Na úvod tohto
článku by som
všetkých čitateľov
časopisu Slovenský
RYBÁR, a
hlavne tých, ktorí sa špecializujú
na moderný lov
kapra, chcel upozorniť, že
nebudem písať o zaručených
spôsoboch ulovenia
kapitálneho kapra a ani
o nástrahách a návnadách,
ktoré vám splnia
kaprárske sny. Na to sú
nielen v zahraničí, ale už
aj na Slovensku zameraní
iní rybári. Ja som rybár,
ktorý sa venuje takmer
všetkým spôsobom lovu,
a možno aj preto ani v
jednom nedosiahnem najvyššiu
úroveň.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
S lovom kaprov som sa stretol ako takmer každý rybár už v detstve. Vyhľadanie rybára, ktorý bude ochotný robiť dozor počas lovu, rozloženie mojej jedinej teleskopickej udice so zdedeným navijakom a montáž zložená z priebežného kŕmidla a dvoch nadväzcov s veľkými hákmi - to bol v tej dobe najpoužívanejší spôsob lovu kapra. Na háčik putovala kukurica, chlebová kôrka alebo cesto, červík, poprípade varený zemiak alebo kolienka. Jednoducho všetko, čo sa dalo zohnať s minimálnymi nákladmi a minimálnou snahou. Do kŕmidla zmes z kukuričného šrotu a všetko bolo pripravené na lov.
Po nahodení montáž dopadla pár desiatok metrov od brehu, prút položený na chabých rázsoškách a kinderko ako policajt mohlo byť umiestnené na silón. Keď sa darilo, už po niekoľkých minútach prichádzali prvé zábery, inokedy celý deň ani náznak záberu. Spomienky na tieto časy sú príjemné.
Nie je to také jednoduché
Obrat prišiel, keď som sa pred 4 rokmi vrátil k rybačke a po prvýkrát sa po 10 rokoch dostal do rybárskeho obchodu. Nebudem rozpisovať aký šok som zažil, lebo si to určite viete predstaviť. Lov kapra som opäť pokúšal spôsobom z detstva, ale neúspešne. Pri prezeraní časopisov a internetových stránok zameraných na lov rýb som narazil na moderný spôsob lovu kapra - lov na boilies, rôzne zlepšováky, elektronické pomôcky, špeciálne prúty a navijaky a neskutočné množstvo rôznych drobností. Postupne som začal nazerať do tajov modernej kapráriny a za výdatnej marketingovej masáže od rybárskych značiek, odporúčaní na rybárskych fórach a iných vplyvov, do mojej výbavy začínali tieto novinky prenikať.
Spomínam si na svoj prvý lov na boilies. S veľkým očakávaním som striehol na záber od krásneho a prefíkaného kapra. Nič sa nedialo. Upokojoval som sa tým, že lov na boilies je beh na dlhú trať. Opätovné pokusy boli opäť neúspešné. Pátral som po informáciách a radách „ako na to“. Masívne kŕmne kampane boli pre mňa nepredstaviteľné a takisto aj niekoľkodňové pobyty pri vode. Išiel som svojou cestou. Snažil som sa vyselektovať to, čo som považoval za správne a potrebné. Ale nie je to také jednoduché.
Konečne nadišiel očakávaný deň
Začiatkom leta som od nádejného budúceho švagra dostal ponuku, či by som nechcel stráviť víkend na jednom staršom štrkovisku na Záhorí. On je síce nerybár, ale pochádza z tohto kraja a jeho ponuka bola zaujímavá, keďže som mohol spoznať nový revír a taktiež stráviť víkend v spoločnosti ľudí, ktorých mám rád, vrátane mojej manželky, ktorej by to bola prvá rybačka mimo Bratislavy.
Dohodnutý termín v polovici augusta sa blížil a ja som sa snažil získať informácie o tomto revíri z rybárskeho fóra Slovenského RYBÁRA (ešte raz ďakujem používateľovi Pedro36), ale aj iných dostupných zdrojov. Zistil som odhadovanú hĺbku vody, že tam je bahnité dno a iné informácie. Podľa toho som sa snažil zvoliť taktiku - nástrahy pár dní vopred nadipovať, použiť skôr mäsové/korenisté príchute, dlhšie montáže. Na vnadenie som si zabezpečil kŕmne pelety s priemerom 24 mm, keďže som chcel, aby vo vode vydržali čo najdlhšie a ako nástrahy som si pripravil vysušené dipované boilies a pelety rôznych rozmerov od 14 do 20 mm. Ku každej montáži som plánoval dať PVA pančuchu plnenú mini peletami vo veľkosti golfovej loptičky.
Konečne prišiel očakávaný deň a po nanosení všetkých vecí do auta sme mohli vyraziť. Pri vode sme obsadili pekné miesto, ktoré umožňovalo lov medzi dvomi ostrovmi. Nafúkol som čln, ktorý som dostal ako dar a jeho šanca prišla až po jeden a pol roku odpočinku v škatuli. Nafúkal som ho a presvedčil sa, že to nebude až také plané s týmto člnom. Pripravil som si dipované pelety na vnadenie, bójku vyrobenú z veľkého sumcového plaváka a sondu z nahadzovacieho sonaru som pripevnil na koniec člna. Do člna som zobral aj trojmetrovú podberákovú tyč na preskúmanie typu dna a bol som pripravený na vyhľadanie toho správneho miesta.
Radšej som odstrihol vlasec...
Nervozita stúpala a keďže som takéto niečo robil po prvýkrát, necítil som sa veľmi vo svojej koži. Asi aj preto som vybral miesto, ktoré som neskôr vyhodnotil ako nesprávne. Vrátil som sa na breh po montáže a nádejného švagra pasoval za asistenta pri vyvážaní. Na jednej montáži sa pod háčikom hojdali dva kusy dipovaných boilies a na druhej dve pelety. Obidve montáže som sa rozhodol zaviezť naraz, čo sa neskôr ukázalo ako nie veľmi správne rozhodnutie.
Uplynula asi hodinka od príchodu k vode a mal som obidve udice nastražené a pripravené na úspešný lov. Ako sa mi už stáva pravidelne, očakávania opäť prevýšili realitu. Asi po hodine prišiel nevýrazný záber v podobe padáčika. Nemám tieto zábery veľmi rád, ale keďže po došponovaní silónu signalizátor zase padol k zemi, rozhodol som sa zaseknúť. Následne sa prút napol a bolo cítiť odpor. Nevedel som rozoznať, čo sa mi tam zavesilo.
Po niekoľkých desiatkach metrov som zistil „kde je pes zakopaný”. Pri vyvezení obidvoch udíc som si silóny pekne domotal a vyťahoval som aj druhú montáž. Dve olová znamenali dostatočný odpor a malý pleskáč sa sem tam posnažil o únik. O chvíľu bol po uvoľnení z háčika späť vo vode a mne v rukách ostala nádherná motanica z desiatok metrov silónu.
Asi dve minúty som sa pokúšal o jej rozmotanie, ale priznal som prehru, odstrihol silón a naviazal odznovu.
Zavážanie som radšej realizoval jednotlivo. Jedna montáž k ostrovu na tvrdšie dno a druhá k bójke vzdialenej asi 150 m od brehu. Pekne sme sa opekali na slnku, k tomu nejaké grilované mäsko a ryby bez záujmu. Ďalší záber a opäť padáčik prišiel podvečer a na brehu sa ukázal pleskáč. Na večer som už neplánoval zavážať a chytal som na nahodenie. K montážam som prakom strieľal pelety a boilies.
Slnko zapadlo a postupne sa začalo ochladzovať, na čo som bol pripravený a postupne obliekal vrstvu po vrstve. Po polnoci som bol prinútený vytiahnuť spacák a na stoličke som vydržal do tretej hodiny. Stiahol som prúty a pobral sa spať do auta. Slnko ma zobudilo o šiestej ráno a ja som pokračoval v love na nahodenie. Ubehla hodina, keď prišli dva pleskáče v rozmedzí 25 minút.
Dal som sušiť veci pokryté rosou a začal upratovať lovné miesto. Keď sa oteplilo, dofúkal som čln, nasadol a vybral sa po bójku. Cestou k bójke som zaviezol jednu montáž na hranu z 2 do 4 m, ktorú som v sobotu poobede objavil na sonare, keď som vo vetre kľučkoval smerom k bójke. Úspech v podobe ryby som už nezaznamenal žiadny, a preto o jedenástej padlo rozhodnutie vrátiť sa domov, kde nás čakali ešte ďalšie povinnosti. Psychicky oddýchnutý a fyzicky zničený, som začal rekapitulovať lov...
Nie je to jednoduché
Počas víkendu som spravil niekoľko chýb (bez ohľadu na to, že som nechytil žiadneho kapra), ktoré vyplývajú z úrovne znalostí o love kapra, ktorú som dosiahol a lovu na neznámom revíri.
Tu sú:
* Nevenoval som dostatočný čas výberu lovného miesta, kde by som položil bójku a s jej umiestnením by som bol spokojný aj po ukončení lovu.
* Pri vyvážaní som udice nechával na brehu s mojím „asistentom” a bolo by vhodnejšie, aby som si ich bral na čln a použil jeden z trikov na kontrolu odvíjania silónu.
* Keďže som nekŕmil výhradne boilies a ani v dostatočnom množstve, mal som sa skôr zamerať na zatraktívnenie peliet a ako som už spomenul, lepšiemu výberu lovného miesta.
* Ďalšie chyby, ktoré si v čase písania tohto článku neuvedomujem, ale časom sa určite ukážu.
Víkendová rybačka mi taktiež potvrdila niekoľko myšlienok a úvah, ktoré som za posledný čas mal:
* Lov na boilies je veľmi náročný spôsob lovu, ktorý si vyžaduje všetok voľný čas a nemalé finančné investície. Variabilita stratégií lovu, príchutí a výberu nástrah je taká veľká, že rybár by potreboval aj tri životy, aby všetko vyskúšal a mohol povedať, ktorá príchuť boilies, na ktorom revíri a aká stratégia bude stopercentne fungovať. Vzdávam hold rybárom, ktorí sa pre tento lov rozhodli a vybrali si ho ako spôsob života.
* Pre mňa osobne lov na boilies zostane pre najbližšie obdobie zatvorenou kapitolou a priblížim sa mu len občasným lovom na pelety. Pelety (halibut, robin red) mi za 4 roky priniesli takmer všetky úlovky pri love kaprov a jeseterov. Možnosti ich použitia sú tiež veľké, či už zatraktívnením dipmi alebo rôznymi pastami. Tu sa vynára otázka, či je rozdiel pri love na boilies a pelety. Každý si ju môže zodpovedať sám pre seba.
Možno budete na týmto článkom krútiť hlavou a v duchu sa smiať z mojej nešikovnosti. Vôbec mi to nebude vadiť. Verím, že podobne začínali viacerí a je na každom z nás, akou cestou sa vyberieme. Či venujeme svoj čas a pozornosť len jednému spôsobu lovu a budeme sa mu venovať na sto percent, alebo sa budeme zdokonaľovať v niekoľkých spôsoboch lovu rýb a voliť ho podľa ročného obdobia, aktivity rýb alebo len na základe svojich schopností a možností.
Dôležité je, že rybačka by mala slúžiť ako relax a možnosť vymaniť sa zo zhonu všedných dní. Je to čas, ktorý môžeme tráviť v prírode, aj keď napríklad len pri brehu rieky alebo jazera v meste. Stotožňujem sa s názorom, že rybu, ktorú zješ už nechytíš a verím, že v podobnom duchu bude rozmýšľať stále viac rybárov, aby sme o pár rokov nemuseli za rybami cestovať do zahraničia a chodiť okolo našich zdevastovaných revírov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
