Brodíme sa plytkou vodou zátoky k trojici lodí, ktoré nás od letiska dopravia na odľahlú pláž Terres rouges. Voda nám siaha po kolená a má príjemných 30 °C. Pozvoľna odkladáme jednotlivé vrstvy oblečenia, ktoré nás ešte včera chránili pred sychravým európskym počasím, a po dlhých štrnástich hodinách cesty si začíname zvykať na tropické podnebie a na fakt, že sme v Afrike.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2012
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 60
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Prvé ráno
Kým sa slnko šplhá z vĺn oceánu nad vrcholky okolitých paliem, schádza sa nás na raňajky celkom osem, teda kompletná rybárska zostava výpravy. Naše manželky a priateľky dospávajú včerajšiu dlhú cestu z Európy, niektoré si doprajú ranný kúpeľ v zátoke. Vodná hladina je ako zrkadlo, nikde ani vlnka. „Poriadne sa natrite krémom proti slnku, nezabudnite si klobúk alebo čiapku so šiltom a radšej si oblečte košele s dlhým rukávom. Bude úplne jasno a na vode by vaše, na slnko nezvyknuté telá, mohli ľahko zmeniť farbu z bielej na jasno červenú,“ varuje nás rybársky sprievodca John a pokračuje v inštrukciách pre náš prvý deň rybárčenia. „V každej lodi máte chladiaci box s vodou, colou a pivom. S tým pivom to príliš nepreháňajte, smäd aj tak nezaženie a v horúčave sa budete len potiť. Ak budete cítiť, že už máte slniečka dosť, schovajte sa na pár minút do tieňa pod lodnou strieškou a až si odpočiniete, tak pokračujte v rybačke. Na poludnie bude v jedálni pripravený obed a potom vyrazíme na ryby zase po tretej popoludní, až si oddýchnete. „
Hor sa na palubu!
Dnes budeme rybárčiť z veľkej lode - dvanásťmetrového katamaranu a troch menších sedemmetrových lodí. Veľký katamaran sa používa predovšetkým na trolling, prípadne na jigging alebo lov rýb pri dne. Malé lode sú vlastne tiež katamarany, ale malé, vhodné len pre 2-3 rybárov. Dá sa z nich pohodlne vláčiť, jiggovať a v prípade únavy je možné použiť pre trolling. Veľký katamaran je síce veľmi komfortnou a skvele vybavenou rybárskou loďou, ale ako sa v najbližších dňoch sami presvedčíme, lepšie výsledky sa dosahujú obvykle z malých lodí. Dôvodov môže byť hneď niekoľko. Na vodnej hladine sú malé lode menej nápadné a ryby nerušia, rýchlejšie a obratnejšie sa pohybujú okolo rybích kŕdľov a v neposlednom rade sa nám - suchozemcom zvyknutým na malé vody a malé plavidlá z týchto lodí ľahšie chytá. A ako by navyše doplnil Vlasta: „Tož kurňa ta velká loď je úžasně pohodlná – dáš si pivečko nebo půlku, natáhneš se do stínu, pokouříme, černoušci zatím nastraží pruty, paráda. Sice toho pak moc nechytíš, to je jasné, ale ta pohoda...“ Na každej lodi je kompletné vybavenie pre trolling. Ostatné vybavenie pre prívlač-popping a jigging máme vlastné. S prútmi v ruke sa po raňajkách brodíme k lodiam, kotviacim pri pláži. Naši domorodí sprievodcovia už majú doliate palivo, naštartované motory, umyté lode a ryby čakajú len na nás.
Vyberáme nástrahy
Kapitáni dvoch malých lodí sú černosi Duda a Henrike a svoju prácu zvládajú naozaj skvele. Anglicky síce vedia len pár slov, zato však vládnu francúzštinou, čo zase nevieme my, a tak si „dobre rozumieme“. Faktom je, že majú vodu výborne prečítanú a kým sa rozhliadneme, ženú dvojmotorové lode veľkou rýchlosťou medzi koralovými útesmi k miestu, kde sa plytčiny a hĺbky okolo 40 metrov prepadávajú do niekoľko sto metrov hlbokého podmorského kaňonu. Zastavujú na dohľad od pásu pomaly prúdiacej vody, v ktorom drobné rybky prenasledované dravcom čo chvíľu rozstreknú vodnú hladinu. Ani nám nemusia nič vysvetľovať, otvárame škatule s nástrahami a vyberáme hladinové nástrahy - poppy a stickbaity. Moju voľbu - 15 cm dlhého zlatočierneho poppa s hmotnosťou 60 g odsúhlasil kapitán kývnutím a nad Milanovou škatuľou s nástrahami vyslovene jasá. Melie veľmi rýchlo čosi francúzsko-malgašsky a ja mu „nádherne“ rozumiem: „Hmm, je vidieť, že sa vyznáte. Všetko dobrá kvalita - toto je perfektná nástraha, táto je tiež dobrá, táto ešte lepšia, no a toto je úplná tutovka.“ Neomylne vyberám zo škatule tie najdrahšie nástrahy, predovšetkým modrobiele a ružové stickbaity s dĺžkami 14-20 cm. Z popperov som vybral len stredné modely s dĺžkami 14-20 cm a na veľké dvestogramové poppy sa tvári odmietavo. Z jeho gestikulácie chápeme, že na veľké poppy nie je dobré počasie ani fázy prílivu.
Prvé hody
Konečne sú tu prvé hody. Po niekoľkých mesiacoch rybačky v našich vodách nie sme na ťažké prívlačové vybavenie a nahadzovanie veľkých nástrah zvyknutí, čo mlčky komentuje náš kapitán tým, že obracia oči stĺpkom a nečujne šepkajúc žiada o pomoc niektorého z miestnych bohov, keď vidí, akí trkvasi mu nastúpili na loď. Tu odletí nástraha len 20 metrov od lode a ku kŕdľu rýb jej chýba ešte najmenej raz toľko, tu kŕdeľ prehodím a šnúra padajúca na hladkú hladinu ryby vyplaší. Milanovi sa pri nahodení zapletie šnúra do série slučiek a za vrcholiacej nervozity „svoj stickbait odhadzujem do diaľky“, keď zabúdam odklopiť preklápač navijaka. S každým nahodením sa však dostávame do formy. Darí sa nám vzájomne zohrať a po dvoch hodinách intenzívneho snaženia už začíname nahadzovať do miest, kde by sa nejaká ryba dala chytiť. V tom čase práve odznieva príliv, kŕdle rybiek z hladiny pomaly miznú a dravce prestávajú byť aktívne. „Znalecky si počkáme, kým ryby prestanú žrať a teraz, keď to už nečakajú na ne zaútočíme,“ snažím sa ironicky zľahčovať našu situáciu. Na rybu sme si zatiaľ ani nesiahli a okrem dvoch nesmelých útokov neprejavili dravce o naše nástrahy najmenší záujem. A to sa nám zdalo, že pri množstve rýb, ktoré sa ráno pohybovali na hladine, nebude o úlovky núdza!
Prvý úlovok
Kapitán nás povzbudzuje k ešte dlhším hodom a na mapovom plotri vysvetľuje, že pôjde pomaly okolo hrany koralových útesov a vždy, keď vypne motor, máme začať hádzať do miest, kde stávajú ryby. Až nás drift odnesie mimo zaujímavého úseku, prejde k ďalšiemu miestu, tam opäť vypne motor, aby ryby neplašil a tak ďalej. V úplnom bezvetrí a na pokojnej hladine má táto stratégia logiku a čoskoro prináša ovocie. Milanovi útočí na stickbait asi päťkilový stavrid, ktorý sa však po minúte zdolávania vypína. V rovnakej chvíli zasekávam rybu aj ja, ale čosi povoľuje - na loď vyťahujem popp bez háčika. Očko, ktoré držalo háčik, pravdepodobne načala hrdza a neudržalo nápor ryby pri záseku.
Pri drifte na ďalšom mieste vediem popp pomaly od skaly, ktorá čnie nad hladinu, keď tu sa náhle otvorí hladina a popp, ktorý drží v papuli nejaká štíhla beštia, štartuje k oblohe. „Žeby barakuda?“ rozmýšľam nahlas priťahujúc k sebe popp, na ktorom už zase chýba háčik. Chytám s „assist hook“ - jednoháčikom naviazaným k nástrahe trojcentimetrovou šnúrkou a práve táto šnúrka, ktorú by žiadna ryba, okrem žraloka, nemala prehryznúť, je napoly! „No barakuda, makrel. Makrel mesjé,“ hovorí kapitán. „Makrela? To myslíš asi wahoo,“ snažím sa zistiť, čo že mi to chcelo zožrať nástrahu. „No wahoo. Makrela,“ zdôrazňuje černoško a naznačuje, že máme hádzať ďalej, že tu bude kŕdeľ. A bol. Ďalší raketový štart typu „voda-vzduch-voda“ nám predviedla makrela s Milanovou nástrahou, ale zásek sa nepodaril. Až tretí atak sa rybe stal osudným - zásek sedel, háčik vydržal a po piatich minútach zdolávania som k lodi pritiahol 110 cm dlhú kráľovskú makrelu (Scomberomorus sp.).
Česť zachránená
To už sa začalo blížiť poludnie a bol čas vyraziť na obed. Cestou do prístavu trollujeme - ťaháme za loďou nastražené voblery. Milan boduje s Rapalou Magnum s dĺžkou 18 cm vo farbe firetiger, na ktorú zdoláva metrovú makrelu. Česť lode je zachránená. Na pláži si makrely prevzala kapitánova manželka a vysvetľovala, že na večeru majú pre nás nejakú lepšiu rybu, tieto si nechajú na sušenie a ukázala na rad rýb, ktoré viseli na koloch zarazených na okraji pláže. Vypitvané a rozrezané napoly držia ryby pohromade kožou na brušnej strane a podľa tvrdení domorodcov je to lahôdka, najmä v období dažďov, keď sa na rozbúrené more nedá vyjsť často niekoľko týždňov. My sme si však na obed dopriali radšej kura zapečené so zeleninou a nádherne vychladený madagaskarský ležiak.
Horúce popoludnie
Keď sme si po výbornom obede pospali a osviežili sa plávaním a šnorchlovaním v zátoke, schádzame sa na pláži pri lodi. Popoludní idem s Jurom, Mirkom a Vlastom na veľkom katamarane skúsiť plachetníky. Lenže aktivita rýb je na nule a okrem dvoch opatrných útokov plachetníkov na nastražené rybky, ktoré pomaly vlečieme za loďou, sme bez záberu. Kapitán John vysvetľuje, že na takejto pokojnej hladine, za bezvetria a jasnej oblohy, našu loď ryby veľmi dobre vidia a hladinové chytanie nebude fungovať. Volíme teda rybačku pri dne. Skúšali ste niekedy jigovať v 30 °C v tieni, keď nefúka žiadny vietor? A tým jigovaním nemyslím pohodové nórskej pilkrovanie, ale superrýchle vyťahovanie a opätovné spúšťanie tristogramovej nástrahy. Ak viete, o čom je reč, tak je vám jasné, že organizmus európskeho rybára nie je na takúto námahu stavaný. Počas desiatich minút jeden po druhom odkladáme prúty a vyberáme si oddychový čas. Okrem Mirka, ktorý si prácu s prútom manažérsky rozdelil s jedným z domorodých lodníkov. Mirek spúšťa nástrahu, „černoško“ jiguje s nástrahou k hladine, kým sa Miro pripravuje na prípadné zdolávanie. Potom Mirek opäť spúšťa nástrahu ku dnu a tak ďalej a tak ďalej, až do chvíle, keď „černoško“ zasekáva rybu, odovzdáva prút odpočinutému Mirkovi a ten ... Čo to? Odpočinutý borec neťahá rybu ku hladine, ako by sa dalo čakať, ale ryba najprv ťahá borca cez palubu do vody. Až po zachytení za pás kraťasov a trička sa nám darí udržať Mirka na palube. Ten získava pevnú pôdu pod nohami, mobilizuje sily a začína rovnocenný boj - zviera proti zvieraťu. Ako to už v teplých moriach býva, ryba po počiatočnom besnom odpore rýchlo stráca silu a o desať minút vylovujeme na palubu stavrida čiernoškvrnného s dĺžkou 90 cm. „Tož, to si dáme pólku,“ ozýva sa v tej chvíli zo sedačky, na ktorej náš jasot prebudil relaxujúceho Vlastu.
Bilancia prvého dňa
Po skvelej večeri si vychutnávame orosené biele víno a bilancujeme prvý deň výpravy. Na veľkom katamarane len jedna ulovená ryba a niekoľko záberov. Na dvoch malých lodiach celkom 14 rýb - 7 stavridov 50-92 cm, 2x kanic 55 a 88 cm, dve metrové kráľovské makrely, chniapač 80 cm, polmetrová barakuda a o niečo väčšie ihlice. K tomu asi tucet vypnutých alebo odtrhnutých rýb, vrátane jedného plachetníka, ktorý sa vypol pri zdolávaní. Na začiatok to nie je zlý výkon a sme odhodlaní dosiahnuť ešte lepšie výsledky. Naše odhodlanie navyše rastie s každým oroseným pohárom! Šumenie vĺn, ľahký vánok, šelest palmových listov nad našimi hlavami, to sú jediné zvuky, ktoré rušia nočný pokoj našej zátoky, keď sa za svitu mesiaca rozchádzame do bungalovov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
