Bol horúci večer, 2. augusta 2012, a niekoľko zanietených pretekárok v odvetví „Lov rýb udicou“ (ďalej LRU) - plávaná čakalo, ako pokračovať s prípravou na Majstrovstvá sveta v Holandsku. Po dlhých debatách kompetentných a menej kompetentných o riešení „neriešiteľného“ vzišlo konečné rozhodnutie. Bolo kruté a zdrvujúce. Slovenská reprezentácia žien v LRU plávaná na Majstrovstvá sveta do Holandska nepôjde i napriek tomu, že Rada SRZ ich účasť na Majstrovstvách sveta schválila.
info
Kategória: Plávaná
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Do Holandska predsa idem!
V tom okamihu sa rozplynul krásny rybársky sen, o ktorom snívali ženy, ktoré sú srdcom aj dušou rybárky. A v tento večer sa zrodil nápad. I napriek tomu, že slovenské reprezentantky v LRU plávaná do Holandska na majstrovstvá sveta nepôjdu, ja do Holandska pôjdem. Pozriem si majstrovstvá sveta ako divák a budem informovať rybársku verejnosť na Slovensku o tomto rybárskom podujatí. Mojím predsavzatím bolo prežiť krásne dva dni s tými ženami, ktorým ich národné rybárske organizácie umožnili účasť na celosvetovom rybárskom podujatí. Vopred som si telefonicky dohodla stretnutie v Leeuwardene s trénerom a manažérom reprezentácie žien z Českej republiky, ktorých si vážim pre ich otvorenosť a ochotu spolupracovať. Máme sa od koho učiť, ako cieľavedome a dlhodobo pracovať so ženami, ktoré sa venujú tomuto športu. Moje rozhodnutie som doviedla do úspešného cieľa, keď som 25. augusta 2012 vystúpila z rýchlika v meste Leeuwarden. Po ubytovaní v hoteli moja prvá cesta viedla ku kanálu „Van Harinxmakanaal“, kde medzi železničným mostom a mostom Overijsselsebrug na juhu mesta Leeuwarden bola vytýčená pretekárska trať.
Nádherná príroda a okolie
Holandská príroda v auguste je očarujúca. Môj prvý dojem zo samotného mesta Leeuwarden a pretekárskej trate bol úžasný. Plno zelene, voľne pobehujúce králiky medzi domami a pri chodníku pre cyklistov, žiadne smeti a plastové fľaše. Žiadne autá pri pretekárskej trati a ani za chrbtami pretekárok. Na vode menšie aj väčšie výletné lode, pod mostom semafory pre lode. Veľa cyklistov, chodcov a súčasne aj obdivovateľov tohto športu. Ako reportérku ma čakala náročná úloha. Vybrať si spomedzi 75 žien, pretekárok, tú, ktorá najviac zaujme a pri troche šťastia práve tú, ktorej výsledok bude aj ocenený medailou. Prvý deň bol pre mňa poznávaním a zbieraním informácií. Po vážení úlovkov z prvého dňa sa ukázalo, ktoré z 15 družstiev majú šancu stáť na stupni víťazov. Výsledky tohto váženia boli pre domáce pretekárky - Holanďanky veľkým prekvapením, lebo boli na druhom mieste. Pred majstrovstvami sveta sa netajili tým, že domáce prostredie im má priniesť zlato. Rozdiel bodov medzi Holanďankami a českými reprezentantkami, ktoré boli po prvom dni na prvom mieste, bol pomerne veľký (až 7,5 bodov). Po podrobnom preštudovaní výsledkov prvého dňa som došla k záveru, že druhý deň pretekov bude napínavý. Podľa tabuľky výsledkov z prvého dňa pretekov prvých desať miest obsadili nasledovné družstvá:
1. Česká republika 17
2. Holandsko 24,5
3. Rusko 28
4. Anglicko 30,5
5. Juhoafrická republika 33
6. Taliansko 36
7. Portugalsko 39,5
8. Francúzsko 41
9. Belgicko 42
10. Španielsko 43,5
Rozhodujúci deň
Druhý deň bol pre moju reportáž rozhodujúci. Rozhodla som sa pre reprezentantky z Českej republiky, ktoré mi dali súhlas na fotenie aj počas pretekov. Najviac času som strávila s jednou z najmladších pretekárok, a to Klárkou Zahrádkovou, ktorá podľa môjho úsudku, mala šancu stáť aj na stupni víťazov.
Ako skúsená rybárka som mala možnosť vidieť, čo všetko robil tréner reprezentácie pre celé svoje družstvo. Od začiatku druhého dňa pretekov bol pri Klárke a dával jej pokyny až kým nemala v sieťke dve ryby. Medzitým prijímal informácie o úlovkoch každej pretekárky zo svojho družstva. Ak niektorá mala problém, neváhal a okamžite išiel na miesto, aby poradil. Počasie sa s pretekárkami nemaznalo, počas pretekov viackrát pršalo a aj vietor sa občas zaprel do deličiek. V druhej polovici pretekov už bolo vidieť na niektorých pretekárkach únavu, ale aj sklamanie, najmä u tých, ktoré ešte nemali žiadnu rybu. Dvakrát som prešla celú pretekársku trať, aby som z hodnotiacich tabuliek zistila čosi viac ako bolo vidieť z jedného miesta. Najmä Jana Grešová, reprezentantka z ČR, zdolávala rybu za rybou. Umením bolo dostať sa bližšie ku Grešovej tak, aby mi nik nestál pred objektívom fotoaparátu. No i napriek tomu sa mi podarilo urobiť niekoľko zaujímavých fotografií z jej úspešného zdolávania úlovkov.
„Áno, Čechoslovakia“
V druhej polovici pretekov sa počasie akosi umúdrilo, vykuklo slniečko a hneď bolo veselšie. Dôvodom na radosť nebolo len slniečko, ale aj informácia českého reprezentačného trénera, že podľa priebehu pretekov dievčatá siahajú na zlato. Poslednú hodinu pretekov som opäť vytrvalo bola s Klárkou a sledovala som, ako krásne zdoláva jedného pleskáča za druhým. Diváci sa jej zakaždým odmenili búrlivým potleskom. Zaujímavé bolo to, keď diváci kládli otázky, odkiaľ sú tie šikovné rybárky. Po odpovedi, že sú to Češky, odpoveď vnímali takto : „Áno Čechoslovakia.“ Bolo to krásne. Českí kolegovia odpovede Holanďanov potvrdili a povedali, že aj oni to tak cítia, že sme „Čechoslováci“ a nik nás nemôže rozdeliť. Čas plynul a zaznel záverečný signál. Čakali sme na váženie. Dúfala som, že Klárka bude v sektore prvá. Moje očakávanie sa naplnilo. To bolo radosti, keď váha ukázala viac ako 9 kg. Desiatky fotografov a kamier zachytávalo Klárku aj s ulovenými rybami. Nasledovali gratulácie a neopísateľná radosť. Aj ja som sa tešila z jej víťazstva v sektore a bola som jednou z jej prvých gratulantov, i keď výsledková listina ešte nebola zverejnená. V hodnotení jednotlivcov jej tento krásny výkon zaistil tretie miesto na stupni víťazov.
Sklamanie maďarského a poľského tímu
Nasledovali dve hodiny čakania na výsledkovú listinu a na vyhlásenie víťazov. Tento čas som využila na rozhovor s pretekárkami z Maďarska, ktoré boli sklamané. Netajili rozhorčenie nad výberom pretekárskej trate, ktorú považovali za rušenú lodnou dopravou, v čom videli príčinu svojho neúspechu. Ich taktika mala spočívať v love na matchku, teda na väčšiu vzdialenosť ako s deličkou, pričom ich premávajúce lode rušili. Taktiež reprezentantky z Poľka boli smutné, lebo sa im nedarilo podľa ich predstáv. Ruch na pretekárskej trati pomaly utíchal. Rybárske náčinie bolo zbalené a pretekárky sa pomaly presúvali ku stanovišťu rozhodcov, kde už boli pripravené stupne víťazov. Napätie sa stupňovalo. Nadišla očakávaná chvíľa vyhlásenia víťazov. Veľké bolo prekvapenie pretekárok, usporiadateľov, ale aj divákov, keď po vyhlásení výsledkov v súťaži jednotlivcov na všetkých troch stupňoch víťazov stáli české reprezentantky takto:
1. Grešová Jana súčet umiest. 2
2. Bacinová Barbora súčet umiest. 2
3. Zahrádková Klára súčet umiest. 3
Víťazstvo českého tímu
Búrlivý potlesk a nekonečne veľa gratulantov boli odmenou za ich vynikajúci výkon. Mikrofón prerušil burácajúci dav. Pokračovalo sa v programe. Nasledovalo vyhlásenie výsledkov z vyhodnotenia družstiev. Zazneli fanfáry. Na tretie miesto na stupne víťazov nastúpili reprezentantky z Holandska, ktoré boli tak trochu sklamané a nejednej z nich sa tisli slzy do očí, keď preberali bronzové medaily. Fotoreportérov bolo ako hríbov po daždi. Každý centimeter bol vzácny a nejeden záber bol pokazený pohybom cudzej ruky alebo prebehnutím niektorého z nepozorných usporiadateľov pred stupňami víťazov. Na druhom mieste skončili reprezentantky z Juhoafrickej republiky. Na krásne prvé miesto na stupeň víťazov vystúpili majsterky sveta v LRU- plávaná, reprezentantky z Českej republiky. Zaznela česká hymna a pre mňa sa zastavil čas. Moja vnútorná kamera premietla tie najkrajšie chvíle, ktoré som prežila pri vode, radosť, napätie, ale aj sklamanie. Nevynechala ani bôľ na duši, ktorý som pocítila, keď som sa 2.augusta dozvedela, že ženy - reprezentantky zo Slovenska na Majstrovstvá sveta nepôjdu. Bola to len chvíľka. Hymna utíchla a ja som bola opäť v realite. Na moje požiadanie, a so súhlasom trénera, si majsterky sveta zopakovali pózovanie na stupni víťazov, čím zaručili lepšiu kvalitu fotografií pre časopis Slovenský RYBÁR a pre ďalších vytrvalých fotografov. Nasledovala príjemná povinnosť, dohodnutá reportáž s pánom Jánom Heidenreichom, reprezentačným trénerom Českej republiky, ktorý doviedol svoje zverenkyne k titulu majsteriek sveta v LRU- plávaná.
Mala som pripravené tri otázky:
Aké sú vaše pocity po tom, ako vaše zverenkyne získali titul „ majsterky sveta“?
Krásne! Tieto pocity sú o to silnejšie, že v histórii našej reprezentácie sa ešte nestalo to, že by na stupni víťazov v hodnotení jednotlivcov
nezostali miesta pre iných, lebo všetky tri miesta obsadili české reprezentantky. Úžasné!
Čo ste urobili pre to, aby vaše zverenkyne dosiahli víťazstvo?
Na majstrovstvá sveta som pripravil výborný a súdržný kolektív, ktorý ma počúva.
Prezraďte niečo z vašej rybárskej kuchyne. Aké krmivo ste použili?
Žiadne. Len hlinu.
Poďakovala som sa za poskytnutý rozhovor. Zaželala som ešte veľa športových úspechov našim susedom a rozlúčila som sa. Pomaly som odchádzala z pretekárskej trate. Ešte raz som sa pokochala pohľadom po krásnom okolí. Mala som pocit spokojnosti. Bolo to krásne a neopakovateľné.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
