Môže existovať krajší
moment, ako keď
záber cítime všetkými
zmyslami?
Som si istý, že každý
prívlačiar môže takéto zábery
a emócie zažiť aj s neveľkými
nákladmi. Postačí nám
nejaké ostriežovo-šťukové
lovisko a bezlopatkový vobler
Rover od firmy Salmo.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2013
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 72
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Rover patrí medzi bezlopatkové povrchové voblery. Je to stickbait, teda nástraha s pretiahnutým tvarom tela. Od klasického poppera sa trochu odlišuje prácou, ktorú najlepšie opisuje anglické slovné spojenie „walk the dog“ (vedenie psa). A vedenie voblera naozaj pripomína vedenie psa na vôdzke.
Rover po celý čas jeho vedenia uhýba raz vpravo, raz vľavo a ostáva na povrchu vody opisujúc písmeno „V“. Firma Salmo produkuje Rover v sedemcentimetrovej verzii s hmotnosťou 11 gramov a v 4 farebných variantoch. Podľa mňa ide o jednu z najlepších povrchových nástrah vôbec. Je dobré sa s ním bližšie zoznámiť.
Modelové lovisko – plytká zátoka
Je koniec augusta. Neveľké jazero na severe Poľska sa prebúdza k životu po chladnej noci. Plávam smerom k veľkej zátoke pokrytej stavikrvom a močiarkou. Nepamätám sa už koľkokrát som tu zažil prekvapivé eldorádo. Šťuky, ostrieže... S každým miestom sa mi vynárajú spomienky. Pamätám sa na každý gejzír, každý záber, každé odplávanie ryby do jazernej tône.
Pri tichom chode elektrického motora doplávam na okraj zátoky. Podo mnou sú necelé dva metre vody. Do najbližšej trstinovej pláne to mám cca 40 metrov. Dokonalé, ideálna pozícia. Z tohto miesta môžem nahadzovať bez toho, aby som si poplašil ryby plávajúce v niekoľkocentimetrovej vode. S výberom nástrahy nemám problém. V škatuľke mám zopár Roverov v niekoľkých farebných vyhotoveniach. Pripravujem model CBK, teda „čierny chróm“. Okrem svojej práce láka ryby aj reflexnou farbou.
Prvý hod smeruje do pravej časti zátoky. Pri tenkej pletenke nie je problém hodiť aj 40 metrov. Po dopade nástrahy vidím vyplašenú rybu na jej pravej strane. „Sakra, hodil som jej to takmer na hlavu“. Možno však budem úspešný, poďme na to. Čľup, čľup, čľup, prestávka, čľup, čľup, čľup, prestávka, čľup, čľup, prestávka... Prvé vedenie bez efektu. Smerujem hod viac vpravo. Rover je umiestnený ideálne. Hlboký nádych a začínam: čľup, čľup...lup! Náhle sa za nástrahou objavuje gejzír vody. Spadla!
Nemením tempo vedenia, na moment zastavujem a poťahujem ďalej. Nástrahu bezhlavo nevyťahujem, ale pokračujem, akoby sa nič nestalo. To ma naučila nejedna šťuka. A opäť! Šťuka vobler atakuje z desiatich metrov! No kolega, máš poslednú šancu...čľup, čľup, poďme! Útok končí vodným gejzírom a napnutím pletenky. Trochu prisekávam, hoci viem, že v tomto prípade je to iba formalita. Šťuka tancuje a po niekoľkých minútach ju mám pri lodi. Určite má okolo 80 cm. Nie zlá ryba a pre mňa o to cennejšia, že zabrala z povrchu. Zaslúži si slobodu. Dovidenia!
Tento opis jednej z mojich výprav dokonale približuje modelové lovisko pre Rover. Plytké, rozliate časti, veľké zátoky, alebo štíty podvodných kopcov, to je perfektné miesto pre prácu tejto nástrahy. Myslím, že ideálna hĺbka pre tento druh voblera je 0,5 – 2 m. Ak je takéto lovisko porastené močiarkou, alebo riedkym tŕstím a hraničí s ostrým spádom, môžeme hovoriť o ideálnom mieste. Môžeme loviť aj hlbšie, šťuky bez problémov zaútočia aj na nástrahy pohybujúce sa 4 metre nad ich hlavami, na takéto hĺbky však radšej používam jerky. Existuje však jedna výnimka, keď je dobrá aj väčšia hĺbka. Je to vtedy, keď ostrieže naháňajú malé rybky na hladine. Takéto situácie sú na našich vodách už dosť zriedkavé, ale ak sa vám pošťastí, vyskúšajte Rover a určite neoľutujete.
Kedy?
Vo všeobecnosti je dobrým obdobím pre lov s povrchovými nástrahami jar a leto. Ja si však myslím, že takýto lov je možný aj počas jesene, dokonca si dovolím tvrdiť, že dobrým časom je aj december, keď brehy jazera pokrýva ľad. V našich vodách sa v blízkosti trstín dravce nachádzajú počas celého roka, teda je možné, že sa s nimi stretnete stále.
Pár slov o náradí
Pri love s roverom nepotrebujete špeciálne náradie. Pokiaľ nahadzujete z lode, je optimálna dĺžka prúta medzi 2,30 – 2,40 m. Samozrejme, môžete použiť aj dlhšie, ale čím kratší prút, tým lepšie sa vám bude viesť tento vobler. Vrhacia záťaž by sa mala pohybovať medzi 7-25 g. Vedenie by malo byť rýchle, počas celej práce prúta.
Na navijaku veľkosti 3000 mám navinutú pletenú šnúru priemeru 0,13 – 0,15 mm. Tu nie je priestor na experimentovanie, vlasec je dosť rozťažný a pri dlhších vzdialenostiach musíme vynakladať oveľa viac práce s prútom ako pri použití pletenky. Okrem toho pri šnúre cítime každý kontakt ryby s nástrahou. Dobrý je aj nadväzec na šťuky. Keďže často lovíme v čistej vode, nie je od veci mať fluorocarbón s dĺžkou minimálne 40 cm. Tento materiál nevzbudzuje u rýb podozrenie, a pritom je odolný voči ostrým šťučím zubom. Okrem toho je takýto nadväzec ľahší ako napr. titánový a nemá vplyv na postavenie nástrahy vo vode. Pamätajme, že rover je ľahký (11 g) a ťažký nadväzec môže spôsobiť postavenie nástrahy „hlavou dole“, čo značne ovplyvňuje chod nástrahy.
Technika vedenia – kľúč k úspechu
Pre efektívny lov s Roverom je potrebné zvládnuť techniku vedenia, čo je v tomto prípade kľúč k úspechu. Myslím, že každý priemerne skúsený rybár to zvládne po niekoľkých hodoch. Počas minulej sezóny môj kolega z lode „jazdil“ s roverom už po štvrtom hode. Keď po pol hodine zdolal druhú šťuku, priznal sa mi, že je to najviac emocionálna technika prívlače. Radosť kolegu zo zdolávania rýb bola viditeľná.
Okrem samotnej techniky vedenia voblera je vhodné spomenúť aj presun na lovisko. Najvhodnejšia bude loďka, ktorá vám umožní prelovenie každého trstinového zákutia, alebo zátoky. Našim cieľom sú ryby zdržiavajúce sa v plytčinách, teda je dobré sa loďou presunúť do hlbšej vody a hádzať do plytších miest. Ak používate spaľovací motor, je ideálne vypnúť ho a presunúť sa k lovisku pomocou vesiel. Je nutné tu upozorniť na možné čerenie hladiny.
Musím priznať, že najlepšie vychádzky som zažil pri úplne pokojnej hladine, alebo iba s miernymi vlnkami, počas najväčšieho slnka. Myslím, že práve vtedy sa sila rovera prejaví naplno, pretože ryba má väčšiu šancu ho na pokojnej hladine zbadať.
Ako loviť?
Po nahodení a dovinutí pletenky začíname pracovať prútom (pri kratších prútoch hore-dole, pri dlhších do boku), šnúru pritom rovnomerne navíjame na navijak. Pri pravidelnom pohybe a synchronizácii prúta a navijaka sa rover začne hýbať do strán a vykonáva pohyb pripomínajúci písmeno „V“. Tento pohyb môže pripomínať aj zuby píly.
Dokonalým patentom uľahčujúcim nám vedenie voblera a aj jeho lokalizáciu v horších svetelných podmienkach sú kovové guľôčky nachádzajúce sa v jeho tele. Ich hrkot počuť na 30 metrov a vďaka nemu je možné kontrolovať prácu nástrahy aj počas tmy. Takisto je možné sa podľa zvuku naučiť viesť nástrahu. Ideálne je, ak sa guľôčky ozvú raz za sekundu. To je podľa mňa optimálne tempo. Po niekoľkých obratoch je dobré vobler na niekoľko sekúnd zastaviť. Šťuky často útočia práve v tomto momente zastavenia nástrahy a nasleduje útok.
Záber je nezabudnuteľný
Samotný záber je nezabudnuteľný a spôsobuje veľký príliv adrenalínu. Ešte pred chvíľou pokojná voda sa zmení v gejzír v priebehu sekundy. V tomto momente nemôžeme podľahnúť emóciám. Musíme zachovať chladnú hlavu a počkať, pokiaľ ryba narovná pletenku.
Niektoré šťuky sa zvyknú s roverom „pohrať“ a útočia naň aj 2-3-krát, pokiaľ sa pasca nezavrie. Učia nás tak trpezlivosti, ktorá ide ruka v ruke s úspešnosťou.
Okrem šťúk je druhou najlovenejšou rybou ostriež. Tento vobler provokuje všetky ročníky ostriežov, takže rovnako zaujme 15 cm ostriežika, ako aj 40 cm „macka“. Zábery ostriežov sa prejavujú trochu inak. Náhle sa objaví a vtiahne nástrahu pod hladinu, samozrejme, s menším zvukovým efektom ako je to pri šťuke. V prípade strednej, 25-30 cm ryby, sa často stáva, že jej nástraha skoro celá trčí z papule. Šťuka je, naopak, kvôli jej besnému útoku chytená tak, že má celý vobler vo vnútri papule. Oba druhy budú určite najčastejšie lovenou rybou na rover, ale určite je dobre uloviť ešte jeden druh.
Boleň
Ak chceme loviť bolene, treba ich vyhľadávať najmä v lete, keď sa kŕmia v húfoch. Dôležité je, aby bolo pod vami najmenej 2 metre vody. Ako loviť bolene s Roverom? Odpoveď môže byť trochu prekvapujúca: pomaly s malými zrýchleniami. Po nájdení miesta kde lovia bolene, sa snažím toto miesto prehodiť, vykonám 4-5 rýchlych šklbnutí špičkou a voľne navíjam so špičkou sklonenou k vode. Rover sa vtedy ponorí mierne pod hladinu a ťahám. Ak sa vynorí, celú akciu zopakujem.
Zábery boleňa sú trochu odlišné ako útoky šťúk. Tu sa veľmi ojedinele stane, že sa útok na vobler nepodarí! Po zábere nastupuje nekompromisný ťah ryby. Veľmi dôležité je správne nastavenie brzdy navijaka! Na lov boleňov je vhodné použiť aj podobný model, tzv. Spittin Rover, ktorý má v zadnej časti malú vrtuľku. Pod vodou ju ešte viac čerí, a tak dokáže vyprovokovať aj menej aktívne ryby.
Môžeme ho skúsiť aj pri nočných rybačkách a vyprovokovať napríklad zubáča, alebo dokonca sumca! Ako je vidieť, Rover je veľmi univerzálna nástraha, a nabádam tak všetkých prívlačiarov, aby mu venovali aspoň niekoľko vychádzok v roku. Ubezpečujem vás, že už po prvom zábere z hladiny si vás táto nástraha získa a zážitky pri love s ňou vám ostanú dlho vryté v pamäti.
A ešte jedno. Po emocionálnom zážitku zo záberu a zdolávania darujte rybe život. Možno sa na nasledujúcej výprave pred vami opäť otvorí voda a pekná ryba vám na prúte vráti to, čo ste jej dali vy.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
