo som veril iba nástrahe. Tak to proste chodí, rybár musí vnímať všetko, čo sa týka jeho lovu. Nástraha, aj keď perfektná, nechytá nikdy sama.
Do skorého pípnutia a brutálnej jazdy priatelia!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
