Vadkan Tó
Počas surfovania po internete som narazil na jedny rybárske preteky, ktoré organizovali chalani z Black label baits. Išlo o druhý ročník 96-hodinových pretekov, konajúcich sa na maďarskej priehrade s názvom Vadkan Tó
/jazero divočákov/. Priložená letecká fotografia celej vodnej plochy ma okamžite oslovila a táto voda sa mi na prvý pohľad zapáčila.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2015
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Okamžite som mal záujem zúčastniť sa tejto udalosti a oslovil kamaráta Tonyho, či by so mnou na tieto preteky nešiel. Poslal som mu fotografiu nádrže a okamžite mi prišla kladná odpoveď. Problém nastal po uhradení štartovného cez internetbanking, nakoľko som sa dozvedel, že o posledné voľné miesto mali záujem ďalšie dva tímy, od ktorých nabehli organizátorom peniaze o niekoľko hodín skôr ako moja platba. Náš tím teda zostal v pozícii druhého náhradníka. Priznám sa, že takto zapísaný som nebol ešte na žiadne preteky a dával som tomu minimálnu šancu, že by sme sa tam mohli dostať. Zhruba dva týždne pred štartom mi zavolal jeden z organizátorov, že sa im uvoľnilo miesto a či máme ešte záujem. Jeden tím musel odstúpiť z rodinných dôvodov a prvý náhradník mal zdravotné problémy. Zavolal som Tonymu a padlo rozhodnutie, že ideme. Mali sme jedinú požiadavku a to, že miesto jedného „pomocníka“ berieme dvoch a to naše prázdninujúce deti. Organizátor nám to odsúhlasil.
Žrebovanie
V stredu 15. júla sme skoro ráno vyrážali z domu, aby sme do 10. h boli na mieste. Dorazili sme ako predposlední a po príchode sedemnásteho tímu, začalo sa žrebovanie. To prebiehalo vo dvoch kolách. V prvom sa „ťahalo“ poradie a v druhom lovné miesto. Po vyžrebovaní lovného miesta mal tím niekoľko sekúnd na rozmyslenie, či si miesto ponecháva, alebo skúsi šťastie ešte raz. Pri takomto tipe žrebovania je vo výhode ten, komu sa ujde čo najmenšie číslo, a má tak šancu na dvakrát vytiahnuť svoju vytypovanú pozíciu. Samozrejme, aj my sme mali vyhliadnutých niekoľko miest, na ktorých by sme chceli loviť. Tonyho syn Adam sa odhodlal a vybral č. 14. Nebol som z toho vôbec nadšený, lebo šance na dobré miesto nám takýmto vysokým číslom rapídne klesli. Tony ma upokojoval, že štrnástka je jeho šťastné číslo. Všetci s napätím sledovali, ktorému tímu aká pozícia pripadne. Niekto bol s miestom spokojný, na iných bolo vidieť sklamanie. Keď sa dostala na rad moja dcérka Erika, mala na výber už len štyri čísla, medzi ktorými sa prekvapivo nachádzalo aj číslo 17. Bolo to forhendové miesto, ktoré by bral zrejme každý tím. Erika vložila ruku do pohára a vytiahla papierik s číslom 17! Boli sme spokojní a prvá ťažká úloha bola za nami. Vedeli sme, že tá ťažšia nás ešte len čaká a to na papierovo dobrom mieste uhrať dobrý výsle5dok. Nie vždy sa to podarí a často môžu byť papierovo dobré miesta zradné.
Štart nám vyšiel
Po príchode na naše stanovište sme zostali prekvapení, nakoľko je miesto na brehu obohnané cca 80 cm vysokým elektrickým plotom z jednej strany zasahujúcim až do vody. Na začiatku nás síce usporiadatelia upozornili na divé svine, ktoré nás môžu navštíviť, ale nevenovali sme tomu pozornosť. Sústreďovali sme sa na naše lovné miesto.
Pred nami sa rozprestieral celkom slušný priestor a vzadu za naším sektorom bola veľká pokojová zóna, v ktorej nemohol nikto loviť. Predpokladali sme, že práve do týchto miest sa ryba stiahne a bude len na nás ju odtiaľ vylákať a prinútiť k záberom. Fúkal silný vietor, ktorý mal navyše pre nás ten správny smer. Podľa predpovedi mal napriek vysokým teplotám fúkať aj ďalšie dva dni, čo nám taktiež zahralo do kariet. Na vode sme rozmiestnili dve tyčové bóje a rozkŕmili asi 50 m dlhý pás.
Základ nášho krmiva tvorilo boilies Mazaná škebľa v priemere 16, 20 a 24 mm. Na prvé zakŕmenie sme použili asi 10 kg boilies a 5 kg halibut peliet. Mali sme síce obavy, či nám do nášho kŕmneho miesta nenabehnú nenažrané amury, ktorých je na tejto vode množstvo, ale riskli sme to. Amur bol síce bodovaný, ale len s hmotnosťou nad 10 kg. Takých sa na minuloročných pretekoch ulovilo len zopár a niektoré tímy sa kvôli amurom nevedeli vôbec prebojovať ku kaprom. Náš prípad to našťastie nebol a hneď prvá ryba bol kapor s hmotnosťou cez 6 kg. Zabral na 20 mm boilies v dipe Mazaná škebľa, ku ktorému sme dávali 14 mm PopUp Biely halibut.
Prvá ryba pretekov presahujúca hranicu 10 kg.
Na pretekoch rozhoduje rýchlosť
Naša druhá ulovená ryba vážila 10,03 kg, a stala sa tak prvou rybou pretekov cez 10 kg. Ryby brali v intervaloch a to systémom niekoľkých rýchlych záberov po sebe a potom bol niekoľko hodín pokoj. Do prvého váženia sme už mali niekoľko úlovkov a aj ďalšiu krajšiu rybu. O 18. h sa uzatvárali prvé priebežné výsledky a náš tím sa na listine objavil na prvom mieste. Mali sme zhruba 63 kg náskok nad tímom chytajúcim oproti nám. V bodovacej listine boli ešte dva tímy, ktoré mali po jednej rybe a zvyšných trinásť bolo zatiaľ bez bodovanej ryby. Navyše sme mali aj doposiaľ najväčšiu rybu pretekov vážiacu 10,53 kg.
Tieto výsledky nás ešte viac nakopli a nechceli sme nechať nič na náhodu. Bolo evidentné, v ktorej časti priehrady sa ryby nachádzajú a chceli sme to využiť na maximum. Mohla prísť zmena počasia, otočil by sa vietor a nám by ryba mohla prestať brať. V člne sme mali pripravených niekoľko náhradných montáží, ako aj komplet veci na naviazanie novej zostavy v prípade utrhnutia. Náhradné olová, klipy, zarážky, obratlíky, dipované nástrahy, ihlu a nožničky.
Na pretekoch rozhoduje rýchlosť a my sme nechceli strácať čas. Po každej zdolanej rybe sme sa na vode ukotvili, rybu uložili do podložky, vymenili montáž, uložili ju späť na kŕmne miesto, dokŕmili a vyrazili k brehu. Po každom zábere sme išli ako cez kopirák a makali ako včeličky. Erika s Adamom si počas dňa robili srandičky a krochkaním napodobňovali divé svine, čím sa ich snažili prilákať. Keď sa nám po zotmení za bivakmi objavilo stádo asi 15-tich divočákov, v momente sedeli v aute a ešte sa aj zamkli. Nám taktiež nebolo všetko jedno, nakoľko sa prasatá vôbec nebáli a prišli až k tesnej blízkosti elektrického plota. Prilákali ich vône návnad, ktoré sa nešírili iba z nášho sektora. Nechceli sme si ani predstaviť ako by dopadlo naše krmivo, keby sa diviaky dostali cez plot. Našťastie nás nenechali spať iba ryby.
Divé svine sme často mohli pozorovať z veľmi blízkej vzdialenosti.
Vždy sme mali vopred pripravených niekoľko montáží a PVA pančúch s peletkami.
Kolotoč záberov
Na druhý deň nám od rána prichádzali také série záberov, že sme jednoducho nestíhali a so skladaním podberákov a ukladaním rýb do sakov museli pomáhať aj naše deti. Mali sme takmer súčasne záber na dve a dokonca aj na tri udice. Bol dovolený len jeden čln na tím, čo nás stálo stratu niekoľkých úlovkov. V našom sektore sa na dne nachádzalo množstvo koreňov a pokiaľ sme po rybu prišli už po určitom čase, bola takmer vždy zamotaná v koreňoch. Niektoré sa nám podarilo vyslobodiť za pomoci 3 m dlhej tyče ukončenej železným hákom, ktorým sme uvoľňovali zamotané ryby.
Niekedy bol silon taký omotaný, že sa už jednoducho nedal vyslobodiť. Vtedy sme sa pokúšali hákom zachytiť silon za prekážkou. Ak sa nám to podarilo, museli sme silon prehrýzť, rýchlo ho opätovne naviazať a pokračovať v zdolávaní. Stratili sme tak len zopár metrov silonu, ktorý zostal v prekážke, ale hlavné bolo, že sme rybu oslobodili. Nebolo to jednoduché, najmä vo vetre, ale viac ako polovicu zachytených rýb, o ktoré by sme bez háku určite prišli, sme nakoniec dostali do podberáka. Aj našu najväčšiu rybu sme museli dvakrát uvoľňovať z koreňov, až kým sme sa dostali nad ňu a úspešne ju nepodobrali. Váha sa zastavila na 15,4 kg. Ryby nám brali parádne a po tridsiatich hodinách lovu sme mali už slušný náskok a to približne 140 kg.
Slabá noc
Pred treťou nocou nám prišiel niekoľkohodinový pôst bez bodovanej ryby. Ťahali sme karasy, pleskáče a ryby pod bodovanou hranicou 5 kg. Dokonca sme ulovili aj jedného amura s hmotnosťou tesne pod 9 kg. Mali sme trošku obavy, nakoľko sme videli zvýšenú aktivitu na protiľahlom brehu. Na čísle 1 tím Orthodox celú noc svietil čelovkami nielen na brehu, ale aj v člne na vode. Evidentne sa im pohla ryba a keďže sme si už niekoľko hodín nepripísali žiadne body, boli sme trošku nervózni, či nedoženú náš vydretý náskok.
Nad ránom nám však prišla ďalšia „kanonáda“ záberov a my sme opäť nestíhali zdolávať, podoberať a vyvážať. Slabú noc nám zachránilo svitanie a počas ranného váženia čakalo na rozhodcov v sakoch 10 kaprov. O necelé štyri hodiny sme volali rozhodcov na mimoriadne váženie znovu, pretože sme mali ďalších deväť bodovaných rýb. Počas váženia sme spravili ďalšie dva zábery a do úlovkovej listiny sa nám pripísali ďalšie body. V tej chvíli sme si boli už takmer istí, že tieto preteky nám už nemôžu „utiecť“. Večerné výsledky nám priniesli definitívny pokoj do duše. Náš náskok sa vyšplhal na 270 kg, čo bolo viac, ako mali chalani na čísle jedna doposiaľ nachytané. Ich náskok voči zvyšku pretekárov bol tak isto dostačujúci a každému už bolo jasné, že sa bojuje už „len“ o tretie miesto, prípadne o najväčšiu rybu pretekov.
Prekonanie rekordu
Mohli sme už tieto preteky takpovediac len dochytať, ale naše deti nás vyprovokovali k prekonaniu minuloročného rekordu a to 550 bodov. Aj naďalej sme robili všetko ako na začiatku a v ničom nepoľavovali. Naše snaženie bolo odmenené a na lovné miesto nám nabiehali čoraz krajšie ryby. Posledné tri ryby, ktoré Tony vytiahol pred koncom, mali cez 10 kilogramov. Z nášho pohľadu to boli ďalšie fantastické preteky, aké sa často nevydaria. Prežili sme niekoľko dní v krásnej prírode, kde sa každé ráno a navečer pásli na lúke srnky a daniele. Skúšku odvahy sme prežívali pri príchode divých prasiat, najmä keď počas dňa prišli aj s mláďatami a mohli sme ich pozorovať z takej blízkosti, z akej sa to nepodarí ani v ZOO.
Podarilo sa nám prekonať vlaňajší rekord týchto pretekov o 100 bodov. Ulovili sme prvú rybu cez 10 kg a dosiahli najvyšší hmotnostný priemer rýb. Bol som rád, že sa nám konečne, okrem víťazstva, podarilo uloviť aj najväčšiu rybu pretekov, lebo táto cena mi roky utekala a na niekoľkých pretekoch som tesne pred koncom skončil s druhou najväčšou rybou.
Bojovný šupináč s hmotnosťou cez 14 kg.
Spoločná foto na pamiatku. Druhé miesto obsadil Orthodox Team (vľavo) a tretie miesto Gabo CT (vpravo).
Lysec, ktorého vytiahli naše deti počas zdolávania inej ryby.
Pekná cena za najväčšiu rybu pretekov.
Poďakovanie patrí chalanom z Black label baits za skvelú organizáciu. Našim deťom za pomoc a perfektne vyžrebované miesto a firme Mikbaits za materiálnu podporu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
