Bezradne stojím na brehu. Sledujem ako sa zo stredu rieky, z hĺbky na hladinu, valí množstvo bublín. Namotávam zvyšky sliznatého silónu, ktorý ma ešte pred pár sekundami spájal s mojim životným úlovkom. Veľký sumec nekompromisne vplával do potopených vetví stromu. Nebola sila, ktorá by ho zastavila. Prečo? Po toľkých hodoch, čakaní na záber, prečo taký náhly koniec…?
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2015
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Spomínam si na svoje sumčie začiatky. Zabrodený asi po pás vo vode prehriatej horúcim letným slnkom som prehadzoval hlbokú jamu. Keď mi veľký sumec doplával za voblerom až k nohám a spravil obrovský vír, okamžite som pochopil, kto je tu „šéf“. Reflexívne som vycúval na breh, do bezpečia. Majestát a sebadôvera týchto rýb ma celkom presvedčili. Ich lovu som venoval stále viac pozornosti.
Spolu s priateľmi sme začali navštevovať rôzne sumcové vody. Bol to predovšetkým dolný úsek rieky Moravy, rieka Dyje a Dunaj. Kamenné hrádzky na Dunaji sú ideálnymi miestami nielen na sumce, ale aj na bolene a zubáče. Časom sa dostavili prvé úspechy. Sumce okolo jedného metra, alebo niečo cez meter sa dali spoľahlivo zdolať aj v pomerne dosť prúdiacej vode na bežné prívlačové náčinie. Väčšie kusy sa nám vyhýbali. S priateľom Vladom nás záber sumca prekvapil aj na pravé poludnie, inokedy sme hádzali až do noci bez úspechu. Veľa času som venoval aj prívlači na Malom Dunaji. No ten zostával stále, akoby zakliaty. Okrem úplných sumčích „miniatúr“ sa slušné ryby, ako keby celkom stratili.
Kamenné hrádzky na Dunaji predstavujú ideálne stanovištia pre bolene, zubáče aj sumce.
Náročný Malý Dunaj
Malý Dunaj je ideálna sumcová voda. Ešte stále si zachováva svoj, takmer pôvodný, charakter nížinnej rieky. Mierne prikalený, s množstvom potopených stromov, podomletých brehov a koreňov vytvára dokonalé stanovištia pre sumce. Sú tu cítiť doslova na každom kroku.
Vybral som si miesto pod starým mostom, kde sa dno postupne zvažuje do veľkej hĺbky. Dôkladne som sa na lov pripravil. Osvedčený hlavátkový prút, pevný navijak, štyridsiatka silón a veľké twistre, to by malo na začiatok stačiť. Preskúšal a skontroloval som každú súčasť celej zostavy. Zvláštnu pozornosť som venoval predovšetkým karabínkam, ktoré sú azda tým najslabším článkom pri love. Dôveroval som dokonalej výbave, no napriek tomu som sa mal už zanedlho, a nie len raz, presvedčiť aj o jej slabinách…
Veľké blyskáče sú ideálne nástrahy na sumca.
Prvé lekcie
S ťažkým twistrom som prechytával všetky zákutia sľubného miesta. Počasie bolo priam ideálne. V diaľke nad obzorom sa chystala búrka. Prvé zablysnutia a ozvena hromov ma začínali postupne znervózňovať. Ak nepríde záber v takýto čas, tak tu sumce jednoducho nemôžu byť.
A vtom to konečne prišlo. Tvrdý úder a prút mi ryba doslova trhala z rúk. Čo je to za neuveriteľnú silu? Najskôr ťahá hore k betónovým pilierom no potom si to našťastie rozmyslí. Sumec sa púšťa dolu prúdom, kde je čisté dno a aj veľké šance na jeho zdolanie. Opieram sa do prúta, dvíham ho ku hladine, keď vtom, takmer padám na zem. Odrazu ťah ustáva. Sklamaný vyťahujem twister s odtrhnutým zadným trojháčikom. Úplne zbytočná chyba a to aj napriek tomu, že som všetko viackrát kontroloval. Asi nie dosť dôsledne. Len pár dní potom som dostal ďalšiu lekciu. Sumec ma „vyškolil“ už v priebehu pár sekúnd. Nečakaný záber tesne pod nohami a rýchly obrat sumca znamenali vyrovnaný trojháčik a stratu peknej ryby. Pri pohľade na ohnutý trojhák renomovanej značky som len nechápavo krútil hlavou.
Malé - zabudnuté vody skrývajú často pekné - zabudnuté sumce.
Konečne slušná ryba na prívlač
To, že je Malý Dunaj výborná sumcová voda, vie už naozaj veľa rybárov. Každý rok je táto rieka čoraz viac navštevovaná. Nájsť neprechytané miesto, je tu prakticky nemožné. V lete sa dlho do noci ozývajú vábničky a prívlačiari po večeroch brázdia vodu svojimi nástrahami. Preto som sa rozhodol, trochu netradične, skúsiť šťastie neskoro popoludní.
Pri vode bolo neuveriteľné ticho, prerušované len občasnými šplechnutiami beličiek unikajúcich pred dotieravými boleňmi. Vychutnával som si krásu prírody a sledoval dráždivý pohyb voblera. Red head je moja obľúbená farebná kombinácia, úspešná predovšetkým pri šťukách. A aj keď som presvedčený, že u sumca farba nástrahy prakticky nezohráva úlohu, prečo ho nevyskúšať?
Vyhnutý trojháčik a z očka len drôtik...
Obľúbený red head nesklamal.
Oveľa dôležitejšie je, že pláva približne v strede vodného stĺpca a môžem ho bez obáv pomaly ťahať ponad rôzne prekážky na dne, alebo okolo brehov. Prichádzam k nenápadnému miestu pod vŕbou. Asi po dvoch, troch hodoch vobler zostáva na sekundu stáť. Okamžite zasekávam a cítim silný ťah a typické údery chvostom. Sumec sa púšťa dolu prúdom, no ja ho nemôžem nasledovať. Mám minimum miesta na manévrovanie a sumec akoby to tušil. Dokonale využíva silu prúdu a zdá sa, že aj túto rybu stratím.
Našťastie nepatrí do kategórie trofejných, a tak sa mi ho darí otočiť. Ďalej udiera chvostom a snaží sa dostať pod podomletý breh. Neuveriteľný bojovník! Počas zdolávania ma Miro sleduje a istí, aby som so sumcom nezmizol v šedých hĺbkach Malého Dunaja. Konečne mu, asi po dvadsiatich minútach zdolávania, dochádzajú sily. Pri vylovovaní na strmom brehu sa nezaobídem bez Mirovej pomoci, pretože aj ryba okolo 20 kg dá niekedy poriadne zabrať. Sumec je krásne sfarbený, v dobrej kondícii. Pri vyberaní voblera z kútika tlamy s prekvapením zisťujem, že trojháčik je opäť mierne zdeformovaný a očko, na ktorom je pripevnený, je takmer otvorené. Tentoraz som mal trochu viac šťastia…
Sumec vo výbornej kondícii.
Záverečné fázy zdolávania a vylovenie sumca vždy predstavujú kritické a niekedy až nebezpečné momenty jeho lovu. Často sa nezaobídeme bez spoľahlivej pomoci.
Silón, alebo šnúru
Okrem výberu nástrah, kvalitných karabiniek, očiek, háčikov… som pri love sumcov na prívlač najčastejšie riešil dilemu čo použiť: silón, alebo šnúru. Veď všetko má svoje klady a aj zápory. Silón sa pri nahadzovaní tak často nemotá, je pružnejší a pre ryby menej viditeľný. No sumce nájdeme skôr v zarastených vodách, alebo vo vodách plných konárov a iných prekážok. Tam je aj šanca na záber oveľa väčšia, ale zdolanie slušného sumca bez „hrubej sily“, je prakticky nemožné…
To je jednoznačný argument pre šnúru. Tá má pri rovnakom priemere niekoľkonásobne väčšiu nosnosť ako klasický silón a prakticky nulovú prieťažnosť. Po strate niekoľkých trofejných rýb odtrhnutých v prekážkach pri dne už jednoznačne uprednostňujem šnúry pred silónmi. Platí to obzvlášť na malom Dunaji a podobných vodách. Silóny s priemerom cca 0,35 – 0,40 mm používam len na čistých štrkových plážach Dunaja, Moravy, alebo na niektorých štrkoviskách. Tu sa dá uplatniť ešte jedna, vskutku športová, ale zároveň mimoriadne náročná metóda lovu sumcov.
Nevýhodou šnúry je, že sa pri nahadzovaní občas sama zamotá.
Muškárkou na sumce
Muškárenie je iná, dosť netradičná metóda lovu sumcov. Určená je hlavne pre tých, ktorí nie sú vyznávačmi lovu na ťažké náčinie. Aj ja pri športovom rybolove preferujem hlavne muškárenie, alebo ultraľahkú prívlač. Už dvadsiatku silón používam len výnimočne a tridsiatku nadväzujem na lov tresiek v Nórsku. Sumec je však trochu iný protivník. Napriek tomu sa dá tiež loviť „jemne“ – muškárením. Pri takomto love skutočne vynikne sumčia sila a aj malí dorastenci predvádzajú krkolomné súboje. Na strímer sa dá uloviť aj väčšia ryba, ale podmienkou je čisté dno bez prekážok. No na takomto mieste nie je vôbec jednoduché nájsť sumca a donútiť ho k záberu. Chce to neuveriteľnú trpezlivosť a aj kus šťastia. Pri muškárení používam osmičkový prút, stredne potápavú šnúru s tridsiatkou nadväzcom na konci. Ako nástraha sa mi osvedčili väčšie a objemnejšie strímre, ktoré robia vo vode poriadny „vír“. Ideálny je lov z člna. Pri love z belly boatu treba počítať s tým, že vás môže aj menšia ryba trochu „povoziť“.
Aj malý sumček dokáže na muškárke predviesť svoju silu.
Belly boat sa dá využiť aj pri love sumcov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
