Či už si to uvedomujeme alebo nie, život rybárov sa skladá z určitých časových úsekov, ktoré sa čas od času menia. To, čo predtým považoval za vrchol poznania, po čase skĺzne do určitého stereotypu, zovšednie a nakoniec sa stane prekonaným. Príde nový impulz a ten nás jednoducho nasmeruje inam.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Tak to bolo aj so mnou a lovom zubáčov na umelé nástrahy, ktoré v posledných rokoch mojím výpravám za týmito dravcami jednoznačne dominujú. Napriek tomu som vďačný tomu, čo som sa pri love rýb na prirodzené nástrahy naučil a čo môžem ďalej použiť. Na rozdiel od odskúšaného „Drachkovitchovho systémiku“ a šúľanej rybky, je pre lov zubáčov na umelé nástrahy na svete vytvorená celá kopa techník.
Napriek tomu si dovolím tvrdiť, že ak chceme za ich pomoci cielene loviť zubáče, musíme poznať aj zákonitosti lovu na prirodzenú nástrahu, a byť tak trochu konzervatívny. Trvať si na svojom čo už poznáme a stále dokola vychádzať zo základných princípov lovu, ktoré som už predtým vo svojich článkoch uviedol.
Iste existuje celý rad modifikácií aktívnych umelých nástrah používaných na zubáče, ale ja sa postupne zameriam len na základné veľké skupiny - gumy, voblery, smáčiky a strímre.
Hoci mnoho vecí v tomto tvrdení bude v podstate už notoricky známych, verím, že si každý predsa len v riadkoch nájde to, čo jeho znalosti doplní, prípadne to svoje „nové“, čo bude ďalej rozvíjať.
Gumené nástrahy - ripre a twistre
Asi najviac sa mi na používanie nástrah z mäkkej gumy páči to, že nemusím stále dookola zháňať rybičky a míňať ich mladé životy. Len vždy pohodlne siahnem do plastového boxu a vyberiem si svojho favorita podľa veľkosti, farby, dráždivého efektu atď. Potom pridám k nástrahe zodpovedajúcu záťaž s jednoháčikom, prípadne doplním malý trojháčik na nadväzci a môžem začať loviť.
Ak gumovej imitáciu ku „genetickému daru od výrobcu“ pridáme aj zodpovedajúcu formu pohybu, ktorý sa bude dravcom pri dne prirodzene prezentovať, máme nástrahu, ktorá na rozdiel od rybičky vyvoláva v predátoroch nielen pocit hladu, ale aj veľkú zvedavosť a následnú agresiu. A o to nám ide.
Pre všeobecné vysvetlenie techniky lovu s gumovými nástrahami nemá teda cenu sa príliš zaoberať detailmi, ako tá či oná nástraha konkrétne vo vode vyzerá, ale musíme sa predovšetkým zamerať sa na ich pohyb a správnu techniku vedenia.
Dovolím si tvrdiť, že zvládnutie správnej techniky lovu s gumičkami, je alfou aj omegou pre každého začínajúceho rybára dravých rýb. Pri love zubáčov to platí snáď aj o niečo viac. Problém je len v tom, že žiadna technika sa nedá tak úplne vyčítať a pochopiť z knižiek, poučiek a definícií, ale naučiť sa len praktickým skúšaním priamo pri vode. Napriek tomu sa o to v kocke pokúsim.
Základné možnosti nastraženia gúm
Správne nastraženie gumovej nástrahy či už twister, alebo riper, musí a priori zachovať všetky jej „geneticky“ dané pohybové funkcie. Teda predovšetkým voľný pohyb chvostíka a symetricky vyvážené pohyby bokov do strán. Okrem toho musí byť doplnená pomerne veľkým a pevným jednoháčikom, prípadne ďalším prídavným trojháčikom. Ten by mal byť však umiestnený tak, aby na jednej strane nijako nebol obmedzený správny chod nástrahy a na druhej strane, aby tým bolo dosiahnuté percentuálne zvýšenej pravdepodobnosti záseku, vo chvíli, keď sú zubáče pri zábere len veľmi opatrné a nástrahu tzv. ohryzávajú.
Nastraženie na twistrovej hlave - jigu
Olovená hlava s jednoháčikmi rôznej veľkosti je s nástrahou pevne spojená. Hrot jednoháčika by mal vychádzať z nástrahy presne v osi jej chrbta a to zásadne ešte pred prechodom telíčka do zúženého chvostíka. K očku háčika by mal smerovať striktne vo vodorovnej rovine s chrbtom nástrahy.
Jig + prídavný trojháčik
Zodpovedajúci trojháčik k použitej veľkosti nástrahy priviažeme na kúsku pletenky k očku olovenej hlavičky a zapichneme jedným hrotom z boku do chvostovej časti tela, kde začína byť zreteľné zúženie prechodu telíčka do chvostíka. Môžeme použiť aj prešívaciu ihlu a zo spodu nástrahy prevliecť pletenku jej vnútrom až k očku háčika, kde ho pevne priviažeme. Pre ľudské oko toto nastraženie síce vyzerá veľmi elegantne (neviditeľné vedenie šnúrky k trojháčiku), ale pri zábere a zdolávaní často dôjde k úplnému zničeniu gumy tým, že dravec chytený tlamou za trojháčik mäkký materiál doslova rozpára.
Prídavný trojháčik sa dá upevniť aj cez tzv. stinger, čo je špeciálne umiestnené očko priamo na hlave jiġu.
Kĺbová olovená hlava
Upevnenie pomocou špeciálneho olovka, ktoré vytvára kĺbové spojenie s telíčkom nástrahy. Do jeho očka sa potom pripevnia ešte dva trojháčiky priviazané na pletenke a zapichnú sa jedným hrotom z každej strany do telíčka. Ak sa hlavička nástrahy omotá ešte medeným drôtikom, máme v podstate obdobu Drachkovitchovho systémiku. Kĺbové olovká sa dajú samostatne kúpiť alebo ľahko vyrobiť.
Typy jigových hláv
Než siahneme po niektorej z nižšie uvedených variantov olovenej hlavy, mali by sme si vyriešiť jednu otázku a to s „náliatkom“ alebo bez neho. Obe možnosti majú svoje klady aj zápory.
S náliatkom
Takto ich v podstate už kupujeme. Občas majú ešte spätný protihrot proti skĺznutiu gumového telíčka. Podľa môjho názoru, je ich použitie vhodné iba pri veľkých typoch gúm od cca 13 cm až napríklad po 30 cm. U menších veľkostí gumičiek pôsobí náliatok väčšinou kontraproduktívne. Nástrahu už pri nastražovaní neúmerne rozťahuje, natrháva pri hlave, pozdĺžne deformuje jej tvar i pohyb a po pár záberoch ju môžeme v podstate vyhodiť. Pri použití väčších gúm sa situácia mení k lepšiemu. Náliatok už v podstate nevadí, zabraňuje skĺzavaniu nástrahy z háčika a tiež jej rotáciu. Skrátka plní to, čo má.
Bez náliatku
Ak takto nemáme priamo upravenú formu na liatie olovených hlavičiek, bude to síce dosť prácne, ale odobranie náliatku pomocou klieští sa nám vráti v podobe bezchybného chodu nástrah menších veľkostí a ich dlhšej trvanlivosti. Budeme však na zafixovanie polohy nástrahy na jig nutne potrebovať pár kvapiek sekundového lepidla. Tým docielime nielen pevné spojenie hlavy s nástrahou, ale súčasne zabránime sťahovaniu gumičky z háčika pri jemných záberoch.
Na druhej strane budeme pri tejto úprave dosť obmedzení pri rýchlej výmene gumičiek, pretože pri strhnutí gumičky prilepenej na hlavu silou, sa nám ju často podarí znehodnotiť. Ak chceme teda meniť v priebehu lovu gumku, je lepšie tú starú odrezať i s hlavou. Bude nás to síce stáť čas a kúsok šnúry, ale vždy bude zase pripravená na použitie.
Guľatá hlava - asi najpodstatnejšou jej vlastnosťou je to, že nástraha na tomto type jigu po dopade na dno zostane stáť len krátko a potom sa prevalí na bok. To môže byť jej určitou nevýhodou, zvlášť keď sa práve v tejto chvíli chystá zubáč zaútočiť a nemá nástrahu tzv. za čo uchopiť a ako kapor ju zo dna nenasaje. Táto hlava tiež vďaka svojmu symetrickému tvaru častejšie viazne na kamenistom dne.
Ragbyová hlava (mongolec) - v podstate sa vo vode správa obdobne ako predchádzajúci typ, ale vďaka svojej širokosti ďaleko lepšie odoláva prekážkam a nezachytáva sa toľko v miestach kamenistých násypov.
Erie -jig (žehlička) - objav tohto typu hlavy pre mňa v podstate znamenal určitú revolúciu v použití gumových nástrah. Očko na upevnenie šnúry sa nachádza relatívne dosť vzadu a priamo nad ťažiskom hlavy. Tým dokáže držať gumovú nástrahu vo vode viac-menej v horizontálnej pozícii. Podstatné je to, že pri klesaní nástrahy ku dnu napomáha jej kĺzaniu, a tým aj predlžuje tak dôležitú fázu klesania. Po dopade na dno navyše zostane nástraha na jigu stáť chvostíkom hore, s hlavou nalepenou na dno, bez toho, aby sa preklopilo do strany. Chvejúci sa chvostík potom môže dokončiť dráždiaci manéver a zubáčov útok na gumku môže prísť aj v jej statickej polohe. Často sa tento typ hlavy používa aj na vertikálnu prívlač. )
Rybia hlava (rybinka) - od erie jigu sa líši snáď len tým, že jej tvar, ktorý sa postupne zužuje do špičky, je zo strán viac sploštený a veľmi rýchlo sa tak dostáva ku dnu. Táto vlastnosť sa dá pri love využiť hlavne na riekach v silných prúdoch a vo veľkých hĺbkach. Niektorí autori uvádzajú aj to, že pri nasatí rybou sa tak negatívne neprejaví jej hmotnosť, ale tomu neprikladáme žiadny podstatný význam.
Fireball jig - táto hlava nie je u nás príliš rozšírená, hoci sa v iných krajinách používa celkom bežne. Jej základnou charakteristikou je krátky jig na relatívne veľkej guľatej hlave, kde je navyše umiestnené ešte jedno očko. To slúži na umiestnenie nadväzca z pletenky, na ktorej konci je trojháčik, ktorý sa zapichne jedným jeho háčikom priamo do telíčka nástrahy, či už je to guma, alebo mŕtva rybička. Využitie tejto hlavy je predovšetkým vo väčších hĺbkach a tiež tam, kde potrebujeme mať väčšiu istotu záseku. Na to je predurčený. Niekedy sa do prídavného očka umiestňujú aj rôzne dráždidlá s plieškami.
Kĺbová hlava - veľmi rýchlo vymeniteľná hlava pre použitie uchytenia nástrahy v štýle „Drachkovitchovho systémiku“.
Mali sme obaja radosť
Už od rána sme s Odrom na malej loďke brázdili vody jazera. Bola už skoro polovica októbra, voda dostávala jesenný nádych aj farbu a my sme náš lov zubáčov zamerali predovšetkým na hlboké miesta plytších partií. Veľkými gumami pomaly, ale systematicky oťukávali podvodné hrady, vyvýšeniny i kamenné zrázy v predtuche, že tá „tlama“ už musí snáď každú chvíľu prísť.
Lenže stále nič
Kolega aj ja sme mali za sebou niekoľko letmých kontaktov, poriadny kopanec ani jeden. Bolo jasné, že nástrahu nám atakujú len malé dravce, ktoré nie sú schopné svoje očné zuby do masívnej gumy poriadne zaťať. Do mysle sa drala otázka „čo zmeniť“. Dať tam menšiu gumu, menšiu jigovú hlavu alebo jednoducho skúšať ďalej hru na poriadnu rybu a vydržať. Tých hodov snáď už muselo byť tisíc a nič nenasvedčovalo tomu, že by táto hra na zubáčovú schovávačku mala dnes skončiť. Prišlo to ako blesk z čistého neba.
Začalo sa stmievať
Môj riper dopadol na hladinu a pomaly, stereotypne začal zostupovať po kamenistom svahu dole. Oči pod hladinu nevideli, ale v ruke som cez špicu prúta a neprieťažnou šnúrou zreteľne cítil každý posun nástrahy viac a viac hĺbky.
A potom to prišlo
Zreteľne som zacítil potiahnutie nástrahy. Akoby ju niečo nasalo a potom hneď vypľulo a zase nasalo. Na to druhé už moja pravačka vystrelila nahor a špica prúta sa okamžite prehla do oblúka. Prút pod ťarchou ryby zastonal a ohol sa do paraboly. To, čo vzalo do papule nástrahu, ma v okamihu prinútilo prehodnotiť môj letargický postoj v loďke, aj moju úvahu nad tým, že by to snáď mohol byť vysnívaný zubáč.
Fúzač, jednoznačne fúzač
Bolo jasné, že odteraz budem s vybavením na zubáče skôr ťahať za kratší povraz a pri zdolávaní vodného kráľa hrať vabank. Počiatočný nápor dravca bol impozantný. Aj napriek utiahnutej brzde bola šnúra okamžite vymotaná z cievky a silné nápory chvostového pádla do lode signalizovali jedinú správu. „Ja som tu pánom, čo ty si zač, pozemský červ?“
Nesmiem mu dať ani meter šnúry zdarma.
Prvý nápor som ustál a prút držal od začiatku boja v maximálnom oblúku. Vedel som, že mojou jedinou nádejou je, nedať Sumatre ani chvíľu oddychu a okamžite ju páčiť ku hladine. Len tak budem mať aspoň trochu šancu uspieť, ak mi zaľahne alebo sa dá na „výlet“ po jazere, bude koniec. Fúzač ďalej kreslil na šnúre osmičky a snažil sa dostať čo najviac ku dnu.
Ten nápor bol miestami neznesiteľný
Sumec nie je mojou prívlačiarskou doménou a ja som len intuitívne páčil a zase povoľoval. Takto som snáď dravca ku hladine ešte „nebil“. Meter do hĺbky on a vzápätí ja zase vypumpoval meter ku hladine. Myslím, že Ondro v každom okamihu tušil stratu ryby alebo zlomenie prúta, ale na nejaké premýšľanie nemal jednoducho čas.
Žiadne bakule s tebou robiť nebudem
Ruky začali drevenieť, ale zrazu som cítil, že to ide. „Nie ja, ale ty, placatá hlava, budeš tým biednym červom, ktorý mi skončí v náručí“. Po 10-minútovom boji sa pri hladine objavili prvé bubliny. A kúrnik. Ja som vedel, že nebudeš malý. Teraz len, aby niečo nezlyhalo a jednoháčik v kefách vydržal.
Blížil sa koniec
Od záberu uplynula slabá štvrťhodinka a ja som s istotou vedel, že už čoskoro uvidím, s kým mám tú česť. Ďalšie veľké bubliny... no paráda. Ten je. Pri hladine sa objavilo krásne telo veľkého vládcu hlbín a Ondro vedel, že teraz je to na ňom. Sumec bol skoro taký dlhý ako moja malá loďka a ja by som mu teda ruku do papule asi nedal.
Teraz len niečo nepokašľať
Prvé plesknutie po hlave a ostrý výpad „Gandalfa sivého“ do hĺbky ma uviedol znovu do pohybu, rovnako ako brzdu môjho navijaka. Znovu som páčil tú obludu ku hladine. Ešte kúsok a už bude v dosahu Ondrovej ruky. Baf ho. Máme ho. Skúsený hmat za čeľusť a ja som vedel, že som práve na prívlač zdolal, a hlavne vylovil, svojho najväčšieho fúzača 179 cm dlhého (presne toľko koľko meriam ja) s hmotnosťou niekde okolo 40 kg. Mal som radosť a on po odfotení zo svojej slobody určite tiež.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
