Pri niekoľkých posledných vychádzkach k vode som premýšľal nad tým, o čom vlastne napísať, aby to nebolo v réžii prišiel som, zaviezol som, nachytal som a išiel domov. Pri pozorovaní ostatných ma napadlo, že viacerí robia veľmi často to isté. Väčšina „miestnych“ nahodí čo najďalej a zakŕmi. Skúsenejší rybári preskúmajú dno, osadia bójku na hranu, prípadne k diere, a tak stále dookola.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2014
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 22
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Keď porozmýšľam nad svojou stratégiou lovu, tak sú revíry, kde fungujem podobne ako väčšina (čln, sonar, bójka, prípadne marker), ale zhruba len v dvadsiatich percentách lovu na stojatých vodách. Čas trávim väčšinou na menších revíroch zhruba do 10 ha, ale to neznamená, že podobné stratégie nefungujú na veľkých vodách.
Človek nemusí byť génius
Vždy, keď prídem k vode, či už známej alebo úplne neznámej, vychádzam z toho, ak je breh strmý s hĺbkou aspoň 40 až 50 cm a ešte k tomu s nejakým porastom, trávnatým, rákosovým, alebo ešte lepšie, s previsnutými porastenými stromami či kríkmi, mám vždy jasno o umiestnení aspoň jedného z prútov. Človek nemusí byť rybársky génius na to, aby vedel to, že na takýchto miestach majú ryby veľké množstvo prirodzenej potravy, či už hmyzu, lariev, lesných plodov, ikier a neviem čoho všetkého možného.
Umiestnim teda prút tesne pod breh, rozpolím tri guľôčky boilies a nahádžem zhruba meter okolo montáže, ktorá je z drvivej väčšiny zostavená z háčika veľkosti 6 až 8, vybaveného veľmi krátkym vlasom, tak akurát na navlečenie guľôčky plávajúceho boilies a umelej kukuričky namočenej v sladidle. K tomu pridám na PVA pásku dve polovice boilies. Plavačku obalím pečeňovou obaľovačkou a v prípade použitia olovenky aj túto celú šnúrku ponamáčam pečeňou a ukladám (či nahadzujem) montáž.
Tri miesta
Vždy veľmi starostlivo sledujem dianie na vode, ale zvlášť pozorne dianie pri brehoch. Keď kapor skočí na vode, všimne si to každý a to môže byť otočený chrbtom. Ale pri brehu je to iné. Väčšinou nepatrné pohyby porastu, opatrné zavlnenia ukazujú, že sa tam „niečo deje“ a keď je časť brehu pokojná, tak väčšinou ide o najväčšiu a najprefíkanejšiu ryby revíru.
Ak sedím tam, kde môžem chytať na oba prúty pri brehu (či už nahodené k náprotivnému brehu, či zanesené nástrahy na obe strany vľavo aj vpravo), tak to tak väčšinou praktizujem a vždy si pripravujem tretie miesto na vystriedanie prútov po zábere. To preto, aby som nechal miesto, odkiaľ prišla ryba, oddýchnuť a len nepatrne prikŕmim, aby ryby nestrácali dôveru.
Za tie roky, čo sa venujem lovu rýb, si trúfam povedať, že týmto spôsobom som nachytal viac rýb, ako akýmikoľvek inými. Táto stratégia prináša obrovské výhody, ale aj značné riziká.
Výhody a riziká
Medzi výhody patrí najmä možnosť kŕmenia, keď stačí len rukou „prihodiť“ hrsť kŕmenia, v prípade, keď si nástrahu „položíte“ úplne dokonale, bez rizika zamotania a v neposlednom rade úžasné predstavenie, keď sa pri brehu urobí obrovský vír a v tú chvíľu sa rozbieha brzda... No proste pre mňa tie najkrajšie zábery.
Medzi riziká určite patrí to, keď chytáte na odhodenie, napríklad k protiľahlému brehu. Ak máte záber za tmy, tak sa môže stať napríklad to, že celé hodiny budete mať nástrahu niekde na vetve a po páde olova do vody budete presvedčení o tom, že sa vám podarilo nahodiť. Táto technika je veľmi náročná na presnosť nahodení a mnohokrát je na noc lepšie oželieť pol metra a hádzať so zaklipováním kúsok „pred“.
Keď tak prechádzam fotografie slušnejších rýb, tak viac ako polovička z nich, medzi 16 až 22 kg, bola ulovená práve zo vzdialenosti medzi 20 až 60 cm od brehu z hĺbok medzi 0,5 až 1 m. Verím, že mnohí z vás už niečo podobné skúsili a niektorí určite týmto spôsobom chytajú, ale pre niekoho to bude niečo nové. A ak to vyskúšate a uspejete, tak si na mňa celkom iste v dobrom spomeniete...
Držím palce a všetkým slušným rybárom prajem veľa úspechov a mnoho krásnych zážitkov od vody, okorenených krásnymi úlovkami.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
