Príhovor - 10/2014.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2014
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 5
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Leto muškárom neprialo. Po vynikajúcom začiatku sezóny prišli (ako to býva v posledných rokoch pravidlom) intenzívne dažde a takmer celú pstruhovú sezónu sme mali pokazenú. Iste, niektoré toky boli chytateľné, ale najmä moje obľúbené horské rieky a potoky sa vplyvom zrážok stali hnedými hučiacimi riavami. Bol som sklamaný a ani občasné vychádzky s prívlačovým prútom, alebo posedenia pri kaprových rybníkoch moju „ranu“ nezahojili. A ani týchto dní nebolo veľa, veď komu by sa chcelo chytať pri stálom daždi, alebo sedieť pod prístreškom bičujúcim dažďom.
Na jeseň som čakal ako na spásu. Veď obdobie dažďov nemohlo trvať celú večnosť. Bohužiaľ, ani začiatok septembra nevyzeral, že by mal prísť obrat o 360 stupňov, rieky by sa vyčistili, prišlo by babie leto a s ním ten krásny čas jesennej lipňovačky, lov na sucho, úžasné zábery. Môj abstinenčný príznak som si začal liečiť intenzívnym sledovaním muškárskych filmov, viazaním mušiek. Veď to poznáte. Keď nemôžete loviť vy, aspoň sa pozriete ako to robia iní. Tak ako si kaprári pripravujú vlastné boilies, plavačkári „strúhajú“ plaváky, tak si aj muškár pri viazaní predstavuje ako mu presne na túto mušku istotne zaberie kapitálny pstruh. Ja osobne toto všetko vnímam ako rybolov, tú celkovú ceremóniu, životný štýl. Pobyt pri vode, ulovenie ryby je už len takým vyvrcholením, čerešničkou na torte. Žiaľ, mnohí rybári svoj životný štýl vidia iba v mäse, ktoré sa im trepoce na háčiku a ktoré musia okamžite zabiť, zamraziť a zjesť. Ale nie o tom som chcel...
Po jednom z monzúnových období, ktoré na Slovensko udreli sa dlhší čas nedialo nič. Žiadny dážď, vyzeralo to, že prichádza presne ten čas... Graf prietoku a výšky môjho obľúbeného Hrona sa dlhší čas nepohol smerom hore a ja som tušil, že čoskoro sa budem môcť vybrať poštekliť lipne. Kontaktoval som dobrého kamaráta, ktorý mi zvestoval, že Hron v Brezne je fajn. Na druhý deň som sadol do auta a uháňal. Ako to dopadlo si môžete prečítať v krátkom článku na strane 62. Tento deň bol pre mňa takým zadosťučinením a uspokojením, až som tomu nerozumel. Pekne som si zachytal, strávil v prírode nádherný deň a aj keď počasie nebolo ukážkové, dokonale som sa zrelaxoval, „nabil baterky“, a ukojil ten neuhasiteľný smäd po peknom muškárení. Dnes, keď píšem tieto riadky je to už skoro mesiac, ale stále čerpám mentálnu silu zo zážitku, na ktorý som tak dlho musel čakať.
Samozrejme, bolo by super, keby sme pri vode mohli tráviť každú voľnú chvíľu, každý deň. Obávam sa však, že by to stratilo svoje čaro, silu zážitku. Môj pobyt pri vode nemeriam na centimetre, alebo kilogramy ulovených rýb a poznám našťastie mnoho takých, ktorí to majú podobne. Snažme sa užiť si rybačku so všetkým, čo k tomu patrí – viazaním mušiek, šúľaním boilies, chovom „hnojákov“ atď. Je to náš životný štýl a verím, že mnoho z nás si ho vybralo nie kvôli plnému sumáru úlovkov, ale preto, čo predchádzalo zápisu ryby do neho.
Snažme sa užiť si deň pri vode tak, aby sme z toho zážitku boli schopní čerpať silu aj o týždeň, dva. Zároveň mám strach z toho najhoršieho. Čo keď bude u nás situácia vyzerať tak, že bude pršať celý rok a budeme musieť žiť z jedného zážitku celý rok...!?
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
