Jeden z posledných teplých septembrových dní sme sa rozhodli stráviť na VN Palcmanská Maša, známou aj pod menom Dedinky. Koniec pstruhovej sezóny sme si užili počas krásneho slnečného dňa, kochali sa jesennými farbami a niečo sa nám podarilo aj uloviť.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2012
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Prívlač
Najúspešnejšou prívlačovou technikou bol drop-shot. Asi metrový, fluorocarbonový nadväzec s krátkym, bočným nadväzcom a dole olovko. Pracovnú hĺbku nástrahy sme korigovali umiestnením olova, gramáž zas hĺbkou, v ktorej sme plánovali loviť. Najúspešnejšou nástrahou bol 8 cm smáčik od Berkley, Power Minnow v prírodných farbách a 6 cm Minnow od Lastie. Najčastejšie lovenou rybou na prívlač bol ostriež zelenkavý. Bol to zároveň aj prvý úlovok dňa.
Presunuli sme sa k ostrovu, a zároveň klietkovému chovu pstruha dúhového. Na drop-shot sa ulakomil asi 30 cm dúhak. Dosť nás prekvapil neúspešný trolling. Napriek tomu, že tento spôsob je tu veľmi často (a niekedy aj dosť úspešne) praktizovaný, nám sa na vobler nepodarila uloviť ani šupina. Skúšali sme hlbokopotápavé, plávajúce, ďaleko ťahané, aj na kratšiu vzdialenosť ponúkané nástrahy.
Ostrieže sme lovili najmä v blízkosti zatopených prekážok, kríkov, stromov a vodných tráv. Je škoda, že sa tu takýchto úkrytov nenachádza viac! V pokojných častiach „chobota“ by miestni rybári mohli vytvoriť úkryty, zatopiť kríky a o zábavu by bolo postarané.
Muškárenie
Jazernými muškami vyzbrojení, šestkovým prútom vybavení sme len smutne konštatovali, že uloviť pekného pstruha nám nie je súdené. Tento známy pstruhový revír oplýva všetkými možnými druhmi rýb, avšak pstruh je asi na konci zoznamu druhového zloženia. Je to veľká škoda, že táto nádrž takto dopadla!
Pozabávali sme sa teda aspoň s jalcami. Nebolo ťažké ich lokalizovať. Vyhrievali sa na plytčinách, často v skupinkách. Najúspešnejšími muškami boli klasické jazerné vzory ako Bibio a Kate Mc Laren. Jalcom by určite nevadili aj iné, s vidinou kapitálnych pstruhov sme však siahli iba po týchto klasikách. V blízkosti vodných rastlín sa podarili aj dva, celkom pekné úlovky plotice.
Používali sme dlhý, fluorocarbonový nadväzec s dvoma muškami. Viazané boli na háčikoch č. 12 a 14. Zábery prichádzali aj na mušky prezentované na hladine, aj pod hladinou. Razantné priťahovanie nebolo úspešné. Po potopení mušky bolo potrebné nechať ju v pokoji, oživovať iba minimálne. Opatrné jalce boli pri rýchlom pohybe okamžite preč.
Zábery prichádzali počas celého dňa, niekedy s väčšou, inokedy s menšou intenzitou. Boli sme trochu sklamaní z toho, že sa nám nepodarilo uloviť nič väčšie, ale o zábavu nebola núdza. Klasické športové ryby – ostriež a jalec boli pri chuti. Vyskúšali sme nové techniky, ktoré zatiaľ nie sú na Dedinkách často používané, rybám sme ponúkli nové nástrahy. Boli sme vďační aj za malé ryby, ktorých zdolávanie sme si na jemnom náradí užili. Tešíme sa na ďalšie stretnutie s Dedinkami.
Na Slovensku (Dedinkách) je to tak.
Na Dedinky sme dorazili ráno o 6.45. Mali sme so sebou redakčný čln Tracker a tak sme obišli jazero a hľadali miesto na spustenie člna. Ako na väčšine nádrží na Slovensku sme nič nenašli. Vlastne pri požičovni člnov pri hoteli bol prístup z cesty celkom OK, tak sme čln pustili na vodu tam. Plní očakávaní z rybačky sme vyrazili na vodu. Asi 50 m od brehu boli vo vode trávy a ukázala sa aj ryba na hladine, tak som chalanom povedal, že by sme to mohli prechytať. Po 10 minútach zastavilo na ceste auto. Vystúpil z neho chlap a do mobilu hovoril, že lovíme z člna...
Pozreli sme na seba a pýtam sa Andyho, či tu náhodou nie je nejaká výnimka kvôli nasádzaniu. „Priateľ na telefóne“ potvrdil, že je všetko po starom, tak sme chytali ďalej. Po 5 minútach dorazilo ďalšie auto. Vystúpil pán, zišiel k vode, zapískal a povelom na psa nás volal k sebe. Kým sme prišli tých 50 m k brehu, počúvali sme monológ o tom, ako sme si vôbec dovolili ísť na vodu, čo tu robíme, že je zvedavý ako sa ideme dohodnúť, atď. Samozrejme, že okrem kriku sa ani nepredstavil. Tak som sa ho opýtal kto vlastne je, keď nás rovno vyhadzuje a posiela domov. „Ja som tu najväčší šéf“, znela odpoveď. Hneď som vedel koľká bije. Už keď sme boli na brehu a „najväčší šéf“ sa mierne upokojil, spýtali sme sa čo sme vlastne porušili. Vraj používame spaľovací motor a tu je prísny zákaz ich používania. Tak sa ho pýtam, či počuje nejaký motor, lebo mi ideme na elektromotor. Ešte stále sme ho nepresvedčili, a preto som trimom zdvihol hlavný motor na ktorom je namontovaný aj elektrický.
Po chvíľke ticha a rýchlom ospravedlnení auto tak rýchlo odišlo, ako prišlo. Znechutení vyrážame smerom ku klietkam, čo najďalej odtiaľto. Prichádzame ku klietkam, ukotvujem pred bójami a začíname chytať. Po 10 minútach lovu fotíme prvého dúhaka na Drop-shot. Paráda. To už sa po ceste valí auto. Vyskáču chlapi v zelenom, naskočia do člna a kričia: „Ostaňte kde ste, ani sa nepohnite“! V člne sme traja, pozerám na chalanov či dačo nevyparatili, ale všetko je OK. To už sú pri nás chlapi v zelenom a argumentujú nepovoleným vstupom a podobne. Po ceste sa valí ďalšie auto. Cítime sa ako v kovbojke, ešteže sa nestrieľa. Z auta vystúpi porybný, pán Fabián. Ako jediný zo všetkých kompetentných sa slušne pozdravil a vyzval nás, aby sme prišli k brehu na kontrolu.
Počas kontroly vysvitlo, že páni v zelenom sú chovatelia z klietok a z brehu to vyzeralo, že je čln priamo pri ostrove, kde je zákaz vstupu. Profesionálny prístup porybného všetko vyriešil. Bodaj by sme mali všade takých. A chlapi z klietok nám nakoniec poradili, kde máme isť chytať.
Teraz si predstavte, že sme na Dedinkách boli tento rok prvý krát a toto sme zažili počas prvých dvoch hodín po príchode. Nebyť krásneho jesenného dňa a pána Fabiána, mali by sme pokazený deň.
Tento príspevok som písal preto, aby si kompetentní uvedomili, aký dopad môže mať ich neoprávnené správanie. Veď si len predstavte, že by na Dedinky prišiel nejaký zahraničný turista na ryby s člnom.
Čo čaká zahraničného rybára:
1. Nemal by kde svoj čln spustiť na vodu.
2. Ak by zažil to čo my, už by na Slovensko NIKDY viac neprišiel ani na kávu, nie ešte na ryby.
3. A za takúto „kovbojku“ by ešte musel zaplatiť.
4. Jazyková bariéra.
Všade počujeme o ekoturistike, ako sa musí Slovensko zmeniť, koľko peňazí potrebujeme. Najprv by sa však mali zmeniť ľudia a ich prístup. Keď sa vie správať porybný, mal by sa vedieť aj hrádzny. A ak nie, tak ho treba vymeniť, aby sme sa nemuseli hanbiť.
Pavol Hoza
šéfredaktor
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
