Podvečer sedíme na terase kempu pri Grand
Rhône vo Francúzsku a debatujeme o rybách.
Konkrétne o sumcoch, o love a taktike
ako na ne. Moji dvaja priatelia Franck a
Thomas sú totiž dvaja francúzski rybári,
ktorí vedia skoro všetko o vertikálnom love. Počas
dňa mi aj ukazovali ako na to, pretože je to ich
špecialita, no nepriala nám šťastena a podarilo sa
im z rieky vytiahnuť iba dve ryby. Jednu okolo 10
kilo a tá druhá mohla mať asi 30 kilogramov. Ja som
nevytiahol absolútne nič, a preto ostávam trochu
sklamaný. Zhodli sme sa na tom, že sa voda cez deň
zmenila a prišla čerstvá; mali sme pocit, že sa jej
rýchlosť zvyšovala azda každú sekundu.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Téma sa pomaly mení a ja im rozprávam o hladinovom love v noci, no oni tomu neveria. Vo Francúzsku totiž zákon všeobecne zakazuje lov po západe slnka. Jedinou výnimkou je tzv. „domainemaritime“, a presne v tomto pásme sa práve nachádzame. Nevedia o spôsobe tohto lovu absolútne nič, preto ich zvedavosť prudko rastie.
Klasická odpoveď skeptika
Nad obzorom pomaly zapadá slnko, vietor prestáva fúkať, chalani sú maximálne navnadení, takže pomaly balíme veci a chystáme sa na lov. Použijeme ich čln, pretože majú neporovnateľne lepšiu výbavu ako ja. Ich spôsob lovu potrebuje veľké množstvo techniky a doplnkov, kým ten môj len čistú hlavu.
Zhruba po hodine vyrážame kompletne zbalení na lov. Za pomoci čelových lámp nakladáme veci do člna. Všetko má svoje vopred určené miesto, pretože v noci nie je veľa možností veci prekladať a nič nesmie zavadzať. Stačí jeden neopatrný pohyb a ryby loviace na hladine sú v momente preč. Ešte vždy vidím v ich očiach nedôveru k tomuto typu lovu, ktorý sa zároveň bije s veľkou zvedavosťou z nepoznaného. No len počkajte, o pár hodín bude váš pohľad na vec úplne iný, hovorím si v duchu.
Presúvame sa len po prúde rieky a voblery hádžeme vždy pod breh dookola bez zastávky, no ani náznak po zábere. Trvá to už vyše hodiny a stále nič. Začína fúkať vietor a to sa mi taktiež nepáči. Hovorím Franckovi a Thomasovi, že toto vonkoncom nie je dobré znamenie. V momente ma zaráža ich odpoveď: „Jasné veď sme tomu od začiatku vôbec neverili,“ odvrkli. Pomyslím si, že je to klasická odpoveď skeptika, čo na niečom novom hľadá chyby. Napriek tomu, že to na mňa pôsobí ako ľadová sprcha, presvedčím ich, aby sme ešte ostali. Ďalšia hodina je preč a sme stále bez záberu, ale aspoň sem-tam počujeme ryby. Franck je už unavený a sklamaný, zaľahne teda na spodok člna. Ešteže sme nejakú tú deku pribalili, pomyslím si. Thomas však postupom času za neúnavného nahadzovania začína trošku veriť, lebo na úsekoch, kde je plytčina a nefúka vietor, tu a tam počujeme veľké ryby. Hádžeme teda ďalej.
Thomas mal záber, ako ešte nikdy v živote
Prichádza ďalšia zákruta, hovorím Thomasovi, že vyzerá veľmi dobre, akoby vystrihnutá z veľkej knihy. Potichu si mrmle pod nosom, že si len vymýšľam. Práve v tom momente na jeho vobler zaznamenávame brutálny útok. Ryba zaútočila skoro hneď po dopade a chvostom odpálila vobler na 2-3 metre. Na toto sa zobudil aj Franck a pýta sa, že čo to bolo. Thomas s chvejúcimi sa nohami hovorí, že mal záber, ako ešte nikdy v živote. Bola to obrovská ryba, len škoda, že netrafil tak ako má. Po minúte už hádžeme zasa traja.
Po tomto zábere sa plavíme asi 30 minút nočným pokojom až k jednej z jám. Tam je na hladine milión „muletov” tzv. morských lipňov. Potichu šepkám chalanom, že toto je ono a nech hádžu veľmi potichu a často. O pár sekúnd v strede jamy, len pár metrov od člna, začínajú vyskakovať ryby, a naraz “BUM“, brutálny útok sumca na dopadajúcu rybu. Chalani ostávajú v šoku. Zase dobrá ryba, zamrmlal Franck. V tom momente prichádza náraz do člna, ktorý ho rozkolísal. Pred Franckom, ani nie meter od neho, sa na hladine plaví obrovský sumec. Naháňa rybky a nevšimol si čln, normálne do nás narazil. A potom čo najrýchlejšie pálil do hlbín, lenže tým pohybom ani nie meter od Francka vystrčil polovicu tela z vody. Chvost mal nad vodou vyše metra. Chalani ostávajú ohromení, no zároveň vydesení, ale ani ja sa necítim veľmi sebaisto; po tom náraze ma oblial studený pot. Otázky, či je toto normálne, si už nevšímam, kontrolujem prepotenosť nohavíc. Chvalabohu, je noc a nevidno, že aj mňa to dosť zaskočilo.
Ale, sakra, to nie je vobler!
Sem-tam podobné akcie prebehnú, ale nič vážneho. Toto však bolo naozaj desivé. Chlapci strácajú chuť, čomu sa vôbec nečudujem. Sú už dve hodiny po polnoci. Akurát sme však dorazili na ďalší dobrý úsek, tak sme sa ho nakoniec rozhodli prechytať. Voblery lietajú pod kríky, ale stále nič. Vtom pozerám Franckovi na vobler, ktorý robí veľký ruch na hladine, dobre pracuje... Ale, sakra, to nie je vobler! Aj on to zbadal, krásna ryba prenasleduje nástrahu. No poď maličký, len zaútoč, daj vieru pohanom, hovorím si v duchu. Ryba prenasleduje nástrahu až k člnu a tam mizne v hlbinách. Zbadala čln. Franckove nadávky francúzskym spôsobom neminú nikoho.
Som bezradný, sám už strácam vieru, že túto noc sa nám to pošťastí. Do kariet nám nehrá ani otáčajúci sa vietor. Hádžeme však nepretržite. Hodinky ukazujú pol štvrtej a začína ma dosť bolieť chrbát. Ani nevnímam svoju robotu, len ako robot automaticky nahadzujem vobler na dobré miesta… všetko však márne. Pri jednom z dopadov však uvidím niečo. Dva až tri metre od voblera sa pohla voda. V momente sa pripravujem na útok, a v tom “BÁC!“ Vidíme rybu na hladine a aj kopanec na palici tomu zodpovedá.
Je tam! Po niekoľkých hodinách lovu som sa dostal konečne k poriadnemu záberu. Hneď sa cítim inak a chlapci dávajú rady ako povoliť cievku. Že povoliť? Zbláznili ste sa? Veď moja nová šnúra by mala vydržať obrovské ryby! Dávam do toho preto maximum. Prút a navijak sú už starými partnermi, ale šnúra FIN Exact 8 v hrúbke 0,30 je novinkou. Takže testujem ako o život.
Šnúra v teste jednoznačne obstála
Ryba vyráža do hlbšej časti rieky, ale z dôvodu silno zatiahnutej cievky musí vláčiť celý čln so sebou. Chvíľku jej to aj ide, ale rýchlo ju otáčam. Ostáva v malej, ani nie dvojmetrovej vode. Z času na čas dokážeme spozorovať chvost ryby, ako skúša ísť do hĺbky, no ja nepopustím! Thomas hovorí, že by som mohol povoliť, lebo to fakt odtrhnem a on chce tú rybu vidieť.
Vyčíta mi aj to, že na úseku nevidno žiadnu prekážku, tak kde sa ponáhľam. No počkaj, Thomas, hovorím si a ešte pritvrdím. O pár minút máme rybu pri člne. Krásny sumec! Veslom ho klepkám po hlave, na čo on reaguje opätovným vyrazením dole. Ďaleko už však nejde, raz-dva ho otáčam. Vobler nevidno, nasal to parádne. Pri vertikálnom love to má vždy v kútiku tlamy, dvaja Francúzi až potom pochopia dôvod prešívania šnúry FIN Exact 8. U mňa v teste jednoznačne obstála.
Chalani mi pripravujú rukavice. Tu je zvykom, že kto zdoláva rybu, ten ju aj vyberá. OK, tak bude to tak a unavenú rybu priťahujem k člnu. Jednou rukou chytám tlamu a pevne držím. Skúšam dať sumca do člna, no nejde, musím odložiť palicu a dať sa do toho dvoma. Už ho máme v člne, obrovská ryba. Franck sa pozerá na mňa a dodáva, že nie som normálny. Trvalo to 10 minút od záberu. A to na prívlačovú výbavu! Podľa prvotných meraní má ryba 230 cm, je to krásavec. Na dnes večer to stačí, o chvíľu aj tak vychádza slnko. Ideme domov. Za pomoci prechovávacieho vaku sumca prepravujeme do kempu, aby sme sa s ním za svetla mohli pofotiť.
Ráno rybu ešte raz premeriavame, dĺžka sedí: úctyhodných 230 cm. Pri fotení s ňou sa zastavujú dvaja Holanďania a pýtajú sa ma, či by sa s ňou mohli odfotiť. Samozrejme, súhlasím, veď nie ja budem doma klamať, čo som ulovil. Rybu púšťam do vody a konečne sa chystám na zaslúžený spánok. Nad otázkami Francka a Thomasa, či dnes večer môžeme ísť na lov zas, sa už len pousmejem...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
