Drobný vobler energicky poskakuje po hladine. Hop – hop, prestávka, hop –hop... Hladina sa náhle otvorí a v mohutnom gejzíre vody sa mihne strieborné telo. Reflexívne prisekávam a tridsaťgramovým prívlačovým prútom šklbe v nepravidelných intervaloch. Na konte mám ďalšieho pekného boleňa!
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2014
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Je teplé letné popoludnie. Slnko už pomaly zapadá za vysoké zelené kopce Ružínskej priehrady. Tiene z okolitých lesov sa čoraz viac predlžujú, a tak chcem ešte z posledných slnečných lúčov vyťažiť maximum. Stojím v prednej časti môjho člna a vzduch pretínam 5-centimetrovým povrchovým voblerom v snahe uloviť krajšieho boleňa.
V kráľovstve boleňov
Po neúspešnej rybačke na zubáče a ostrieže mi napadá jedna možnosť. Bolene, ktoré aktívne lovia aj napriek vyšším teplotám. V škatuľke medzi šťukovými nástrahami hľadám niečo vhodnejšie na bolene. Zrak mi padne na malý, ľahký 5 cm vobler s kratučkou lopatkou. To by mohlo byť ono. Z vlasca odopínam lanko a na miesto neho naväzujem tento vobler. Popri člne sa preháňajú kŕdle menších boleňov.
Vyzbrojený novou nástrahou k nim nahadzujem dúfajúc, že sa aspoň jeden odhodlá zaútočiť. Vobler tichučko dopadne na hladinu a rýchlym a trhavým pohybom špičky ho vediem poza skupinku boleních dorastencov. Tento mini potápajúci vobler nevyniká svojím chodom, ale pri tomto vedení mi pripadá ako celkom prijateľná imitácia všadeprítomnej beličky. To sa už však jeden z boleňov otáča a chniape po voblere. Pri člne sa trepoce prvý dnešný boleň. Púšťam ho a nahadzujem zas medzi ne.
Druhý hod už naštartoval viacerých boleňov a jeden z nich mi vobler nekompromisne berie aj s výskokom. Tak predsa som na nich našiel recept! Darí sa mi ťahať jedného krásavca po druhom. Ich veľkosť je okolo 45 centimetrov. Celkom slušný začiatok dňa. V myšlienkach mi však stále víria obrovské bolene, ktoré hlučne lovia ďaleko od brehu.
Na udici cítim veľký odpor
Hladina je ako zrkadlo a člnom sa ticho presúvam pozdĺž brehu. Snažím sa nájsť pod hladinou aktívne väčšie dravce. Odpoveďou sú však vždy len menšie bolene a jalce. Skúšam loviť viac na otvorenej vode, kde občas zazriem loviacu tmavú siluetu veľkého dravca. Všímam si hlavne hustejšie zoskupenie belíc, kde stále očakávam útok. Nič. Belice sa pokojne vyhrievajú na hladine a nikde nevidno ani náznak, že by tu bolene niekedy vôbec žili. Navyše na mňa neúprosne praží horúce slnko a pomaly sa oddávam myšlienke ukončiť lov.
Posilňujem sa dúškami chladnej vody a člnom sa posúvam niekoľko desiatok metrov doprava. V diaľke som zrazu zazrel pri starej kaprárskej bójke veľký tieň. Veslami, bez motora som sa opatrne priblížil bližšie. Konečne! Za skupinkou piatich šiestich vyhrievajúcich sa kaprov je zavesený obrovský boleň. Zvláštne. Nechcem ísť veľmi blízko, a tak zo vzdialenosti asi dvanástich metrov posielam do vody osvedčený vobler. Po dopadnutí na hladinu s ním okamžite začínam pracovať- rýchlym chodom, aký sa mi na bolene osvedčil najviac.
Ledva otočím kľukou navijaka a na udici pocítim silný odpor. Obrovská ryba si to v tom ľaku namierila rovno k člnu. Bleskovo dopínam prudko uvoľnený vlasec a priťahujem rybu k sebe. Až tu pri člne si uvedomujem svoju obrovskú chybu. Namiesto očakávaného trofejného boleňa mi pri člne jazdí metrový tolstolobik! Malý vobler sa mu leskne nad prsnou plutvou. Preto tie kapry! Rýchlo otváram bojovú brzdu a modlím sa, aby si tento obor nevzal môj vobler na pamiatku do hlbín. Uvažujem nad riadnym zdolávaním, ale tenučký silon a jemný prívlačový prút... Tak jednoducho preklápam oblúk navijaka a čakám.
Riziko zamotania nehrozí, keďže som na otvorenej vode a pod člnom je približne 16-metrová hlbočina. Po chvíli sa špička prúta narovnáva a ako spomienku na boj mi tolstolobik necháva svoju šupinu.
Konečne vyrovnaný súper
Rýchlo sa však spamätám a znova zaostrujem na bolene. Tentoraz sa presúvam asi dvesto metrov na skalnatý špic s plytkou vodou. Je tu dostatok rybiek. Hotová kuchyňa pre bolene. Namiesto nich sa však odkiaľsi dovalí obrovské množstvo kaprov rôznych veľkostí. Toľko naraz som ich ešte nevidel. Medzi nimi sa opäť preháňajú iba húfy menších boleňov. Tých sa pokúšam eliminovať menším počtov hodov k nim.
Hladina sa náhle otvára a v tej motanici vidím jasne chrbát boleňa. Konečne veľkého! A prichádzajú ďalšie a ďalšie! Chniapu po všetkom, čo sa hýbe ako besné. Nahadzujem ihneď k nim, ale je takmer nemožné netrafiť vyhrievajúce sa kapry. Po náhodnom tolstolobikovi netúžim po podseknutom kaprovi. Hladina sa znova otvorí, ale tentoraz už pod mojím voblerom. Prisekávam a cítim, že je to konečne vyrovnaný súper. Okamžite zamestnáva brzdu navijaka a po chvíli sa ocitá v člne krásny, takmer 70-centimetrový dravec. Rýchlo putuje späť do vody a nahadzujem znova. Veľké bolene sa doslova predbiehajú o nástrahu. O chvíľu mám na prúte ďalšieho, rovnako veľkého. Takýto cyklus hod – boleň - hod- boleň sa končí približne po štvrťhodine a všetko utíchne. Ale po peknej štvrťhodine plnej zážitkov s týmito dravcami.
Je to extra dravec
Boleň. Čudesný dravec, ktorý sa ako jediná kaprovitá ryba odmietol živiť rastlinnou potravou. Namiesto toho celé dni prenasleduje drobné rybky, ktoré pred ním nie sú nikdy v bezpečí. Stovky rybárov už totálne zosmiešnil a svojimi hlučnými zálovmi provokuje prívlačiarov, muškárov aj vyznávačov klasických metód lovu. No len tí, čo boleňa berú ako cennú športovú rybu a nie ako prerastenú dravú belicu, sú odmenení naozaj peknými rybami.
Svoju povesť extra dravca si stále udržuje. Pohybuje sa ako tieň a napriek neustálemu rozvoju všetkých rybolovných techník nie je pre mnohých rybárov každodenným úlovkom. Niekedy naň nestačia ani najlepšie nástrahy a triky. Na jednej strane je neuveriteľne plachý, inokedy však jeho drzosť nepozná hranice, keď nám zaloví doslova pod nohami. Jeho aerodynamický tvar v kombinácii so silným svalstvom z neho robí naozaj elegantného dravca.
Pôvodne boli bolene rozšírené takmer výlučne iba v riekach. No postupom času sa vďaka výhodným podmienkam rozšírili a dnes už snáď ani neexistuje voda, kde by sa tieto ryby neudomácnili. K jeho rýchlemu rozšíreniu prispelo niekoľko faktov. Najviac asi zasiahol človek. Devastovanie riečnych korýt, výstavba malých vodných elektrární a celkové znečistenie. Dopomohlo k tomu aj mnoho rybárov. A to hlavne likvidáciou konkurujúcich dravcov (zubáč) a často vysoký nezáujem o túto rybu. Kým na zubáča stačí jednoducho nahodiť rybku, za boleňom sa nachodíte aj niekoľko kilometrov. K tomu ešte vôbec nie je isté, či sa dočkáte úspechu.
Sám som niekedy prešiel člnom veľký kus a skončil bez jediného záberu. Ja však na boleňovi nevidím nič zlé, naopak, považujem ho za silného protivníka, ktorý vám aj dnes bez problémov dokáže slušne ohnúť aj tvrdší prút. V tomto článku by som vám chcel bližšie priblížiť jeho lov prívlačou práve na priehradách. Preto sa teraz poďme detailnejšie pozrieť do tajov bolenej duše.
Nepolapiteľné bolene?
Počul som už tvrdenia starších rybárov, že boleň je jednoducho neuloviteľná ryba. Vôbec nie.
Aj boleň má svoje slabé miesta. Ak sa nám podarí odhaliť ich, vieme byť obzvlášť úspešní. Problém je ten, ako a kde ich hľadať. Keďže jeho slabých stránok je len minimum, treba si skôr uvedomiť zopár dôležitých faktov o tejto rybe.
Už na začiatku bolo spomenuté, že je to netypický dravec. Jeho spôsob života sa rapídne líši od života klasických predátorov, akými sú napríklad šťuka, či zubáč. Asi najviac sa prehlbujú rozdiely v samotnom systéme lovu. Šťuka číha na dne, zubáče vyrážajú rabovať v noci. A boleň má zasa svoju taktiku. Neloví na dne, ale na hladine, prípadne v stĺpci. Hoci v určitých situáciách ho možno nájsť aj dole, ale o tom neskôr. Loví neúnavne. Väčšina predátorov sa pri útoku nemýli, ale jemu sa to občas stáva. Napokon, to môžeme vidieť aj na zaseknutých úlovkoch. A keďže sa mu nepodarí do tlamy nasať rybku stále, je nútený neustále byť aktívny. Či svieti slnko, alebo nie, či fúka, alebo je hladina ako zrkadlo. To je výhoda hlavne pre nás - rybárov.
Teórie overené v praxi
O love boleňov ma zaujali dve teórie. Tou prvou je, že bolene v noci nelovia. Overil som si to niekoľkokrát a musím povedať, že to nie je pravda. Presvedčil som sa, že lovia dosť hojne. Niekedy dokonca ulovím za tmy viac boleňov ako zubáčov. Jeho vynikajúci zrak mu v tme až tak nepomôže. Preto tu nevyužívam rýchle vedenie nástrahy, ale, naopak, spomalím mu, aby sa vôbec trafil.
Práve v noci platí na bolene výnimka, ktorú som spomenul, že ho nájdeme aj pri dne. Zvláštnosťou je, že inak extrémne opatrnej a prefíkanej rybe tu nevadí ani krikľavý vlasec na zubáče, oceľové lanko a spoľahlivo nasaje do bezzubej tlamy aj gumenú rybku. Napriek tomu sú jeho zábery naďalej energické a súboj sním vo svetle čelovky je proste radosť.
Druhá teória hovorí o tom, ako boleň loví pomocou úderov chvosta. Jeho útok má vyzerať nejako takto: Dravec krúži okolo kŕdľa belíc. Odhodlá sa na útok a v plnej rýchlosti tam vpáli, pričom mocnými údermi chvosta omračuje chuderky beličky. Tie si potom pohodlne pozbiera. Neviem, ale videl som už mnoho boleních zalovení a to veľmi zreteľne, v bezvetrí a z člna. Bolo vidieť, že boleň naozaj krúži okolo kŕdľa. Potom začne prudko akcelerovať a s hlukom sa vrúti v plnej sile do dezorientovaných rybiek. Tie, ktoré sa mu dostanú pred papuľu sa snažia z posledných síl vylietavať nad hladinu. Všetko toto trvá iba pár sekúnd. Potom všetko stíchne a boleň zmizne rovnako rýchlo, ako sa objavil. Nikde ani náznak pomoci chvosta. Čiže nemusí byť táto úvaha úplne hlúpa, ale ja a viacerí moji kamaráti - prívlačiari sme ešte takéto útoky neregistrovali.
Ako nájsť a uloviť boleňa
Vezmime si však, že boleňa nelovíme v noci. Na oceľové lanká, šnúry, či divné gumy môžme zabudnúť. Ako ho teda dostať na háčik? Ideálne je využitie člna. Ak sa dá, je dobré zájsť priamo do okruhu lovného „poľa“ a loviť rovno tam. Netreba sa báť, že by ste bolene nenašli. Skôr či neskôr sa prezradia zalovením a lov sa môže začať!
Napriek tomu si boleň lovca nepustí veľmi k telu. Pri pokojnejšej hladine bez vĺn sa aj veľké jedince ľahko lokalizujú. Pri slnečnom počasí ich vieme dokonca zazrieť na niekoľko desiatok metrov! Pomôžu aj polarizačné okuliare. Niekedy sa mi zasa oplatí sledovať presuny húfov belíc. Rovná hladina je síce fajn, ale tým lepšie si tak ryba dokáže obzrieť našu nástrahu. Preto v takej situácii využívam náväzec z fluorokarbónu, dlhý približne 70 cm. Na to naviažem karabínku, aby som dokázal v prípade potreby rýchlo vymieňať nástrahy.
Väčšinou využijem počas lovu viac typov nástrah. Asi tak 9 z 10. Ak boleň nedôveruje karabínke, chytám bez nej (nástrahu naväzujem priamo na silon voľným uzlom Rapala) . Dopad nástrahy ku chvostu a nie pred „nos“ je asi samozrejmosť. Jediné, čo mi však na bezvetrí vadí, je to, ako vidím, že ryba nástrahu prenasleduje už 20 metrov a tesne pri člne sa otočí. Tak toto je na nevydržanie. Ale aj o tom je lov boleňov.
Veľmi dôležitá je rýchlosť navíjania. Hneď po dopade nástrahy s ňou začínam pracovať a navijak nenechám oddychovať. Vedenie musí byť rýchle, aj pri najvyšších obrátkach kľuky navijaka nástraha „nejazdí“ tak rýchlo, aby ju boleň nedobehol. Druhou vecou je fakt, či mu za to bude vynaložená energia stáť. To už závisí od správneho vedenia nástrahy rybárom.
Správna nástraha – polovica úspechu
Preto som si dôkladne posvietil na výber správnej nástrahy. Nakoniec, boleň mi postupne sám určil, na čo chytať a na čo nie. Napríklad rotačka mu na priehrade veľmi nechutí. Skúšal som to s ňou viac než dosť, ale výsledok bol iba veľmi chabý. Osvedčili sa mi hlavne menšie potápavé voblery, ktoré nemajú lopatku. Takto si sám rybár dotvorí pomocou špičky prúta jeho pohyb, aký mu bude vyhovovať. A nielen jemu.
V poslednej dobe som si obľúbil klasiku na bolene, ktorá na niektorých miestach nie je pre dravce nič nové. Salmo Thrill. Potápajúci sa vobler s kolmou lopatkou. Už 7 cm nástraha váži 13 gramov a 9 cm celých 25! Je určený prevažne na rieky, kde sa v prúde pomocou lopatky jemne chveje. Ja ho využívam na „stojákoch“ a pracujem s ním úplne inak. O nejaké drobné chvenie nemali bolene totiž vôbec záujem. Takže pri vedení voblera mi špička môjho Quantumu kmitá ako besná. Vobler poskakuje zo strany na stranu a niekedy sa idú bolene potrhať, aby ho dostali.
Nezdá sa to, ale dostane poriadne zabrať aj predlaktie, takže si takto môžete aj zacvičiť. Sú tri veci, ktoré robia nástrahu výnimočnou. Pohyb, farba a tvar. Ak by som sa mal rozhodnúť, ktorá je najdôležitejšia, tak u mňa vyhrá pohyb. O tom ma presvedčil nejeden boleň. Nechcem tým však povedať, že na farbe a tvare našej nástrahy vôbec nezáleží. Boleň je rybou hladiny. Tým pádom sú jeho potravou povrchové rybky, čo sú zväčša belice. A práve vzory a modely nástrah, ktoré beličku imitujú, slávili najlepšie úspechy. Rovnako som však chytil bolene na vobler vyhotovený vo farbe ostrieža. Chute boleňa sú nevyspytateľné.
Nádherné útoky z hladiny
Pri love s poppermi, či podobnými hladinovými nástrahami sú zábery najkrajšie. To, ako zaberie je priamym prenosom typického zalovenia mimo udice. Napätie pred útokom a následná elektrika, ktorá prejde cez ruku je nezabudnuteľná. Najviac sa „hladináče“ predvedú v plytkých plážach, či zarastených zátokách. Treba si hlavne všímať hustejšie zoskupenie rybiek. Bolene sú vždy niekde nablízku a skutočne sa nemusíte obávať, že by sa neukázali.
Rovnako, ako aj pri klasickej prívlači, vediem popper pomerne rýchlo so sériou drobných, ale o to prudších poskokov po hladine. Prípadne niekedy striedam rýchle navíjanie s pomalším. Netreba však spomaliť priveľmi. Veľmi dobré sú aj voblery vybavené vrtuľkou, tzv. propbaity. Tie dokážu presvedčiť k útoku aj lenivejšie bolene. Najťažšou fázou tohto lovu je nepochybne správny zásek. Ten sa nepodarí vždy a ani ryba sa nemusí správne trafiť, ako je tu zvykom. Bezprostredne po zábere je najlepšie v mysli vysloviť 21 a až tak priseknúť. Ono všetko to je zvyk. Nikdy sa však nedá predísť zásekom do prázdna.
Zopár slov o náčiní
Na lov týchto dravcov nie je potrebné vyberať zvlášť špeciálne náčinie. Je však určite vhodné, ak vieme, že pri súboji (hlavne s väčšou rybou) sa na výstroj dá spoľahnúť a je ešte rezerva. Ak by som mal prirovnať bolení štýl boja, najbližšie by bol asi k šťuke. To sa však môže značne líšiť od miesta a obdobia. Stáva sa, že v horúcom počasí sa nechávajú ryby vodiť ako kameň a, naopak, napr. po daždi bojujú ako divé.
Pri love na priehradách, a to najmä z člna, odporúčam skôr dlhšie prúty od tých 240 do klasických „jazerákov“ 270 cm. Pokojne vás boleň potrápi aj na 30 g prúte. Navijakom by som sa špeciálne nezaoberal, aj keď rýchly prevod od 5,2 vyššie je iba prínosom pre rýchle navíjanie. Dostatok vlasca je zas výhoda pre dlhé hody. Ostatné je v podstate identické ako pri bežnej prívlači.
Boleň možno nevyniká chutným mäsom, ktorým sa dá napchať mraznička, ale jeho prefíkanosť, nevyspytateľnosť a bojovnosť robí našu rybačku omnoho zaujímavejšou. Jeho úlovok je po dlhých horúcich slnečných hodinách určite príjemným schladením v letných horúčavách a určite stojí za to. Rovnako urobí radosť aj v chladných sychravých mesiacoch.
Na záver pripojím jednu prosbu. Ak sa vám podarí uloviť boleňa, darujte mu život. Je to rovnocenná ryba, o nič menej ako kapor, alebo sumec. Pri ďalšej vychádzke k vode to bude možno práve on, keď na hladine vystrelí gejzír vody a ten, kto vám znovu pripraví pekný súboj... Bolene sú skutočne pravé torpéda nielen z Ružína!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
