Je to už mnoho rokov, keď sa mi v škatuľke objavilo prvé „špliechadlo“, ale tak nejako som to neriešil. Prišlo mi to ako nosenie niečoho zbytočného k vode. Ale skôr to bolo tým, že ma nenapadlo vyskúšať na vhodnej vode lov s popom.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Až si ma vzal do parády môj dávny kamarát Standa Brávek alias Bass a predviedol mi neskutočnú parádu. Od tej doby som množstvo hladinových nástrah dokúpil a nikdy bez nich na dravce nejdem. Bola, samozrejme, iná doba, iné vybavenie, iný počet rýb v revíroch.
Pamätám si, ako som vtedy prahol po vtedajšej špičke medzi prívlačovými prútmi a navijakmi. Dĺžka 270 cm bola najbežnejšou dĺžkou prúta a navijak okolo veľkosti 3000. Dnes je to však u mňa úplne inak. Priority dĺžok sa u mňa značne zmenili a dnes lovím bežne s prútmi okolo 200 cm. Dlhšie prakticky nevyhľadávam, prekáža mi ich celková dĺžka. Hlavne dĺžka rukoväte, ktorá je, pochopiteľne, kvôli vyváženiu podstatne dlhšia. Tým si ruky a chrbát trochu uľavili, pretože záťaž na ne bývala kedysi naozaj veľká.
Nechcem nejako zdĺhavo preberať ten či onen prút vhodný na lov s hladinovými nástrahami. Každý má určite svojho favorita. Samozrejme, aj ja a hneď niekoľko. Avšak omnoho dôležitejšie ako značka je naozaj jeho akcia a celkové schopnosti pre užitie si lovu, ktorý je často plný napätia a očakávania. Skôr to spojím s niekoľkými mnou využívanými možnosťami lovu z hladiny.
Lov z brehu
Lov z brehu sa dá praktizovať ako na stojatých, tak na tečúcich vodách, vždy je to o momentálnych možnostiach a, prirodzene, výskytu rýb, ktoré z hladiny rady lovia.
Stojatými vodami myslím priehrady, rybníky alebo slepé ramená riek. Väčšinou chodím vybavený dvoma prútmi. Jeden pevnejší s väčšou nástrahou a druhý jemnejší na menšie povrchovky (samozrejme, podľa možností môžeme povrchové nástrahy striedať s klasickými prívlačovými).
Na väčšie nástrahy som vybavený prútom s dobrou nahadzovacou schopnosťou s dĺžkou okolo 210 cm v gramáži do 30 g. Druhý prút mám o triedu jemnejší v gramáži do 10-15 g prakticky s rovnakej dĺžke. Tá dĺžka závisí od prístupu k vode, ale väčšinou sa snažím byť čo najbližšie v kontakte s vodnou hladinou. Taký prút musí dokázať odhodiť aj na veľké vzdialenosti, pretože ryby nemusia brať iba okolo brehov.
Ryby sú tam, kde majú svoju potravu a podľa toho menia svoje stanovištia. Skoro ráno bývajú často úplne pri brehu a s postupom času sa posúvajú ďalej. Tieto putovania rýb za potravou majú často svoje každodenné pravidlá a menia sa iba s ročným obdobím. Tiež celkový čas lovenia je rôzne dlhý. To však každý zistí sám pri vode. Z takýchto miest sa ryby dajú uloviť podstatne jednoduchšie, ako keď sú schované vo svojich úkrytoch a čakajú napríklad na večernú vlnu honby za potravou.
Útok šťuky sa musí predpokladať vždy
Podľa lokality volím použitie pletenky alebo vlasca. Na dlhšie hody mám radšej pletenku, pretože sa môžem oprieť ako do hodu, tak aj do záseku vo veľkej diaľke. Pri brehu lovím radšej s vlascom. Je prieťažný a pri správne zladenej zostave o rybu neprídem. Pletenka býva aj napriek povolenej brzde neúprosná. Na kratšiu vzdialenosť sa ryba môže po zábere striasť. Prakticky zakaždým mám montáž osadenú lankom, pretože útok šťuky sa musí predpokladať vždy. Pri zvolení správneho lanka nesledujem, že by sa nástraha správala inak, maximálne sa môže stať, že sa bude menšia nástraha ľahko pritápať, ale tomu pomôžem zodvihnutou špičkou.
Nikdy nezačínam loviť s veľkou nástrahou, radšej miesto prehadzujem niekoľkými hodmi menšou nástrahou okolo brehu a až následne hádžem ďalej od brehu a zväčšujem nástrahu. Nie som zástanca brutálneho pukania o hladinu. Po nahodení najradšej zdvihnem špičku prúta a nástrahu kontrolovane vediem po hladine kratšími jemnými trhaniami.
Pri ťahaní často mením tempo nástrahy a občas urobím aj kratšie prestávky. Nie vždy sa chce ryba naháňať za niečím rýchlo ťahaným. Poranená rybka si tiež dáva prestávky a jej pohyb je intenzívny len chvíľku. Často sa nástraha pohybuje nad miestami pre nás nezaujímavými, ale ak je ryba v pohybe, tak môže byť úplne všade.
Boleň má rád rýchlo vedenú nástrahu
Rovnako tak je nutné počítať s tým, že ryba zaberie až tesne pri brehu. Na to musí byť rybár aj vybavenie perfektne pripravené. Inak je väčšinou po rybe. Tiež sa stáva, že ryba nástrahu netrafí na prvýkrát. Je dobré ju nahodiť znova a trochu zmeniť tempo alebo štýl ťahania. Na takýto lov sa hodí väčšina popov, propov a mnoho ďalších bezlopatkových voblerov. Pochopiteľne, po hladine sa dá viesť prakticky každá nástraha, ale k tomu sa uchyľujem, až keď osvedčené veci nefungujú. Nie všetky hladinové nástrahy sú plávajúce, takže je možné to využiť a striedať ich pohyb vytiahnutím ku hladine a vedením tesne pod hladinou.
Na riekach je to prakticky rovnaké, len sa musí počítať s prúdom, ktorý našu nástrahu bude unášať a je nutné trochu upraviť štýl vedenia. Určite sa však zbytočne neponáhľať, to sa však môže v určitých partiách páčiť hlavne boleňom. Boleň celkovo má rád rýchlo vedenú nástrahu, ktorá však nemusí byť ťahaná v jednom slede, ale aj tu môžu byť prestávky. Všade to chcú trochu inak.
Takže na riekach skôr vyhľadávam miesta pod veľkými haťami, alebo veľkými tôňami s miestami pre úkryt dravcov v trávach alebo v spadnutých stromoch. Dobré sú aj pokojné výplavy na plytčinu, kde sa pohybuje rybí drobizg. Ďalej hľadám miesta, kde je možné loviť okolo hrany brehov alebo previsnutých tráv. Tu sú dravce v aktivite prakticky celý deň. Je však dôležitý veľmi opatrný prístup k takýmto miestam. Osobne radšej volím dlhšie hody. Tu sa nám potom uplatnia pevnejšie prúty.
Lov z lode
V posledných rokoch loď využívam pomerne dosť, spolu s boatom, ale o tom sa rozpíšem následne. Loď má tú výhodu, že sa môžeme dostať do miest, kam už jednoducho z brehu nedohodíme, alebo, naopak, môžeme hádzať ku kraju a sťahovať nástrahu na voľnú vodu.
Vybavenie je prakticky rovnaké, len častejšie volím aj gumové nástrahy osadené offsetovým háčikom, prípadne i ďalším prídavným trojháčikom. Štýl lovu je teda prakticky rovnaký. Vyhľadávam miesta, kde je viac prekážok a úkrytov, tŕstia a tráv. Nie je žiadny problém nahodiť väčší riper priamo do tŕstia a preťahovať ho na voľnejšiu vodu. Zábery v týchto miestach bývajú veľmi divoké a len vďaka dobrému vybaveniu možno rybu v takom mieste i zdolať.
Následne je dobré sa k tŕstiu priblížiť a prehádzať nástrahou tesne okolo tráv a prekážok zase z iného uhla. Aktívna ryba sa ukáže prakticky okamžite, niekedy sa trafí aj do dopadu na hladinu. Menej aktívne a nedôverčivé ryby si so záberom môžu dať na čas, alebo nezaútočia vôbec. Nemôžeme počítať len s úspechom. Pomerne dosť rýb sa netrafí a nie vždy zaútočia znova. Tých rýb u nás zase toľko nemáme a porovnávať to napríklad s lovom dravcov vo Švédsku sa to nedá. Avšak pravidlá platia všade rovnaké, len nástrahy fungujú vždy nejaká iná, podľa momentálnej chuti rýb. Ale to už je o skúsenosti a pripravenosti rybárov na veľa možných variantov lovu. Loď toho uvezie veľa, tak je lepšie mať vždy z čoho vyberať a čo skúšať.
Lov z boatu
Pre mňa je to stále lov asi najzaujímavejší. Hladina adrenalínu sa prakticky rovná hladine vody, na ktorú máte veľmi blízko. Príde mi, že v boate je človek naozaj rybám veľmi blízko. Opäť príliš nemením vybavenie. Proste vždy mám jeden prút hrubší a jeden jemnejší. Na boat je to tak akurát, vzhľadom na malé odkladacie priestory. S boatom sa dokážem nečujne dostať prakticky všade.
Dá sa to aj na riekach, pokiaľ ich tok nie je príliš prudký. Baví ma plaviť sa okolo brehov, kde postupne môžem prechytávať všetky prekážky brehovej hrany a iné dobré miesta. Nie je lepší zážitok, než keď vám šťuka alebo boleň zaútočí na nástrahu tesne pri boate, takže schytáte aj spŕšku kvapiek vody. Veľmi som si obľúbil plavbu po veľkých riekach, kde sú v pokojnejších partiách leknicové porasty okolo brehu a následne od nich padá hrana do hĺbky. Tu sa mi často osvedčilo poskakovanie popa v úplnej blízkosti porastu. Ak sú ryby opatrnejšie, tak naväzujem riper alebo aj inú gumovú nástrahu s offsetovým háčikom a dovolím si bez viaznutia prehodiť aj vnútro leknice. Útok dravca v rastlinstve vyžaduje pevnejší vlasec alebo pletenku, aby sa ryba dala úspešne zdolať. Aj tu je dobré vyskúšať rôzne veľkosti nástrah. Nie vždy sú ryby tie najväčšie, ale aj malý ostriež dokáže potešiť, keď si pre nástrahu prejde porastom.
Ideálna je pomoc kolegov
Nech som na lodi alebo na boate, tak sa snažím držať niekoľkých pravidiel. Vždy sa usilujem byť na vode ako duch, žiadne hlasné rozprávanie, búchanie o hrany alebo dno lode. Vo vode je všetko počuť inak a aj cez prítomnosť klasickej lodnej dopravy to je zvuk neznámy. Ak to je možné, tak rybu zdolávam vo vode za použitia dlhších klieští. Nikdy sa nepokúšam to robiť len rukou. Ak to nie je možné, tak použijem podberák s pogumovanou sieťkou. Na boate je lepšie s väčšou rybou zájsť ku brehu a vyvarovať sa akéhokoľvek zapichnutia háčikov do seba alebo boatu. Ideálna je pomoc kolegov, ale to už je o zohratosti a dohovore (radšej chytám s háčikmi bez protihrotu, znižujem riziko pre seba i rybu).
Čo sa týka samotných nástrah, tak je na trhu naozaj veľké množstvo lákadiel pre ryby. Je na každom, čomu dá prednosť. Poperov používam veľké množstvo, ale možno u nich dbám na to, aby koncový háčik alebo trojháčik bol obviazaný niekoľkými prameňmi lesklého spectra flash alebo pierok rôznych farieb. Už si vyrábam tieto lákadlá do zásoby. Ako omotávku výhradne používam ostro červenú niť, ktorú následne prelakujem.
Momentálne je to o chuti rýb
Často sa mi stalo, že ryby svojimi zubami tieto dráždidlá otrhali a nástraha okamžite prestala byť zaujímavou. Občas takto prerobený trojháčik pridám aj na hladinový vobler typu Water Monitor, aj tu dokáže zaujímavo fungovať. K používaniu gumových nástrah som sa dostal pomerne nedávno. Je tu dôležité nástrahu osadiť vhodným offsetovým háčikom, ktorý je vlastne po dobu lovu ukrytý v nástrahe a pri zábere sa vysunie. Ak to je možné, tak je vhodné väčšiu nástrahu osadiť doplnkovým trojháčikom. Veľmi sa mi to oplatilo. Avšak už nie je také zabezpečené neviaznutie. Zásek však býva pomerne presný.
Nie je vždy dôležité chytať veľké ryby na veľké nástrahy. Niekedy proste ani veľké nástrahy nechcú. Osobne mám obľúbenú skupinu medzi 5 -10 cm, na ktorú sa dajú chytiť ryby všetkých veľkostí. Veľké popy si nechávam skôr na veľké vody typu Labe alebo lov vo Švédsku. Podľa mňa skôr než o veľkosť je to o momentálnej chuti rýb a atraktívnom spôsobe vedenia nástrahy.
Prajem všetkým, ktorí sa prvýkrát chystajú hladinové nástrahy vyskúšať, veľa šťastia a úlovkov a zároveň sa nenechajte odradiť prvým neúspechom. Ostatným prajem vlastne to isté.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
