Tricoroll je vobler, bez ktorého si veľa ľudí nevie predstaviť prívlač, iní ho majú v škatuľke a ešte sa neodhodlali ho použiť. Podľa mňa je to veľká škoda si ho opatrovať a nevyraziť s ním k vode. Dostávam veľa otázok na jeho použitie a napísal som sa o jeho použití naozaj veľa.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Ale aj tak je vidieť, že mnoho rybárov sa ho nenaučilo používať a považujú ho za drahý skvost, ktorý sa v škatuľke dobre vyníma. Tak by to asi byť nemalo…
Tricoroll 67HW vo farbe Red gold a pohľad na jeho úzke boky.
Opis voblera
Tricoroll má tvarom pripomínať malú štíhlu rybku s plochými bokmi. Norítko je klasické, krátke a pevné, presahujúce cez boky voblera len minimálne. Tento tvar norítka je špecifický pre voblery, s ktorými je dobré viac pracovať a nenechať pohyb iba na sile priťahovania. Vďaka nemu výborne drží v silnom prúde.
Zameranie
Jeho okruh je pomerne široký. Ten, kto si myslí, že slúži len na lov pstruhov, tak sa pletie. Veľmi spoľahlivo zaujme všetky jalce, ostrieže, šťuky, hlavátky, bolene i zubáče. V okolitých krajinách ho veľmi úspešne používajú na lov v pobrežných vodách na lov morských ostriežov, pstruhov a tresiek.
Farebné vyhotovenie
Voblery sa líšia veľkosťou a hmotnosťou. Sortiment farieb je taký veľký, že určite zaujme každého prívlačiara. Farby sú nielen prírodné, ale aj výrazné. Osobne sa nebránim použitiu žiadnych farieb, často ma dokáže prekvapiť výrazná farba v čistej vode a naopak.
Veľkosti a typy
Tricoroll začal s veľkosťami 47 a 55 mm v potápavých a rýchlo potápavých verziách. Keďže dopyt a využitie rýchlo rástlo, tak došlo razom aj na veľkosti 67, 72 a 83 mm v oboch variantoch. Budúci rok doplní modely plne plávajúce a GT aj s novými farbami. Ponor sa pohybuje okolo 0,8-1,5 m, avšak nástrahu možno dostať podstatne hlbšie.
Háčiky a trojháčiky
Väčšina typov je osadená trojháčikmi Owner, len limitované edície majú jednoháčiky rovnakého výrobcu.
Ve velmi rýchlych vodách je HW naozaj najlepšou nástrahou.
Ružová farba je dobrá na dúhaky.
Práca s Tricorollom na tečúcich vodách
Slovo práca znie asi hrozne, tak radšej hovorme zábava. Lenže keď sa bavím, tak s voblerom zároveň pracujem. Tricoroll vďaka svojmu tvaru a hmotnosti je nástrahou pomerne rýchlo potápajúcou. Takže ak chcem dať nástrahe ten správny pohyb v rôznych hĺbkach a v rôzne rýchlej vode, tak s ním naozaj musím trochu pracovať. Často to robíme automaticky, bez toho, aby sme to už nejako ďalej sledovali. Skrátka pracujeme.
Nikdy nenechávam špičku dole
Osobne najčastejšie nahadzujem kolmo alebo tesne nad svojou kolmicu proti vode. Vobler môžem nechať klesnúť, alebo ho ihneď naštartovať. Záleží vždy na hĺbke a rýchlosti prúdenia. Alebo tiež na prekážke, ktorú nadhadzujem alebo podhazujem. Nikdy nenechávam špičku dole, tým by som sa pripravil o cenné metre vlasca pre potrebnú manipuláciu s voblerom alebo priamo aj zásek.
Nástrahu je nutné mať neustále pod kontrolou. Takže teda po dopade do vody sa snažím nástrahu buď krátko zastaviť alebo s ňou zídem o kúsok nižšie, kde ju nechám podľa potreby prepadnúť a otočením špičky prúta proti vode nástrahu uvediem do pohybu. Nie je potrebné ihneď intenzívne začať priťahovať. Skôr volím metódu postupného popúšťania, keď nástraha dostane pohyb vždy pridvihnutím špičky a popúšťaním sa upokojí. Čo znázorňuje pohyb ranenej koristi.
Všetko iba špičkou prúta
Niekedy sa darí s nástrahou kopírovať celú protiľahlú hlbšiu časť, to záleží na prúde a mojom postavení a, samozrejme, na namotávaní vlasca. Niekedy nie je potrebné namotávať vôbec, len nástrahu držať na napnutom vlasci, aby sme nepremeškali záber. Je, pochopiteľne, možné rovnakým spôsobom preloviť aj prekážky a úkryty v akejkoľvek časti koryta, princíp zostáva úplne rovnaký.
Ak chcem loviť viac pod sebou, tak je lepšie aplikovať iba spúšťanie a nástrahu priťahovať až tesne pred prekážkami. Ak to je možné, tak pokojne držať nástrahu a opakovane ju nad miestom popúšťať a zase priťahovať, všetko iba špičkou prúta. V poslednej dobe celkom rád nahadzujem proti vode a idem s nástrahou pri dne alebo stĺpcom tak, aby nástraha verne pripomínala dohasínajúcu rybku. Nástrahu len niekoľkokrát „cuknem“ a zvyšok za mňa dopracuje nástraha samotná a prúd. Vďaka svojej hmotnosti je trochu pomalší, takže vidieť, že poranená rybka ešte vzdoruje prúdu a to, prirodzene, ryby láka k útoku.
Dodaný pohyb
Trhaním alebo potrhávaním, ktoré často situácia vyžaduje, dostáva nástraha viac atraktívnu funkciu. Nie vždy sa to totiž úplne vyžaduje. Napríklad nasadené pstruhy to prakticky vyžadujú, avšak tie už dobou skúšané to môže, naopak, odrádzať. Nechcem však riešiť ryby nasadené, tam sa vždy nájde nejaké riešenie. Ryby, ktoré sú už dávnymi obyvateľmi korýt tokov, hľadáme podstatne zložitejšie. Nikdy nevolíme agresívne pohyby hneď v začiatku. Je lepšie nechať nástrahu miestom prehodiť najskôr s trochou opatrnosti, aby sme si miesto nezničili prvým hodom. Agresívna nástraha často dokáže poplašiť a ryby sa potom už presviedčajú len veľmi ťažko. Agresia spojená s výraznou farbou býva pomerne často posledným hodom v danom mieste. Preto, ak ma nič nenúti, tak použijem Tricoroll v prírodnej farbe a len zvoľna vediem nástrahu a sem‑tam špičkou podvihnem a zase pustím. Postupne môžem pridávať. Samozrejme, podľa veľkosti miesta. Niekde stačia dva tri hody a môžem pokračovať ďalej, inde môžem hádzať niekoľko minút a skúšať farby a spôsoby vedenia.
Ľahké mykanie špičkou
Môj najpopulárnejší pohyb s nástrahou je ľahké mykanie špičkou. Dám 3-5 myknutia a nechám rovnaký čas nástrahu len unášať a následne zase myknem. Nástraha pritom niekoľkokrát vykrúti boky, zableskne sa a následne sa zase upokojí. Ryba útočí v oboch prechodných momentoch. Tak pri stave upokojenia, ako aj v začiatku nového rozbehu nástrahy. Je teda nutné byť neustále v strehu, aby sme niečo zbytočne neprepásli. Celkovo si myslím, že nepravidelný pohyb nástrahy je pre ryby ďaleko zaujímavejší ako stereotypne vedená nástraha. Za tou často vidím, že ryba ide a ani sa jej nedotkne. Jednoducho ju iba zaujala, ale neverí jej. Takže aj záberov je tým pádom menej. Bohužiaľ, nie vždy to môžeme sledovať, lebo voda môže byť hlbšia alebo ľahko zakalená a my prakticky prichádzame o úplnú spätnú väzbu. V tom okamihu riešime len naozajstný záber a nehľadáme príčinu nedobrania… Ale to je o hlave každého rybára.
Veľkosť nástrahy
Veľkosť riešim hlavne podľa veľkosti vody. Je jasné, že na menšej plytkej vode nezačnem so 72 mm, ale radšej so 47 mm. Nedá sa v tom síce hľadať zásada, ale z 90 % to je tak, že veľkosť nástrahy zväčšujem podľa lokality a, samozrejme, aj veľkosti lovených rýb. Ale nikde nie je dané, že na malú nástrahu nechytíte napríklad veľkého boleňa a, naopak, na veľký vobler menšiu šťuku. Jednoducho voľba veľkosti nástrahy je o cite a rozume.
Stojaté vody
Na lov na stojatých vodách som dostal už úžasnú kopu otázok. Väčšina rybárov sleduje, že nástraha je ťažšia a ide rýchlejšie ku dnu ako niektoré iné. Lenže plne nevníma pohyb, ktorý vykonáva voľne prepadávajúci Tricoroll. Kvôli tomu sme na výstavách v Prahe a Trenčíne inštalovali menší skúšobný bazén, kde si každý mohol skúsiť pohyb nástrah v čistej vode. Možno to niekto vezme ako malichernosť, ale tieto testy dajú rybárom často viac, než skúšanie pri rieke alebo priehrade, keď nástrahu vidia len niekoľko okamihov po nahodení a následne až pri brehu.
Nástraha nie je len kusom zaťaženého plastu
Tricoroll má vďaka svojej stavbe jednu skvelú vlastnosť. Po nahodení, a to nielen v tichej vode, sa pri prepadávaní vodným stĺpcom kýva do strán. Jeho pozdĺžna os zostáva podľa možnosti vo vodorovnej polohe a boky sa kývajú do strán a vychyľujú sa o cca 20-25 stupňov. Tým vydávajú nielen aktívne vibrácie, ale, samozrejme, aj odlesky bokov a brucha voblera. Takže týmto je vidieť, že nástraha nie je len kusom zaťaženého plastu, ktorý padá ku dnu, ale už pri prepade vykonáva dráždiacu funkciu.
Vďaka tejto schopnosti sa Tricorollom dá pracovať rovnako ako napríklad s gumovou nástrahou. To znamená, že po nahodení nechám nástrahu klesnúť na dno, alebo do požadovanej hĺbky a následne aplikujem obdobné pomykávanie ako pri love na toku. Vobler tak dostane rýchle impulzy, keď sa celkovo správa podobne ako napríklad smáčik. V pokojnom čase opäť prepadáva a pritom sa pohybuje bokmi do strán a neprestáva dráždiť dravca.
Zábery bývajú veľmi prudké
Väčšina záberov prichádza v momente, keď začnem znova poťukávať. Väčšinou to už teda ryba drží v tlame, alebo je blízko a pripravená korisť chytiť. Zábery tak bývajú veľmi prudké a zároveň spoľahlivé. Takto najčastejšie lovím na pstruhových jazerách, avšak prakticky rovnako mi to funguje aj na ostrieže, zubáče a šťuky.
Možno, pochopiteľne, loviť aj bez prestávok v poťukávaní, len potom volím veľmi pomalé priťahovanie a aktívne vediem vobler po celú dobu trasy. Aj táto metóda je veľmi úspešná. Veľmi sa mi osvedčila aj z boatu, keď ryby doberajú až tesne pri boate a pomalé vedenie s následnou zmenou hĺbky je často odmenené záberom. Týmto sa dostávam do situácií, ktoré naozaj málokto používa, alebo nevie, ako s nástrahou takto pracovať. Čo je teraz veľkou výhodou.
Druhy rýb a obľúbené farby
Pstruh obyčajný - je pre mňa asi najchytanejšou rybou. Bohužiaľ, už ich nie je v riekach toľko, ale presvedčiť sa ešte stále dajú. Aj pri jednom odstránenom trojháčiku, väčšinou toho zadného, funguje bez obmedzenia. Najradšej mám farby Vairon, Truitelle, Goujon, Bone, Iwan, Amagi a Gold Yama vo veľkostiach 47 a 55 mm.
Pstruh dúhový - dnes prakticky ryba všade vysádzaná. Avšak jej aktivita je pre mňa zaujímavá až po opadnutí tlaku vyrabovať si svoje kusy akože pstruhárov. Najradšej chytám s farbami Stripe Ayu, Gold Yama, Chartreuse Yama, Pink Yama, Magic Yama, Ametyst, Mat tiger a Abona vo veľkostiach 47 a 55 mm. Veľmi často ich lovím na pstruhových jazerách.
Sivoň americký - prakticky uňho platí to isté, čo u pstruha dúhového. Len býva postupom času viac opatrnejší a jeho zábery veľmi jemné.
Ostriež zelenkavý - prakticky nikdy neodolám si naňho niečo vyskúšať a veľmi často sa snaha aj oplatí. Väčšinou mi fungujú farby Mat tiger, Stripe perch, Ableto a Ayu vo veľkosti 47 a 55 mm alebo farby Red gold yama a Yama vo veľkosti 67 mm.
Šťuka severná - najradšej ich mám s klasikou vo farbe Mat tiger, Bone a Lime chárt Yama v 55 mm, alebo v 67 mm, Red gold Yama v 72 a 83 mm vo farbách Rainbow trout a Minnow.
Boleň dravý - ten ma v poslednom čase skôr školí na menších nástrahách, ale ani tie väčšie nenechá na pokoji. Veľkosť 47 a 55 mm Stripe ableto, Bone, Stripe ayu a Magic yama so 67 mm vo farbe Yama a v 72 a 83 mm NF Bleak, HL rainbow trout a HL magic trout.
Jalce - priznám sa, že ich vyberavosť je niekedy zaujímavá. Jeden deň na rovnakom mieste chcú jednu farbu a druhý deň si s ňou už neškrtnete, ale spoľahlivo berú inú. Najčastejšie chytám veľkosti 47 a 55 mm vo farbách Vairon, Stripe ableto, Bone, Mat tiger, Gold yama a Stripe ayu.
K týmto voblerom je možné napísať naozaj veľa. Rád odpoviem každému, napríklad cez facebook. Prajem veľa úspechov a nových poznatkov s Tricorollom.
So stmievaním je dobré skúsiť výraznejšie farby, ako napríklad Chartreuse yamame.
Potočák z hĺbky na Gold yamame.
Plytkejšie vody svedčia Tricorollu 55S vo farbe Iwana.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
