Poradiť v súvislosti s vláčením, v písomnej forme nie je ľahké, avšak nazdávam sa, že vďaka pripomenutiu základov a niekoľkých trikov, môžeme v značnej miere prispieť k úspešnejšiemu chytaniu začínajúcich alebo menej skúsených prívlačiarov. Tým som sa riadil aj pred niekoľkými dňami, keď sa mi opäť podarilo uloviť niekoľko zubáčov a sľúbil som, že sa pokúsim v krátkosti zhrnúť, ako som vláčil úspešne pomocou silikónových nástrah. To, že chytanie so silikónovými nástrahami ma aj za ťažších podmienok obdarilo peknými úlovkami a navyše vtedy, keď moji spoločníci boli menej úspešní, ma ešte viac uistilo v mojom rozhodnutí.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Technika vedenia
Počas naozaj teplých dní je chuť rýb do žrania často slabšia ako obvykle. Z toho dôvodu, pri chytaní v teplejšej vode, venujem vedeniu svojich twisterov a gumených rybiek zvýšenú pozornosť. Vláčenie s plastickými nástrahami na stojatých vodách sa vôbec nemôže nazývať ľahkým žánrom. Z hľadiska rýchleho úspechu sú teplé letné dni menej sľubné. Napriek tomu, počas tohto leta sa mi naozaj dobre darilo a to dokonca na viacerých vodách. Neexistuje žiadne zvláštnejšie tajomstvo, moja technika lovu sa od techniky chytania mojich priateľov líšila jedine v spôsobe vedenia nástrah. Svoje nástrahy som totiž oživoval tradičným spôsobom, keď gumenú imitáciu nadvihneme a následne necháme klesnúť ku dnu, čo je, mimochodom, základ vláčenia pomocou gumených napodobenín. V jedno popoludnie som začal vláčiť spolu s jedným svojím priateľom. Kútikom oka som pozoroval parťáka, ktorý svoju nástrahu po nahodení okamžite potiahol a pomerne rýchlym tempom začal viesť vo vodnom stĺpci. Môj priateľ vláčil v takom tempe, že svoju nástrahu stihol nahodiť už dvakrát, kým ja som svoj twister oživoval ešte po prvom nahodení. Niekoľko gramov ťažká jigová hlavička mi pritom pomáhala udržiavať úplne pomalé tempo vláčenia. Nechal som plastickú nástrahu po nahodení klesnúť na dno a následne som ju od dna odlepil. Vďaka tenkej, splietanej šnúre bola každá fáza pohybu nástrahy dokonale vnímateľná. Rad pohybov som vytváral trhaným nadvihovaním špičky prúta, ktorý som následne v rytme klesania nástrahy pomaly púšťal v smere k vodnej hladine. Medzitým som, samozrejme, najmä vo fáze klesania twistera na cievku navijaka, pomalým tempom namotával šnúru. Vďaka tejto technike som s nahodenou nástrahou dokonca jej vedenia udržiaval priamy kontakt a dokonale som vnímal jej pohyb. Dobre viem, že takéto „vlnovité“ vedenie nástrah je základom lovu pomocou plastických imitácií, avšak prívlačiari preferujúci iba „hladké vedenie“ na to často zabúdajú. Svoje prvé tri zubáče som vďaka vyššie spomenutej technike ulovil v priebehu prvej polhodiny rybačky. Môj priateľ, ktorý v tom istom čase a na tom istom mieste chytal na takú istú nástrahu, nedokázal vyprovokovať žiadneho dravca. Vďaka tomuto faktu som sa cítil trocha nepríjemne, ale nechcel som mudrovať, hoci odlišná bola iba naša technika vedenia nástrahy.
Klesajúca fáza
Prvá ryba zaútočila na klesajúci twister, avšak ešte na úrovni horného mŕtveho bodu. Záber dravca sa prejavil razantným úderom do nástrahy, ktorý sa následne preniesol až do mojich rúk. Pohľad na majestátneho zubáča chyteného do kútika papule mi vyčaroval šťastný úsmev na tvári. O niekoľko minút neskôr, vďaka sebaistote, ktorú mi dodalo ulovenie prvej ryby som sa pohrával so svojou nástrahou v ešte pokojnejšom tempe. Namiesto toho, aby som úspešný twister viedol v rovnomernom tempe, som ho opäť iba nadvihol a následne nechal klesnúť. Na klesajúcu gumu som znova dostal tvrdý úder. Vtedy som sa už sústredil najmä na túto klesajúcu fázu nástrahy. Vďaka udržiavaniu stáleho kontaktu, pomocou napnutej šnúry a špičky prúta, bolo dokonale cítiť pád, resp. klesanie twistera. V prípade záberu ryby to umožňovalo okamžitú a rýchlu reakciu. Po druhom, ale najmä po treťom zdolanom dravcovi našej pozornosti už nemohlo uniknúť, že takéto pomalé vedenie nástrahy opäť potvrdilo svoju mimoriadnu účinnosť.
Nerovnomerný pohyb nástrahy
V čom mohol byť rozdiel z hľadiska rýb, alebo skôr z pohľadu účinnosti? Keby som rozmýšľal nahlas, prehlásil by som, že zubáče zaútočili iba na tie nástrahy, ktoré považovali za drobné rybky a ktoré svojím pohybom imitovali pohyb ranených, hynúcich exemplárov. Mnohokrát som videl takú rybku, ktorá sa chvíľku trepotala na hladine alebo tesne pod hladinou a následne začala bezmocne klesať smerom ku dnu. Klasické zábery na plastické nástrahy prichádzajú po ich dopade na vodnú hladinu, alebo počas fázy ich klesania. Je pravdepodobné, že nástrahy, ktoré bezmocne klesajú ku dnu, pričom ich chvostová časť vábivo myká, v dravcoch vyvoláva ilúziu ranenej potravy a ako vieme, ani zubáč nedokáže odolať svojmu najpodstatnejšiemu biologickému a evolučnému poslaniu. Potrava, ktorá nie je schopná života musí uhynúť. Z toho dôvodu prichádza menej záberov na plastické nástrahy, ktoré podobne ako zdravé a životaschopné rybky, vo vodnom stĺpci alebo v blízkosti hladiny plávajú rovnakým tempom. Samozrejme, netvrdím, že vďaka tejto technike vedenia nástrahy nie je možné vyprovokovať dravca, ale keď je ich chuť do žrania slabšia je pravdepodobné, že zaútočia skôr na ranenú, teda ľahšie dostupnú korisť. Z toho dôvodu je potrebné imitovať ranenú korisť, resp. potravu, ktorej pohyb je nepravidelný. Táto dôležitá zákonitosť neplatí iba v prípade zubáčov, ale tiež aj v prípade ostatných našich dravcov. Samozrejme, si uvedomujem, že občas aj zdravá rybka môže plávať smerom ku dnu, ale takéto správanie vôbec nemôžeme nazvať charakteristickým. Nerovnomerný pohyb je charakteristický skôr pre ranené exempláre. Toto je asi hlavnou príčinou mimoriadnej úspešnosti vláčenia, počas ktorého sa namiesto monotónneho vedenia doslova pohrávame s nástrahou, ale nezabudol by som pritom ani na pohodlnosť či lenivosť dravca.
Vytvorme si vlastnú nástrahu
Kedy sa dajú rýchlejšie vyprovokovať k útoku? Keď nástraha dopadne priamo pred ich čeľuste, alebo keď svoju korisť musia prenasledovať? Gumená nástraha nahodená priamo „pod nos“ zubáča, ktorý sa zvyčajne ukrýva v priehlbinách na dne alebo medzi prekážkami, určite rýchlejšie prebudí inštinkt dravca, ako rovnomerne plávajúca a neustále sa vzďaľujúca imitácia potravy. Krátkymi pohybmi nadvihovaná guma viackrát za sebou klesá smerom ku dnu, v blízkosti striehnuceho dravca. Vďaka tomu, tú istú rybu dokážeme dráždiť viacerými a oveľa dlhšími impulzmi. Ba dokonca, klesajúca fáza ich môže pristihnúť priamo na ich útočisku. Trocha vtipne by sa dalo povedať, že ľahkú korisť položíme rovno pred čeľuste zubáča. Pre tento spôsob vedenia, resp. oživovania je vyhovujúca skoro každá jedna gumená nástraha, ktorá je vo fáze klesania, vďaka svojej hmotnosti schopná dráždivého pohybu. Popri ľahkých twistroch, z viacerých gumených tiel, si môžeme aj my sami vyhotoviť jednoduché kombinácie, ktoré sú taktiež mimoriadne účinné a pomocou nich môžeme dostať do vytrženia aj šťuky.
Je potrebné zžiť sa
s nástrahou
Samotnú metódu oživovania, teda vedenia nástrahy, je možné osvojiť si skôr v praxi, a to oveľa ľahšie, ako by sme si boli pomysleli. Techniku je možné rovnako úspešne nacvičovať v úplne plytkých, ale aj v najhlbších vodách. Zakaždým môžeme byť úspešní, keď sa zubáče, sumce či šťuky, ktoré sa občas taktiež nechajú zlákať týmto spôsobom, zdržiavajú v blízkosti dna alebo priamo na dne. Z hľadiska úspešnosti a zvýšenia pôžitku z lovu rýb je mimoriadne dôležité, aby naše náradie v plnej miere vyhovovalo požiadavkám ľahkej prívlače. Kratší, ľahký, citlivý prút doplnený o menší, spoľahlivý navijak a tenká, ale dostatočne pevná šnúra umožňuje stály kontakt s nástrahou a dokonale prenáša každé jej myknutie do rybárových rúk. Je mimoriadne dôležité, aby toto „vysielanie“ nefungovalo iba naším smerom od ryby, ale na základe našich „povelov“ aj v smere ryby, teda nástrahy. Tento spôsob lovu pomocou plastických nástrah, podľa smeru vedenia nástrahy, je sčasti možné prirovnať k vertikálnemu lovu s plastickými nástrahami, ktorý je tiež mimoriadne účinným a zároveň patrí k športovému spôsobu chytania dravých rýb. Avšak tentoraz som vás chcel upozorniť iba na jeden jediný drobný trik, ktorý je možné aplikovať počas tradičného vláčenia pomocou plastických nástrah. Túto techniku lovu pripomínam z jednoduchého dôvodu, že mi dopomohla k množstvu nezabudnuteľných zážitkov a najmä preto, lebo dúfam, že aj ďalším milovníkom prívlače pomôžem, aby pri love zubáčov dosahovali lepšie výsledky. Je totiž nesmierne vzrušujúce, keď počas fázy klesania pocítime v rukách ten charakteristický úder. Ráčte si to vyskúšať!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
