Premýšľali ste niekedy odkiaľ pochádzajú všetky tie farebné viazacie materiály, ktoré vídavate vo vašom rybárskom obchode? Rozhodne to stojí za trochu úvahy.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Môj viazací archív je plný všakovakých farebných a exotických viazacích materiálov. Boli zhromažďované počas rokov a sú systematicky rozdelené s veľkou úctou. Mnoho z nich je syntetických, ale veľa je aj prírodných. Okrem iných sú to rôzne skalpy, marabou a CDC perie. Sú to aj rozličné dabovacie materiály, ktoré často používam. Sú to srsti zo zvierat, ako polárna líška, jeleň, los, koza, mink, vačica, medvedík čistotný, kengura a králiky. V starom sklade, kde mám materiály na klasické lososie mušky, sú aj rôzne zlaté bažanty, rybárik, guinejské sliepky. Tento archív tiež obsahuje perie z papagájov, diamantového bažanta, macaw (modrý papagáj), pštrosa, moriaka a jungle cock.
Ide o pochybnévraždy a stiahnutia z kože
Ako dieťa som bol fascinovaný návštevami v muškárskom obchode a míňal som tam všetky moje úspory. Dúfal som, že tie farebné, ligotavé vecičky mi prinesú neskutočné zábery. Bral som ich z výkladov obchodu a keď som ich priniesol domov, nerobil som rozdiely medzi syntetickými a prírodnými. Bolo to len viazanie mušiek a pri špekulovaní o proporciách, kompozícii a výbere farieb som sa nad tým hlbšie nezamýšľal.
Nad všetkým som začal uvažovať vtedy, keď začala veľká kampaň Greenpeace proti vyvražďovaniu tuleňov v Grónsku. Lovci zabíjali extrémne vystresované zvieratá na stovky kusov a niekedy ich doslova skalpovali zaživa. Bohužiaľ, nemohol som viazať lososie mušky bez toho, aby som nemusel myslieť na to, ako sa dostal dabing z tuleňa až do môjho miestneho obchodu. Naozaj išlo o pochybné vraždy a stiahnutia z kože a boli tulene ohrozené tak, ako to tvrdili Greenpeace?
Život ma naučil, že by som mal byť skeptický k určitým radikálnym prezentáciám pravdy. Ale aj keď som si nemohol byť úplne istý, odkiaľ pochádzajú moje viazacie materiály a či sú tvrdenia Greenpeace dôveryhodné alebo nie, nemohol som ďalej kupovať prírodné viazacie materiály bez toho, aby som špekuloval ako boli získané. Boli moje mušky naozaj také dôležité, aby som podporoval zbytočnú bolesť a krviprelievanie?
Až zo srdca dažďového pralesa
Ako išli roky, viac a viac z mojich materiálov na seba upozorňovali a to nielen kvôli tomu aké sa šírili správy o ich nadobudnutí. Spomeniem napríklad kus kože ľadového medveďa, (certifikovaný) jungle cock, kúsky sušenej kože z úhorov: všetko ohrozené druhy. Bol to tiež prípad chvostov polárnej líšky, ktorú som tak často používal. Pochádzali zo zvierat, ktoré často končia v hrôzostrašných klepcoch – pascách, ktoré zvieratám spôsobujú veľký stres a utrpenie predtým, ako budú zabité.
Nemohol som ignorovať to, koľko takýchto viazacích materiálov som nazhromaždil iba ja sám. Mnoho z nich pochádzalo aj z exotického vtáctva zo srdca dažďového pralesa a sotva som zniesol myšlienku, že skončili v mojej zbierke.
Všeobecne platí, že o našich viazacích materiáloch toho vieme dosť málo. A dosť ma to trápi. Napríklad, stále neviem, či sú niektoré zvieratá lovené čisto za účelom výroby viazacích materiálov a či sú metódy ich lovu sporné. Neviem, či sú takisto etické aj chovy geneticky šľachtených kohútov na výrobu kvalitných skalpov. A takisto nemám potuchy o tom, či použitie niektorých klasických viazacích materiálov vytvára umelý dopyt po ohrozených druhoch vtákov v trópoch...
Kedy je potrebné reagovať a konať
Muškári a viazači sú väčšinou osobnosti, ktoré dokážu veľmi dobre zhodnotiť jemnú krásu, ktorá sa v prírode vyskytuje v ohromnej rozmanitosti. Mnohí z nás sú šetrní k životnému prostrediu a obzvlášť si potrpíme na dobré životné podmienky zvierat. Avšak, pokiaľ ide o viazacie materiály, je ťažké vedieť, kedy je potrebné reagovať a konať.
Začal som čoraz viac používať syntetické viazacie materiály a keď kupujem prírodné materiály, musím si byť na 100 % istý, že pochádzajú zo zvierat, ktoré nie sú ohrozené a neboli kruto zabíjané (v tomto prípade mi pomáhajú aj priatelia, ktorí sú poľovníci). Okrem toho čoraz častejšie kladiem obchodníkom kritické otázky – nie preto, aby som bol múdry, ale aj preto, aby boli tí, ktorí viazacie materiály predávajú, informovaní a zodpovednejší.
Či tak urobíte alebo nie, je len na vás. Ale za všetkých okolností je zdravé byť kritický, pokiaľ ide o veci, ktoré nie sú charakterizované úplnou transparentnosťou. Takže, majte to na pamäti, keď si nabudúce sadnete k viazaniu, alebo sa v obchode budete rozhliadať po nejakom novom materiáli.
Používajte syntetické alternatívy
Existuje mnoho viazacích materiálov, ktoré majú zmysel, aby ste sa im vyhli. Napríklad je to mnoho syntetických dabingov, ktoré dokážu úplne nahradiť tie prírodné. Ako príklad uvediem SLF dabing. Je to skvelá náhrada za tuleňa, ale taktiež sa dobre používa ako náhrada za dabing zo zajačieho ucha. To isté platí aj pre množstvo materiálov na krídelká. Sú to napríklad dlhé a lesklé vlákna, ktoré úplne nahradia srsť z polárneho medveďa. Takisto sa dá nahradiť srsť z polárnej líšky bez toho, aby mušky stratili na účinnosti.
Je mnoho takýchto alternatív a sú takisto lacné. Napríklad taký umelý jungle cock. Skvelou náhradou sú fotorealistické nátlačky na malých plastových fóliách a sú omnoho robustnejšie ako prírodné pierka a taktiež sú lacnejšie.
Najmä viazači špeciálnych lososích mušiek pracujú s množstvom exotického materiálu, ktorý pochádza z ohrozených živočíchov – hlavne vtákov. CITES, čo je organizácia pracujúca od roku 1973 a zaoberá sa ochranou ohrozených druhov, pracuje na zastavení ilegálneho obchodu so zvieratami, kožušinou, kožou a podobne. Takisto aj overujú množstvo viazacích materiálov, takže ak kúpite napríklad skalp so známkou CITES, môžete si byť istí, že kupujete overený produkt. Na stránke CITES môžete nájsť zoznam ohrozených živočíchov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
