Musím sa priznať, že písanie nasledujúcich riadkov mi trvalo naozaj dlho. Čím to bolo? Je to jednoduché. V myšlienkach som totiž opäť prežíval tie úžasné okamihy, rovnako ako to bolo pred rokmi, keď sa každý z týchto príbehov udial. Dovolil som si však nezvoliť striktne 5 rýb, ale päť príbehov, ktoré sa mi vryli do pamäti naozaj hlboko a dodnes si presne pamätám každú minútu a každý detail.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Môže to znieť ako klišé, ale áno, práve tieto nezabudnuteľné príbehy sú pre mňa tým, prečo vlastne kapry chytám. A snažím sa chytať tak, aby nebola žiadna fotka s veľkou rybou v mojom albume len prázdnu spomienkou na „ďalšiu rybu v poradí“, ktorej ulovenie bolo len zhodou náhod.
Už druhýkrát ...
K tejto rybe sa viaže zaujímavý príbeh. Podarilo sa mi ju totiž uloviť hneď dvakrát. Prvý raz to bolo už pred šiestimi sezónami, keď som vyrazil tesne po rozmrazení skúsiť šťastie. Bolo pochmúrne daždivé ráno a ja som s kamarátom Martinom dorazil k revíru. Okolo brehov boli ešte zvyšky ľadu a na brehu ešte posledné snehové fľaky. Po chvíľke sledovania vodnej hladiny sa na ľavej strane na hrane plytčiny a hĺbky viditeľne otočil kapor. A nie práve malý. Zostal som stáť na mieste a uprene túto oblasť sledoval ďalej. A aj cez to, že som absolútne neveril, že môžem rybu ešte uvidieť, sa na takmer rovnakom mieste kapor ukázal ešte raz. Neváhal som, rýchlo nahodil prúty s pripravenými háčikmi do miest, kde som rybu uzrel a zasadli sme pod prístrešok.
Fúkal silný studený vietor a lialo ako z krhly. Asi o hodinu sa ozvalo nesmelé pípnutie na ľavý prút a swinger sa jemne pridvihol. Urobil som dva kroky k prútu, swinger sa ľahko zatriasol a ja som vzal prút do ruky. Ten sa mi hneď pod hmotnosťou ryby ohol a kapor sa pomaly váľal v chladnej vode, úplne na dne. Po veľmi peknom boji som kapra podobral a s Martinom sme ho vyniesli na breh. Mal som z neho obrovskú radosť. Bol to totiž môj prvý kapor cez 15 kg s hmotnosťou 17,1 kg. Zabral na malú guľôčku 3XL s orezanou popkou, všetko riadne nadipované dipom 3XL na nadväzci s voskovanou šnúrkou s háčikom Longshank Nailer č. 6 na blowback.
Druhýkrát som rovnakého kapra ulovil pri návšteve tohto revíru po niekoľkých dlhých rokoch. Tentoraz to bolo v júli tohto roka na reflexnú pop-up v esencii Zrelý banán na hladine zo Strip-X 25lb prezentovanú asi 6 cm nad dnom s háčikom ATS Centurion 2000 č. 6. Mal som z neho veľkú radosť, pretože bol už považovaný za mŕtveho. Navyše sa mu pekne darí a mal 18,1 kg.
V čom je však tento kapor pre mňa naozaj taký cenný? Keďže bol mojím prvým kaprom cez 15 kg hmotnosti, ale zároveň sa stal štyridsiatou ulovenou rybou cez 15 kg zo zväzových vôd, ktoré sa mi podarilo uloviť.
Fullyscale na rozlúčku...
Píše sa jeseň roku 2010 a s kamarátom Radkom Bendlom sa nachádzame na jesennej výprave vo Francúzsku. Počasie je pochmúrne a my sme už týždeň bez záberu od kapra. Sme síce v hlbokej nočnej zóne blízko hrádze, ale kapry v tejto oblasti nie sú a to aj napriek tomu, že v noci teploty padajú až k -5 °C.
Konečne to vyzerá, že sa budeme môcť na poslednú časť výpravy presťahovať na iné miesto, ktoré by malo byť produktívne. Ihneď prvú noc sa mi darí chytiť veľkého šupináča a som veľmi spokojný. Po niekoľkých ďalších rybách noc po tom sa chystáme na poslednú noc. Ryby tu videli naozaj všetko a prúty na „tutovo“ vyzerajúcich miestach okolo tvrdých hrán nepriniesli jediný záber. Jeden z nich premiestňujem asi 30 metrov z hrany do blata. Večer sa dvíha naozaj silný vietor a po zotmení sa celé jazero zahaľuje do nepriechodnej hmly. Hmla namŕza a všetko kryje niekoľkomilimetrová vrstva námrazy. Mne sa rozbieha nad ránom prút z blata a ryba ide obrovskou rýchlosťou. V silnom vetre som si však člnom namotal iný prút a musím sa vrátiť a všetko rozmotať. Trvá to večnosť, ale cievka navijaka sa stále pomaly točí a ryba ide ďalej a ďalej na voľnú vodu. Keď rybu dobehnem, je v centrálnej časti jazera. Bojuje neuveriteľne silno a keď už nemôže, tak ide pod hladinou vo vlnách po ich smere. Rybu podoberám len niekoľko metrov od brehu v zátoke, kam nás zavial vietor. Tento nočný súboj a dlhé plnošupinaté torpédo na rozlúčku sa jednoducho nedá zabudnúť...
Šarmantný hattrick
Tento príbeh sa odohral na rovnakom jazere vo Francúzsku, ako ten predošlý. Delil ich presne rok. S Radkom som sa na toto jazero vrátil opäť a už sme mali jasno, kde by sme chceli loviť. Úspešné miesto z minulého roka bolo voľné, a tak sme neváhali ani minútu. Avšak koniec septembra bol až prekvapivo horúci a ryby boli úplne neaktívne, aj keď sa pred nami evidentne ukazovali.
Po troch dňoch sme sa rozhodli prúty vyviezť úplne inam, ako doteraz. A hlavne tiež na miesto, na ktorom nebolo zvykom chytať. Išlo o schod na spáde pri brehu, ktorý sa nachádzal za špicou. Bolo teda potrebné špic obísť, prút položiť a 50 metrov silného vlasca položiť pozdĺž kamenistej špičky. Vďaka tomu však nedochádzalo k tomu, že by na toto miesto viedol vlasec z obvyklého smeru, aby bol perfektne schovaný položením na kamenistý špic.
Vtedy sa mi stalo, že som sa v noci zobudil niekoľkokrát so zvláštnym pocitom. S pocitom, že sa tento prút musí skrátka každú chvíľu rozbehnúť. V údolí sa povaľovala hmla a bolo nezvyčajne chladno. Za svitania sa tak aj stalo. Prút sa ozval najprv jedným pípnutím a následne pomalou jazdou. Na konci boja bol krásny kapor s hmotnosťou cez 20 kg, z ktorého som mal naozaj veľkú radosť.
Vrátili sme sa na toto jazero späť asi o 14 dní potom. Už tu chytali niekoľko dní kamaráti Marcel Peřina a Marek Kvaltín. Na mieste, kam som však chcel ísť chytať a odkiaľ som sa mohol na tento svoj „hot spot“ dostať, sedel kaprár z Holandska. Bol niekoľko dní bez záberu a dohodli sme sa, že ak neurobí záber do nasledujúceho rána, pôjde domov a miesto mi nechá. Ráno som ihneď takpovediac poklusom bežal zistiť, ako to vyzerá. A naozaj, balil.
Rýchlo som sa na dvakrát presťahoval po vode vo vetre a vlnách a s príchodom tmy vyvozil prúty. Keď už boli všetky vo vode, ešte som si robil poriadok v bivaku a vtom som začul jazdu z „RXA“, ale môj príposluch to nebol. „Sakra, namotal si tam nejaký prút“, pomyslel som si, ale vtom som zbadal, že svieti dióda na mojom hlásiči. Príposluch som mal totiž vypnutý.
Záber prišiel neuveriteľne rýchlo na túto vodu, už po 45 minútach od zavezenia. Na breh som doviezol ďalšieho miestneho mohykána, lysca s hmotnosťou 22,6 kg. O dva dni neskôr som z rovnakého miesta chytil ešte do tretice dobrého šupináča 21,3 kg. Tieto chvíle sú pre mňa navyše pamätné preto, že fotky oboch veľkých rýb mi urobil kamarát Marek Kvaltín, ktorý už, bohužiaľ, nie je medzi nami. Vždy si na neho pri pohľade na tieto krásne obrázky rád spomeniem.
Veľký Budha
Bolo leto roku 2012 a ja som sa potuloval na revíroch okolo Kolína. Napriek tomu, že bolo všade veľmi rušno, chcel som sa dlhodobejšie zamerať s dlhšou kampaňou na jedno miesto na rieke. Od chalanov, čo tu boli „pečení – varení“, sme sa pokúsil dať si dohromady, ktoré miesta sú menej navštevované, alebo takmer úplne mimo hľadáčik kaprárov. Na jedno z nich som sa preto zameral.
Miesto som pravidelne navštevoval a kŕmil dlhšiu dobu, a to hlavne vždy ráno pri odchode na firmu plniť pracovné povinnosti letnej brigády. Po niekoľkých dňoch sa začalo množstvo záberov zvyšovať a ja som tušil, že veľká ryba nemôže byť ďaleko. Mal som vtedy v hlave dve ryby, ktoré som si naozaj prial chytiť. Jeden z nich bol, samozrejme, prastarý mohykán a pre mňa najcennejšia ryba úseku - kapor menom Budha. Chytal sa pomerne málo a nejako som začínal cítiť, že nemôže byť ďaleko, pretože sa nechytil už takmer rok. Často navštevovaným miestam sa očividne vyhýbal, a preto som tušil, že by som ho mohol svojou vytrvalosťou na tomto mieste uloviť. A nakoniec sa to tak aj stalo po sérii niekoľkých pekných rýb za jednu noc sa po takmer hodinovom boji ocitol Budha v mojom podberáku. Mal som naozaj neopísateľnú radosť, keď som držal svoj cieľ v náruči...
Pýcha môjho albumu
V minulom roku som naozaj veľa cestoval za kaprami po zahraničných revíroch a aj keď som chytil skutočne veľa krásnych veľkých rýb, stále tomu chýbala nejaká tá „čerešnička na torte“. Vedel som už o týchto vodách veľa a prial som si tiež tieto skúsenosti zužitkovať ulovením niektorého z tých najväčších a najstarších kaprov, ktoré ich obývajú.
S kamarátom Davidom som vyrazili na - pre mňa - známu vodu. Ale lovili sme v úplne inej časti, než doteraz. David už prvú noc chytil dva pekné kapry, čo bolo vskutku dobrým znamením. Ja som trochu laboroval s uložením prútov, ale zdalo sa, že moju oblasť kapry príliš nenavštevujú. Ráno nasledujúceho dňa som preto vstal za svitania a pozorne so šálkou čaju v ruke sledoval hladinu. Uvidel som z vysokého brehu v samom kúte zátoky pohyb rýb. Vydal som sa preto bližšie na obhliadku. A naozaj, niekoľko rýb sa podľa retiazok bublín v tejto oblasti kŕmilo.
Vtom sa predo mnou vyhupol veľký kapor. Neváhal som, rýchlym krokom sa vrátil na miesto, stiahol jeden prút, zobral ľahké olovko, nadväzec s malou nástrahou a PVA valček. Nahodil som tam, kde sa ukázal onen „velikán“, povolil som vlasec a prút položil na zem. Ryby však už nejavili známky záujmu o krmivo, začalo pršať a mne bolo jasné, že som tu už neskoro. Ale to, že som tu ryby lokalizoval, mi vlialo novú energiu do žíl. Prichystal som si jeden prút, na ktorý som dal svoj obľúbený nadväzec s ATS Continentalom č.4, mouthsnaggerom a veľkou reflexnou pop-up nástrahou.
S člnom som zašiel prehľadať koniec zátoky, kde sa kapor ukázal. Našiel som tu v tráve malé miestečko, cca 1x1 meter, ktoré bolo úplne vyčistené na piesok a štrk. Na hranu tohto miesta do hĺbky niečo cez dva metre som umiestnil montáž a rozhádzal do okolia niekoľko hrstí boilies Krill Berry.
Noc uplynula rýchlo, prehnalo sa niekoľko búrok a ja som sa ráno zobudil so zvláštnym pocitom, ktorý som však poznal. Bol to rovnaký pocit, ako už niekoľkokrát predtým. Vždy totiž predchádzal nejakému výnimočnému úlovku, hovorme tomu napríklad predtucha. Začalo vychádzať slnko a ja som si sadol na ležadlo s pocitom zvláštneho vzrušenia. Vsadil som na jeden prút všetko, čo som mohol do hry dať. Čakal som každú chvíľu, že mi začne príposluch hlásiť záber. Ale nejako si dával na čas. Ľahol som si s tým, že si ešte zdriemnem, ono to jednoducho musí prísť.
A naozaj, o niekoľko okamihov sa prút zo zátky rozoznel a ja som rýchlo prešiel člnom tam, kde som mal vidličky s prútom a vyšiel za rybou. Kapor najprv viazol, ale vzápätí som ho vyslobodil a užíval si jeho výpady. Dostal som rybu asi 3 metre pod čln, preč od prekážok a nechal sa kaprom pomaly voziť. Po asi 20-tich minútach som podobral svoju odmenu za všetko to snaženie. Bol to pocit naozaj neopísateľného zadosťučinenia, ktorý človek nezažíva každý deň. Nový osobák a navyše kapor, ktorý je skutočnou pýchou môjho fotoalbumu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
