Premenlivé počasie s nami posledné dni zodpovedne cvičilo, a tak bolo ťažké stanoviť dátum celodennej vychádzky. Obrovské horúčavy tohto leta odrazu vystriedali dažde, búrky a mraky. Nakoľko ryby tieto zmeny vnímajú intenzívnejšie, rozhodli sme sa radšej vyčkávať. Konečne sa však schyľovalo k lepšiemu počasiu, a tak sme deň D naplánovali na 20. augusta.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2015
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 50
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Miesto sme mali vopred určené – neďaleká vodná nádrž Miková, ktorej miestni nepovedia inak než Fliper. Práve označenie deň D je celkom symbolické pomenovanie, nakoľko nás ráno čakalo spúšťanie a poobede následné nakladanie rozmerného člna na príves. Problém je v tom, že na tejto nádrži je len jedno vhodné, bezproblémové miesto na tento úkon.
Nalodiť a vyrážame!
Čo čert nechcel, už večer predtým sme si na tomto mieste všimli zabývaných rybárov s karavanmi. Šípili sme, že to nebude ružové, no i tak sme sa ich šli spýtať, či by nás na 20 minút nevedeli pustiť k vode. Boli ústretoví, no vecí mali viac než dosť a bolo by to pre nich naozaj namáhavé. Prehodili sme teda ešte pár slov o rybách a vydali sa hľadať iné riešenie.
Hľadanie muselo vyzerať trochu komicky, nakoľko sme v prsačkách s lyžiarskou palicou skúšali hĺbku, hľadali nebezpečné zlomy a klesanie brehu okolitých prístupových miest. Zabralo to trochu času, no nakoniec sme za šera našli miesto, kadiaľ by to mohlo nasledovné ráno ísť. V duchu sme však tomu veľké nádeje nedávali. Skoré vstávanie a balenie posledných vecí prebehlo rýchlo, už len vyzdvihnúť cestou Dávida, ktorý je Košičan a spal v neďalekom hoteli. O šiestej sme už stáli na potenciálnom mieste. Obavy zo včerajška sa potvrdili. Veľmi zlý prístup z cesty! Len k vode sme sa snažili zacúvať cez zlom terénu asi 15 minút. Nevzdávali sme sa však ľahko a po ďalších 10 minútach už čln kotvil na vode. Nalodiť a vyrážame! Ostré slnko už bolo v tom čase nad obzorom, no vôkol bolo stále cítiť chladný ranný vánok. Nakoľko ide o pomerne malú vodnú plochu, benzínový žrút ostal nesklopený a nás hnala vpred nespútaná sila malého elektromotora. Trojčlenná posádka člna sa už nevedela dočkať prvých hodov a v duchu už stískala penové rúčky svižných prívlačových prútov.
Niekde sa stala chyba
Nedočkavo sme zakotvili na prvom lovnom mieste. Prvá nahodenie, druhé, tretie a… nič. Ani ťuk. Prefíkané zubáče sa poriadne poskrývali. Dvadsať minút bez záberu bolo dostatočným dôvodom vymeniť lokál, a tak sme sa posunuli o pár metrov ďalej. Opäť sme hádzali, no už na nahodeniach bolo cítiť, že toto miesto je pomerne plytké a rovné. Ako sme tušili, zábery naozaj neprichádzali. Nič sa nedá robiť, skúšame ďalej. Pol ôsmej a my sme stále bez ryby. Niekde sa zjavne stala chyba! Meníme farbu gumených nástrah, tempo a spôsob lovu, no vytúžený úlovok neprichádza. Meníme opäť miesto… Už pár hodov stačilo, aby sme vedeli, že toto je ono! Na dne totiž zachytávame prekážky, zreteľne potopený strom. O deviatej to prišlo – prvý jemný záber. Po vytiahnutí to potvrdila aj gumená nástraha, trochu stiahnutá z jigu. Už len prehovoriť prvého zubáča a máme vyhrané. Tak sa aj stalo. Po prvom zubáčovi prišiel druhý, tretí aj štvrtý v pomerne krátkom slede. Dĺžkou dorastenci okolo 55-60 cm, no každá ryba poteší. Polovica z ulovených vyzerala ako cez kopirák. Po vytiahnutí háčika a odfotení putovali späť pod hladinu. Zábery pokračovali a v krátkych časových intervaloch sme ťahali zježené zubáče nad hladinu. Skúšali sme viacero farieb, no najviac sa im zapáčila oranžová.
Pekných súbojov bolo neúrekom
Nič však nie je večné. Pred obedom nás prekvapilo cvičenie hasičov na vode neďaleko od nás. Zubáče na ich manévre a hluk člna zareagovali typicky, prestali im chutiť nástrahy. Brali sme to však športovo, predsa len sú to ľudia, ktorí profesionálne zachraňujú životy.
Rozhodli sme sa teda lov na krátko prerušiť a pochutnať si na obede a nealko pivku v neďalekej reštaurácii. Čln sa nám nakoniec za nemého úžasu práve obedujúcich ľudí podarilo ukotviť o malé reštauračné mólo so stolmi. Podebatovali sme trochu o taktike, zaplnili hladné žalúdky, hasiči sa medzičasom vytratili a okolo jednej sme sa už plavili na staré miesto.
Miestni rybári vedia, že táto vodná nádrž ukrýva aj pekné sumce, týždeň predtým tam pri love zubáčov môj známy tak isto jedného zdolával. V kútiku duše sme dúfali, že by sa mohlo pošťastiť aj nám. Po pár hodoch jeden z nás pocítil na prúte mohutnú jazdu, bohužiaľ, po krátkej chvíli sa zle zaseknutý háčik uvoľnil. Aká veľká ryba to bola, môžeme len hádať. Škoda, mohla otestovať prototyp Wild Spinu postaveného na najvyššej triede karbónu. Každopádne zubáče boli opäť pri chuti a robili si krátke exkurzie za účelom fotografií, či videa na náš čln.
Pekný deň ukončila linka Praha‑Košice. Dávida sme na ňu totiž museli zaviezť a nás čakali ďalšie povinnosti. Opäť sme sa trochu potrápili s naložením člna, no stálo to za to. Žiadna trofejná ryba sa síce nepodarila, no pekných súbojov bolo neúrekom. Tento deň nás opäť presvedčil o tom, že aj kvôli pár hodinám sa oplatí dať si trochu práce s člnom, pretože oddych na rybačke je nezameniteľný relax.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
