Myšlienka na rybolov
v Nórsku určite
vŕtala v hlave aspoň
raz každému rybárovi
a ja som takisto
nebol výnimkou. Keď sa náhle
objavila na obzore možnosť
premeniť myšlienku na skutočnosť,
začal som nad tým
seriózne premýšľať. V čase,
keď sa dolaďovali organizačné
veci, termíny a praktické
záležitosti, som sa dozvedel,
že na tento výlet sa podujali aj
ďalší parťáci z fóra Slovenského
RYBÁRA. A tak sa stalo, že
sa 29. augusta u mňa v Bratislave
stretli Ľubo (luiRA),
Rišo (Richi), Andy (redaktor
Andy); všetci, samozrejme,
pod velením všemocného
a neohrozeného Precedu (Jaro
– moderátor).
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2013
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 63
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Pre úplnosť treba povedať, že Preceda zobral prípravu výbavy asi najvážnejšie zo všetkých a dostavil sa do hlavného mesta s lesom udíc (poznámka: „les“ je množstevné označenie používané Precedom). V jeho výbave nemohla chýbať ani milovaná tenkara, ktorú plánoval použiť na morský lov. Krátko po polnoci nás vyzdvihol Karol, sprievodca a majiteľ cestovnej kancelárie Rybárčina, ktorý celý výlet zabezpečoval.
Smer - Trondheimský fjord
Po naložení všetkých vecí (čo pripomínalo bojový poplach) sme vyrazili na dlhú cestu k Trondheimskému fjordu. Ešte pred českými hranicami sme sa stretli s druhou partiou a pokračovali ďalej spoločne. Cestou sme si viacerí rozšírili obzory, pokiaľ ide o hudobné žánre, ktoré nám Karol prezentoval a o dobrú náladu vôbec nebola núdza.
V sobotu pred obedom sa pred nami otvorili vody spomínaného fjordu za zvukov kapely Ploštín punk. Na rad prišiel krátky presun trajektom a okolo obeda sme dorazili na miesto určenia – ostrov Garten, kde sme sa ubytovali v typicky seversky útulných a plne zariadených chatkách. Naša zostava pod vplyvom cesty v prvý deň vyrazila iba na prívlačovanie z brehu a padali počiatočné úspechy v podobe ulovených makriel. Ja som obišiel na úvod naprázdno.
Členom druhej partie bol Feri, ktorého cesta mala aj veľmi osobný charakter. Feriho syn René bol dlhoročným Karolovým spolupracovníkom a parťákom, žiaľ, minulý rok v mladom veku náhle odišiel z tohto sveta. Podvečer sme sa celá spoločnosť vybrali na more uctiť si Reného pamiatku – išlo o veľmi silný moment, na tejto pietnej spomienke sa zúčastnilo aj viacero domácich a zahraničných rybárov, ktorí Reného poznali. Celý akt sa niesol v dôstojnom duchu a potvrdil, že aj rybári sú jedna veľká rodina, ktorá si uctila jedného zo svojich členov.
Tak toto žralok nebude!
Karol nám na úvod pobytu naordinoval lov morských mieňov. So zapožičanou výbavou sme v nedeľu vyrazili na more, aby sme si (mnohí po prvýkrát) vyskúšali lov týchto rýb v hĺbkach. Naša partia lovila po celý pobyt na dvoch člnoch, Ľubo, Rišo a ja sme boli jedna posádka, Andy s Precedom boli na Karolovom člne.
Karol vydal potrebné inštrukcie, na háčik ako nástraha išli dve slušné makrely a poďho do 300-metrovej hĺbky. Netrvalo dlho a objavili sa aj zábery – tie sa však líšili podstatne od toho, na čo sme zvyknutí z našich vôd. Jemné potriasanie špičky 1 000-gramového prúta neznamená okamžitý zásek (podľa Karola má rybár čas vyfajčiť dve cigarky, až potom zasekne). Ľubo počkal, pofajčil a sekal ako prvý... Bolo jasné, že na palici niečo má, po náročnom navíjaní sa za našimi chrbtami ozvalo plesknutie na hladine, otočili sme sa a onemeli. Na hladine plávala ryba a nie hocijaká, po vytiahnutí do lode sa začali ovácie. Morský mieň s dĺžkou 147 centimetrov a 17 kilogramov bol skutočnosťou. Ihneď tak vznikla nová dĺžková miera – jedna luiRA.
Ja s Rišom sme zatiaľ úspešne na každé spustenie ulovili malé žraloky. Po čase som zaznamenal zábery aj ja, počkal som a po záseku bolo zrejmé, že to bude niečo iné ako žralok. Aj bolo – v prvom rade to bola Rišova a Ľubova montáž, ktorú som ťahal ... ale po dlhých minútach verklíkovania sa okrem domotaných montáží objavila na hladine jedna luiRA – čiže opäť veľký morský mieň a po chvíli aj iná ryba, ktorú Rišo ihneď určil ako lumba.
Keď sa nám podarilo rozmotať montáže, prišli sme na to, že leng bol Ľubov a lumb môj.
Oplatilo sa vstávať
Pokračovali sme ďalej v love a Ľubovi sa podaril ešte jeden lumb, my dvaja s Rišom sme už výraznejšie úspechy nezaznamenali. Preceda, Andy a Karol slávili takisto úspechy v podobe prvých mieňov. V prístave sme zistili, že celá naša spoločnosť, v počte 10 osôb, ulovila v prvý deň viac ako 20 mieňov (lengov aj lumbov). Nasledoval presun do filetárne, a tam čistenie, príprava filetov a balenie úlovkov. Treba povedať, že celý kemp má úplné vybavenie pre takýto druh rybolovu. Spať sa išlo značne neskoro...
Druhý deň skoro ráno som vyrazil na more na našej lodi iba ja s Rišom a Karol bol sám. Oplatilo sa vstávať, netrvalo ani tak dlho a ulovil som ďalšieho mieňa – s rozmermi 124 cm a 14,5 kg (čiže ¾ luiRy). Zabávali sme sa na mori do obeda a po návrate opäť úlovky spracovali. Poobede sme vyrazili na more už v plnej zostave. Lovili sme tresky obyčajné. Chalani v priebehu doobedia nahadzovali z brehu a Jaro si ulovil prvé tresky (skôr tresčatá) na tenkaru.
V nasledujúcich dňoch sme sa zamerali na lov tresiek tmavých, úlovky boli bohaté, zažili sme aj väčšie vlny, ale nikto na morskú chorobu netrpel. Medzi úlovkami sa objavili aj menej obvyklé druhy rýb ako červený ostriež, morská ihla a korunu netradičným úlovkom nasadila cca 10-kilogramová raja, ktorú chytil Jakub z druhej partie nášho slovenského zájazdu.
Neskutočný boj Precedu
Preceda sa od prvého dňa rybolovu zameral na ulovenie bájneho mieňa Jarina, ktorým by nám všetkým vytrel zrak, a preto ostával s Karolom najdlhšie na vode. Precedova snaha a vytrvalosť takmer priniesla odmenu – na tretí deň sa vrátil podvečer s Karolom a líčil nám ohromný záber, ktorý mal („znaš, ta dziglo mi prutom do toteho zabradlia, do totej peny, caham a po desať minutach še cala šnura roztarhla“).
Karol silu záberu aj následný neskutočný boj Precedu s tajomným tvorom morských hlbín potvrdil, takže tu neexistujú žiadne pochybnosti. Mieňa Jarina tak Preceda neulovil a pláva naďalej v hlbinách Trondheimského fjordu. Ale inak sa Precedovi veľmi pekne darilo a nedal ani svojej reume šancu vyniknúť.
Ani sme sa nenazdali a bol pred nami posledný deň pobytu na mori. Tento deň sme to brali veľmi zľahka a vrátili sa na základňu ešte pred obedom, iba Preceda s Karolom ešte pokúšali legendárneho mieňa Jarina, ktorý nie a nie z vody von. Ale aj oni sa vrátili skôr ako mali v pláne, pretože sa popoludní začalo rýchlo zhoršovať počasie.
Pravidelné Rišove úspechy
Okrem tradičného morského rybolovu z člnov na miene a tresky aplikovali niektorí naši členovia aj menej ortodoxné spôsoby lovu na mori. Rišo – ako najskúsenejší morský rybár v našej partii – sa pravidelne venoval lovu platéz z člna aj z brehu, a to klasickým spôsobom na ťažko. Montáž obsahovala dva nadväzce so záťažovým olovom, zaistené bužírkami proti zamotaniu a na háčiky išli kúsky makrel.
Rišo zaznamenával pravidelne úspechy a väčšie kúsky chutili na večeru výborne. Tomuto spôsobu sa oddával aj Preceda a Ľubo. Preceda si zaknihoval úspech v podobe lovu na tenkaru, keď sa mu podarilo prekabátiť menšie tresky; okrem toho si vyskúšal aj lov na plávanú z brehu so 6-gramovým plavákom v ťažkých poveternostných podmienkach, ale tu už však výraznejší úspech nezaznamenal. Skúšalo sa aj muškáriť, ale tento spôsob nórskym rybám nevyhovoval.
Počas celého pobytu nám – napriek počiatočným hrozivým predpovediam – vyšlo úžasné počasie a s výnimkou jedného doobedia sa dalo ísť na more každý deň. Nemysleli sme si, že sa poobede bude dať sedieť vonku v tričkách s krátkym rukávom.
Okrem Riša bol pre ostatných zúčastnených fóristov rybolov v Nórsku novinkou, viacerí sme si chytili trofejné ryby, pokiaľ ide o veľkosť a hmotnosť. Rozmery a vrhacie záťaže náčinia boli možno spočiatku prekvapením, ale rýchlo sme si zvykli. Je potrebné sa na záver poďakovať Karolovi – skúsenému morskému vlkovi za bezpečnú cestu tam aj späť, za neoceniteľné rady, ktoré nám poskytol a v neposlednom rade za ochotu vypomôcť pri každej príležitosti. Rovnako tak patrí vďaka Rišovi, ktorý nám ako nováčikom pomáhal ako aj za jeho lodivodské kúsky s člnom. A celej našej fóristickej partii vďaka za perfektnú atmosféru.
P.S.: Pri ceste tam aj naspäť sme s rozžiareným očami pozerali na rieky, okolo ktorých sme prechádzali. Každý sa pri nich videl s muškárkou alebo prívlačkou v ruke, takže možno sa v budúcnosti podujmeme pre zmenu na riečnu výpravu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
