Stovky slovenských rybárov ročne vycestujú za rybami do celého sveta. Azda najpreferovanejšou destináciou je bezpochyby Nórsko. Veď rozprávania desiatok či stoviek zážitkov z rôznych nórskych fjordov už azda počul každý z nás.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 44
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Priznám sa, že mňa osobne táto destinácia nikdy príliš nelákala, a preto som sa nikdy ani nezaoberal myšlienkou tam vycestovať. Ako sa však hovorí, nikdy nehovor nikdy. Prišla totiž zaujímavá ponuka od môjho dobrého kamaráta Maja zúčastniť sa zájazdu s celou ich partiou. Hovorím si, že všetko treba raz skúsiť, a tak súhlasím. Nakoľko som pobyt rezervoval v značnom časovom predstihu, vôbec som sa nezamýšľal nad všetkými záležitosťami, ktoré so zájazdom súvisia. Keďže sa však čas postupne krátil a pracovné vyťaženie bolo vysoké, na celú prípravu som sa chystal, ako obvykle, úplne na poslednú chvíľu.
Prúty – klasická prívlač
Čo však treba zobrať so sebou do Nórska? Aké nástrahy, aké farby gúm? Veľa otázok no odpovedí nebolo veľa. Každý odporúčal niečo iné, články na internete tiež boli rozličné. Nezostávalo nič iné ako vsadiť na vlastný rozum a zbaliť si štandardný prívlačový výstroj, akurát s ťažšími jigmi od 30 do 100 g. Prúty volím ako na klasickú prívlač 2,4 m, 13-28 g a jeden tvrdší 2,7 m, 50-150 g. Beriem so sebou aj poriadne „kolíky“ do 700 g, no v kútiku duše si želám, aby som ich nemusel vôbec použiť.
Nastáva deň odchodu. Všetko zbalené, auto naložené do prasknutia, ešte rýchla zoznamovačka s novými spolubojovníkmi a šup smer Praha, odkiaľ pokračujeme autobusom až na ostrov Smola. Po úmornej ceste sme vo štvrtok ráno konečne v kempe. Malý útulný prístav je obkolesený pomerne veľkými chatami, ktoré budú nasledujúce dni našimi domovmi. Po krátkych organizačných informáciách sa ideme ubytovať, vybaliť a trošku odfúknuť po dlhej ceste. Nie je sa kam ponáhľať, veď rýb si snáď užijeme dosť. Poobede vyrážame na krátku zoznamovaciu rybačku. Na člne som spolu s Majom a Braňom, pozeráme mapu a rozhodujeme sa, kde začneme. Keďže je v tejto oblasti nespočetné množstvo ostrovčekov, tak výber je naozaj široký.
Extra čistá voda
Prvé zastavenie pri ostrove, otváram škatuľku s gumami a špekulujem nad výberom. Prvá vec, ktorá ma zaráža hneď po prvom nahodení, je extrémne čistá morská voda. Len čo som nahodil modrastú farbu gumy, tak voda ešte niekoľko násobne zvýšila jas farby, čo nebolo dobré a ryby to skôr rušilo ako lákalo. Po pár nahodeniach si predsa len vyberám tú správnu farbu. Čierne kopyto s flitrami pôsobí vo vode celkom prirodzene. Môj výber sa potvrdzuje takmer okamžite a zdolávam svoju prvú tresku obyčajnú, okolo 65 cm. Paráda!
Postupne sa tu udomácňujem, prichádzam na najlepší štýl vedenia nástrahy a hovorím si - veď to je ako u nás, keď ideme na zubáče. Po pár dňoch máme vymyslený celý postup lovu. Ako najlepšie sa nám ukázalo priplávať k vybranému ostrovu vo vzdialenosti cca 25 m, prehádzať okraj ostrova, kde boli v chaluhách poschovávané polaky. Keď nás už odplavilo ďalej od ostrova, tak meníme hneď štýl. Nástrahu sa snažíme viesť tesne nad dnom, kde pre zmenu ťaháme tresky obyčajné. Tu už je potrebné zmeniť aj hmotnosť jigových hlavičiek, nakoľko prúdenie vody je pomerne silné. Optimálna hmotnosť hlavičiek je v rozmedzí 20-35 g.
Otvorené more
Rybačka medzi ostrovčekmi je naozaj parádna, akurát veľkosť rýb sa pohybuje maximálne do 70 cm. Preto chlapi, ako už ostrieľaní morskí vlci, navrhujú ísť na platňu. Jasné, že súhlasím, aj keď neviem, čo to znamená. A tak googlujem a hľadám na mapách, o čom to vlastne rozprávajú. Ide o plytčinu s hĺbkou 50-70 m. Znie to smiešne, že plytčina, ale okolité more dosahuje hĺbku cez 230 m.
Platňa sa nachádza asi 30 km od pobrežia, a tak je mimoriadne dôležité sledovať predpoveď počasia a najmä silu vetra. Podľa predpovedí je ideálny čas na chytanie skoro ráno. More je v túto časť dňa najpokojnejšie a keďže v tejto časti krajiny je svetlo počas celého dňa (i noci), tak hneď nasledujúci deň štartujeme o jednej ráno z prístavu.
Cesta ubieha pomaly, no každý z nás je netrpezlivý s vidinou veľkých rýb. Po hodinke a pol vypíname naše päťdesiatky motory a zaznie od kapitána dlho očakávaný pokyn - chytajme! Hĺbka 57 m. Ako nástrahu volím 15 cm gumenú rybku tmavo-zelenej farby so
100 g jigom. Uvidím, ako sa bude takáto nástraha správať počas klesania na dno, pretože očakávam, že prúdenie morskej vody bude na otvorenom mori veľmi silné. A tak sa aj deje, no vyzerá, že hmotnosť jigu som trafil úplne presne.
Ideálna kombinácia, guma sa dostane pomerne rýchlo ku dnu, pričom si dokážem skontrolovať či som tesne nad dnom alebo v stĺpci. Na tretie nahodenie rana do prúta! Držím naplno ohnutý prút a sledujem metre odvíjajúcej šnúry. Paráda, sú tu! Zrazu má záber aj Majo aj Braňo. Neskutočné! Zdolávam svojho prvého kelera (treska čierna), približne 85 cm. Mimoriadne bojovná ryba, ktorá mi zobrala nástrahu asi 20 m pod člnom, takže súboj to bol naozaj parádny.
Neuveriteľné! Rybačka snov
Opäť nahadzujem a po chvíľke ďalší záber, opäť keler. Takéto divadlo sa opakuje nasledujúce takmer dve hodiny. Neuveriteľné! Rybačka snov. Zdolávame krásne ryby v rozmedzí 80-110 cm. O takom niečom sa mi ani nesnívalo. Bolo vidieť, že tieto kelery sa zdržiavajú v stĺpci asi 15 m od dna, len čo ich zaujala nástraha, tak vyštartovali za ňou a po pár metroch ju atakovali. Aj keď sa nejakému nepodarilo gumu cvaknúť na prvýkrát, tak som pokračoval v navíjaní vlasca a keler zaútočil opäť. Niekedy sa stalo, že keler zabral až úplne pod člnom, takmer až pri vyťahovaní nástrahy z vody a to boli teda poriadne zdolávačky.
Kelery berú na výbornú, a tak skúšame a vymýšľame ako okabátiť aj iný druh rýb. Spúšťam teda nástrahu úplne na dno. Neustále si kontrolujem hĺbku. Keďže prúdenie vody spôsobuje značný oblúk, tak spúšťam nástrahu nižšie a nižšie. Neraz som na 60-metrovej hĺbke mal vymotaných aj cez 120 m šnúry. Zatiaľ čo chalani ťahajú kelera za kelerom, skúšam si svoje výmysly. Po pár minútach prichádza konečne záber. Jemný kopanec, ktorý však sekám do prázdna. Spúšťam opäť na dno a takmer okamžite cítim ďalší úder. Razantný zásek. Je tam!
Začínam zdolávať, no už podľa prvých výpadov o kelera nejde. Všetky ryby tu majú výbornú kondíciu, a tak je každé zdolávanie veľkým zážitkom. Pár sekúnd bezmocne sledujem metre odvíjajúcej sa šnúry. Celou silou držím ohnutý prút. Po chvíli sa mi pred člnom zjaví nádherné telo tresky obyčajnej. Odhadom jej chýba niečo málo do metra. Vskutku nádherná ryba. Majestátna veľká hlava, ústa plné drobných zúbkov, no proste nádhera. Vtedy si sadám na sedačku a mám toho naozaj dosť.
Ruky si už necítim od únavy, no radosť z neskutočnej rybačky ma ženie za ďalším nahodením. More sa však prebúdza, a preto sa všetci na člne zhodujeme, že je čas ísť naspäť do kempu. Netreba predsa provokovať šťastenu. Za necelé tri hodiny sme celkovo ulovili cca 40 kusov rýb, väčšinu tvorili kelery v rozmedzí 80-100 cm a pár kusov tresky obyčajnej v rozpätí 90-110 cm.
Bezpečnosť na prvom mieste
Nie je to však také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá. Boli sme jedinou partiou z celého zájazdu, ktorá dokázala takto perfektne zachytať. Nebolo totiž jednoduché vystihnúť vhodné počasie a dostať sa na správne miesta, kde sa húfy rýb vyskytovali. My sme mali to šťastie, že sme takúto trasu absolvovali za náš pobyt až trikrát. No museli sme vydržať nárazy miestami až trojmetrových vĺn, silné žalúdočné problémy, extrémne počasie s výdatným dažďom v kombinácii so striekajúcou morskou vodou a to všetko pri teplote približne 8 stupňov.
V takomto počasí, a ešte takmer bez pohybu, máte celé telo dokonale premrznuté a nehovoriac o prstoch na rukách, ktoré si takmer necítite. Nie každý rybár je ochotný vyraziť na vodu pri týchto podmienkach. Ale vravím si, keď už som sa odhodlal vycestovať do Nórska, tak spravím všetko potrebné, aby som si to tu užil. Treba však aj povedať, že musíte byť mimoriadne obozretní, nakoľko more sa mení doslova z minúty na minútu a keď vidíte ako sa blíži búrka, či ako sa pomaly zväčšujú vlny, tak je najvyšší čas ísť naspäť do fjordu, kde ste chránení pred vrtochmi počasia. Predsa len je bezpečnosť na prvom mieste.
Náš pobyt sa pomaly blížil ku koncu. Ako som už písal, na platňu sme sa dostali celkovo trikrát. Zakaždým sme si výborne zachytali, aj keď ostatné dva razy nám počasie neumožnilo loviť viac ako dve hodiny. Na poslednej výprave sa mi podarilo uloviť aj najväčšiu rybu a to tresku obyčajnú s dĺžkou 110 cm a hmotnosťou 14 kg.
Šťastie začiatočníka, keďže som bol v Nórsku prvýkrát a ostatní mali množstvo skúseností z predošlých zájazdov. Každý z nás si však perfektne zachytal, a preto zásluhu na ulovení tejto ryby mal každý jeden z partie. Dôležitým predpokladom je mať dobrú partiu rybárov, aby ste všetci ťahali za jeden povraz a aby ste boli naladení na spoločnej vlne. Mal som to šťastie byť súčasťou takejto partie a to bol hlavný predpoklad našej úspešnej výpravy.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
