DOMOV Magazín OKTÓBER 2013 Jesenné zubáče

Jesenné zubáče

Sedím si doma a rozmýšľam o tom, kam sa mám vybrať za zubáčmi. V tom momente mi volá mladý kamarát Robo, či by som s ním išiel zajtra na miestnu vodu potrápiť zubáče s voblermi. Nič viac mi ani nechýbalo. Tento rozhovor s Robom je ten impulz, ktorý ma naštartoval na maximálne obrátky a už začínam plánovať čo a ako, a hlavne na čo budem chytať.

P. U. 26.09.2013 (10/2013)

info

Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2013
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 78
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.

Po telefonáte som si išiel po prívlačový prút i navijak a skontroloval vlasec, ktorý bol natočený na cievke. Zistil som, že vlasec je už dosť v biednom stave, tak som za rozhodol, že natočím nový monofil, ktorý posledné roky používam. Je to vlasec Mivardi Royal Spinning s priemerom 0,205 mm.
Pri love zubáčov a šťúk z brehu používam prút Tubertini Seika Onaga s dĺžkou 270 cm s vrhacou záťažou od 10 do 30 gramov a navijak Tubertini Sirio 3000. Tento prút s navijakom tvoria vyváženú dvojicu v boji proti zubatým príšerám. Do svojej prívlačovej tašky som vložil svoje, už rokmi preverené voblery od Salma. Pri svojich vychádzkach za zubáčmi rád prechytávam pobrežné partie jazera a ťahám práve plytko sa potápajúce voblery okolo konárov, ktoré trčia z vody. Popri hrádzi uprednostňujem voblery hlboko sa potápajúce s veľkými lopatkami.

Aj malá šťučka na úvod potešila

Večer o deviatej som už mal všetko prichystané a naložené v kufri auta, zavolal som ešte Robovi a riešili sme, o koľkej pôjdeme na ryby. Dohodli sme sa, že ráno ešte pred svitaním budeme pri jazere a začneme prehadzovať pobrežné partie. Večer som ešte asi hodinku pozeral televízor a v duchu už zdolával kapitálne zubáče. Pritom som aj zaspal.
Zobudil som sa na to, že mi zvoní mobil; volal mi Robo a pýtal sa kde trčím, lebo on je už pred bránou a čaká na mňa asi tak 5 minút. Rýchlo som sa obliekol, ani nenaraňajkoval a šup do auta smer k Robovi a potom na jazero. Stihli sme to.
K jazeru sme dorazili ešte pred svitaním a pripravili si prúty, peany, podberáky a všetky potrebné veci na dnešný lov. Na tenké volfrámové lanko som pripevnil 7-centimetrový vobler Salmo Frisky s výraznou farbou a začal prehadzovať pobrežné partie. Po pol hodinke som mal prvý kontakt s rybou, ale bola to iba malá šťučka. Určite som sa potešil, ale čakal som, že príde väčšia ryba, a tak som trpezlivo hádzal ďalej.
Robo chytal asi 25 metrov odo mňa pri hrádzi a videl som, že aj on mal šťučku, tiež malú.

A začala sa zdolávačka

Pomaličky začalo svitať a vyskúšal som asi 3 – 4 voblery, ale okrem menších šťúk som nič iné nechytil a podobne bol na tom aj Robo. Spoločne sme prešli na druhú stranu jazera, kde sa mi ukázalo pár rybičiek pri výskoku z vody. Zastavili sme sa približne na tom mieste, kde som videl pohyb, ale teraz bolo ticho a hladina vody bez pohybu. Pár minút sme tam iba nehybne stáli a sledovali, kde asi zaloví nejaký dravec a dočkali sme sa po pár minútach.
Vymenil som vobler a teraz na karabínku putoval 12-centimetrový vobler Salmo Skinner; začal som nahadzovať práve tam, kde som videl zaloviť dravca. Robo začal nahadzovať svoj vobler tiež tým smerom, ale o dosť ďalej ako ja. Ja som ešte stále prechytával pobrežné partie, kým on nahadzoval na otvorenú vodu.
Asi po 10 minútach som mal razantný záber a cítil dosť silný odpor; začala sa zdolávačka. Nahadzoval som blízko ku konárom, ktoré trčali z vody a mal som strach z toho, že sa mi ryba zamotá do konárov. Ale šťastena ma neopustila, nič sa nestalo a rybu som mohol konečne dostať do podberáka.

Zubáč ako sa patrí

Práve som podoberal rybu a bol to veru zubáč ako sa patrí, odhadom cez 70 centimetrov. Vtom sa ozval aj Robo, že tiež má rybu, a to celkom slušnú. Svojho zubáča som oslobodil od háčikov a vložil ho naspäť do podberáka a čakal na Roba, kým aj on zdolá svojho rytiera. Po piatich minútach ho mal v podberáku aj on. Ja som svoj podberák aj so zubáčom zobral k Robovi nech sa rybám nič nestane, kým skočím do auta po veľkú podložku a foťák so statívom, lebo tieto ryby sú dosť pekné a chceli sme ich poriadne nafotiť.
Toto trvalo necelé dve minúty. Zubáče sme položili na navlhčenú podložku a odmerali ich. Ten môj mal 73 centimetrov a Robov 78. Foťák som pripevnil na statív, nastavil samospúšť a podarilo sa nám spraviť pár pekných fotiek ako spomienku na toto krásne ráno. Zubáče sme pustili na slobodu a venovali sa ďalšiu hodinu lovu na prívlač, ale záberu sme sa už nedočkali.

Priatelia rybári, svoje rybárske prúty ešte neodkladajte na zimný odpočinok, lebo aj v októbri na vás čakajú nezabudnuteľné zážitky pri našich riekach, jazerách, priehradách.