Lov kaprov na riekach je rok čo rok populárnejší.
Najväčšia česká rieka Labe síce už asi najväčší
boom zažila, ale rybári začínajú objavovať krásy
riečneho lovu kaprov aj na menších, alebo zanedbaných
riekach, ako je Berounka, Sázava, Jizera, Lužnice,
Morava a mnohé ďalšie. Stálej popularite sa teší Dyje a
na vzostupe je aj Vltava. Na väčšine týchto riek (okrem Labe
a Dyje) síce nemožno čakať obrie ryby, ale na druhej strane
to môže vynahradiť krásna príroda, pokoj, prípadne aj
množstvo záberov, ak máte svoju rieku dokonale prečítanú,
alebo keď sa ocitnete v správnom čase na správnom mieste.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Práve dobré čítanie či znalosť vody je jednou z najzásadnejších vecí, ktorá vás môže priviesť k úspechu. Aj keď mnohé rieky môžu na prvý pohľad pôsobiť ako symetricky hĺbený kanál, na ktorom je úplne jedno, kde si sadnete, nie je to pravda. Nepatrné veci, ako je o pár decimetrov hlbšia voda, vymleté koryto, ktoré nemusí byť vôbec viditeľné, zákruta, kamenistý závoz, tíšina pozdĺž prúdu a podobne, môžu byť skrytou zlatou baňou.
Na menších prírodnejších vodách možno tieto zaujímavé miesta objaviť iba pozorovaním toku, na väčších a regulovaných riekach ich buď musíte poznať, alebo skúmaním dna objaviť. Ak sa vám to podarí, budete mať veľký náskok pred ostatnými, čo dokazuje napríklad môj kamarát Petr „Dasty“ Volák. Už mnoho rokov patrí k najúspešnejším labským lovcom. Počas minulého roka vďaka znalosti rieky nachytal v rôznych úsekoch Labe veľa kaprov od 15 do 20 kg. Tento rok zase počas februárových mrazivých a snehových dní ulovil niekoľko rýb od 10 do 15 kg. Aj v zdanlivo zúfalých podmienkach nachytal ryby, po akých mnohí márne túžia v plnej sezóne.
Zážitok kamaráta Petra „Dasty“ Voláka
Hneď pri prvej tohtoročnej výprave začiatkom februára sa mi za 10 hodín lovu podarilo urobiť tri zábery od kaprov, hovorí Dasty. Dva som zdolal (išlo o menšie kapry), tretí už bol lepší, ale, bohužiaľ, sa mi pri brehu vypol. Vzhľadom na nepriaznivé podmienky som bol spokojný. A to som nečakal, že v ďalších dňoch sa mi bude dariť omnoho lepšie.
Prvý záber prišiel po troch hodinách. Krásna jazda, ktorá pekne prechádzala z pomalej do rýchlej. Bohužiaľ, po chvíľke sa mi ryba vypla. Aj keď som vedel, že je to daň za veľmi malé háčiky, ktoré sú v týchto arktických obdobiach nevyhnutné, ma to neskutočne nahnevalo, pretože išlo o naozaj ťažkú rybu. No čo, hneď som šiel prerobiť nadväzec a po hodine sa dostavil ďalší záber. Konečne som podobral prvú tohtoročnú väčšiu rybu, ktorou bol nádherný labský šupík s hmotnosťou 14,30 kg.
Nálada sa mi hneď zlepšila. Rýchlo som prehodil a čakal, či trafím ešte jedného. Na môj úžas som v priebehu chvíle podobral ďalšieho šupináča s hmotnosťou 12,70 kg. Tak ako tie predchádzajúce, zabral na Spicemana Pikantná švestka spolu s malým plávajúcim boilies. Spicemana som mal dipovaného niekoľko dní dopredu. Do PVA pančušky som použil Method mix Robin Red +, CSL peletky a nadrvené boilies, všetko zaliate boostrami Pikantná slivka. Šťastný som bol ako blcha, lebo sa mi podarilo uloviť niekoľko krásnych kaprov na snehu.
Vystačí si s 0,3 až 1 kg boilies na deň
Ešte jednu výhodu má jeho dokonalá znalosť riečneho reliéfu. Nepotrebuje toľko návnady, ako väčšina ostatných rybárov. Zvyčajne si vystačí s 0,3 až 1 kg boilies na deň. Napĺňa tak známe pravidlo, že na správnom mieste nie je nutné vnadiť ani príliš veľa, ani príliš dlho vopred.
V tom sa môj prístup, aspoň čo sa týka veľkých riek, od Dastyho odlišuje. Aj keď mám k dispozícii staré riečne mapy, mám perfektný sonar a dokážem zmapovať dno i bez neho; ani to nedokáže nahradiť dlhoročnú znalosť terénu. Preto sa snažím vybrať oblasť, ktorú považujem za nádejnú a tu prilákať ryby masívnejším kŕmením, teda, ak som pri vode aspoň 3-4 dni. Obvykle na to používam väčšie množstvo repky a k tomu boilies. Jeho množstvo závisí od odhadu situácie. Sú dni, keď aj 1 kg na deň je veľa, ale, naopak, sú obdobia, keď aj niekoľko kíl nedokáže udržať hladné kapry v lovisku dlhší čas. Ide o to odhadnúť situáciu a byť na ňu pripravený.
Na menších riekach je to trochu iné. Tam zvyčajne nie je potrebné toľko kŕmiť. Štvrť, až pol kila boilies nastrelených do precízne vytypovaného loviska môže byť tým správnym riešením. Môžete k tomu pridať aj partikel, ale ja ho tu obvykle nepoužívam. Ak na veľkých vodách, a najmä na Labe, sú veľkým problémom jalce, ktoré sa nezastavia pred ničím, a to ani veľkým tvrdým boilies, na menších riekach to spravidla bývajú pleskáče, ktoré zase zbožňujú varený partikel. Každá rieka (niekedy dokonca aj jednotlivé úseky) je v tomto ohľade iná, takže tu vychádzajte z vlastných vedomostí.
Jedno sladšie boilies pre každý prípad
V každom prípade, na väčšine riek, práve kvôli väčšiemu množstvu bielej ryby, nevnadím jednorázovo, ale priebežne. Jedna dávka krmiva môže byť väčšia, napríklad dve tri hodiny pred obvyklou aktivitou kaprov v danom mieste, ale inak skôr vnadím podľa záberov. Ak sú od kaprov, prihadzujem návnadu, ak nie sú vôbec alebo napríklad od jalcov, tak s vnadením čakám. Proste chcem mať istotu, že aspoň niečo z krmiva zostane pre kapry. Aj tak počítam s tým, že určitú časť zlikvidujú biele ryby. To je tiež hlavný dôvod, prečo na riekach takmer vždy spotrebujem väčšie množstvo krmiva ako na stojatých vodách.
Nie je to jediná odlišnosť. Ak na jazerách či pieskovniach, snáď až na skorú jar, málokedy chytám na ovocné a sladké príchute, na riekach im mnohokrát dávam prednosť. Prečo to tak je, nedokážem povedať, ale jednoducho je to tak. Napríklad na Jizere vždy skvele fungovala Brusnica, na Vltave bodoval Půlnoční Pomeranč, na Dyji zasa Ultra Red fish Ananas N–BA, na Labe pre zmenu Tigrí Orech + Scopex&Tullamorka alebo BigS (Oliheň&Javor). Je však pravda, že väčšina veľkých rýb sa nakoniec chytí na klasické rybie alebo mäsové príchute, ako je Oliheň, Gangster G2 Krab&Ančovička&Asa, či Losos&Ráček&Asa. Napriek tomu by som radil pri chytaní na rieke mať v zásobe vždy aspoň jedno sladšie boilies pre prípad, že by „mäsovky“ nefungovali.
Jednoduché montáže na riečny lov
Montáže na riečny lov používam vo väčšine prípadov veľmi jednoduché. Pevné olovko na bočnom prívese, stredne dlhý nadväzec a pevný háčik. Nad montážou mávam 50 až 80 cm dlhú šnúrku s oloveným jadrom (alebo jej modernú alternatívu bez oloveného jadra - Core Zero) a nad tým ešte lietajúce kotviace olovko (zvyčajne 10 – 12 g), ktoré sa pri nahodení dostane pár metrov nad montáž a urobí ju ešte nenápadnejšou.
Čo sa týka tvaru a hmotnosti olova, závisí od prúdu a veľkosti rieky. Na Jizere som si vždy vystačil s 60 až 80 g plochou hruškou, na Labe či iných väčších riekach je veľakrát nutné ísť na 120, 150 a niekedy aj viac gramov. A k tomu použiť špeciálne olovo s výstupkami, ktorému sa zvyčajne hovorí Gripper. Veľa rybárov, aby odľahčilo tlak prúdu na vlasec, zdvíha prúty špičkami do výšky. Ja to však až na výnimočné situácie nerobím, to už radšej ukotvím vlasec ku dnu väčšími kotviacimi olovkami (30 – 40 g).
Na riekach málokedy nahadzujem bez PVA prívesov. Ak vnadím len boilies, v pohode si vystačím so šnúrkou, ak dávam kombinovanú návnadu, tak preferujem PVA pančuchy. Do nich, okrem boilies, môžem dať pelety, alebo aj drvené boilies, či method mix. To robím najmä na menších vodách, v chladných obdobiach či pri pretekoch. Návnadu ešte pred použitím zalejem boostrami a chvíľu nechám vsiaknuť. Ďalšiu návnadu do vody dostávam pomocou hádzacej tyče, hádzacej lopatky (na rieky skvelá pomôcka), či priamo z lode.
Zvuk brzdy je silným korením
Ak mám vedľa seba priestor, oba prúty vždy dávam čo najďalej od seba. Jeden nahodím napríklad ďalej od seba kolmo na prúd (alebo aj proti prúdu) a druhý hodím po prúde kúsok pod breh. Jednak tým obsiahnem väčší priestor, navyše sa prúty vzájomne nerušia. Na riekach totiž nie je nič horšie, ako prúty nasadené vedľa seba a vlasce idúce vodným stĺpcom ako telegrafné drôty. Preto, keď som pri vode s kolegom, sadáme si ďalej od seba, aby sme sa tomuto negatívnemu efektu čo najviac vyhli.
Zdolávanie rýb na riekach je mnohokrát náročnejšie ako na stojatých. Ryby využívajú silu prúdu, hľadajú ostré hrany a ďalšie prekážky. Niekedy je naozaj veľmi zložité dostať veľkú rybu úspešne na breh. V niektorých prípadoch nezostane iné, ako pomôcť si člnom a rybu potom zdolať z neho.
Keď som vlani na Labe chytal v jednom prúdnejšom úseku, väčšinu veľkých kaprov som dokázal zastaviť až 200 m pod miestom, z ktorého som chytal. Keby som ich ťahal proti prúdu takú diaľku späť, s veľkou pravdepodobnosťou by som o mnohé prišiel. Takto stačilo požiadať kolegu, sadli sme do lode a kapry zdolávali až potom, čo sme došli do ich blízkosti. Síce som ho po každej jazde počúval, že tam so mnou ide už naposledy, ale zvuk brzdy je pre kaprárov takým silným korením, že nikdy neodolal a viezol ma tam znova.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
