V čase, keď vychádza tento článok, práve prebieha nový ročník WCC na jazere Lac de Madine vo Francúzsku. Určite však stojí za to obzrieť sa za tým uplynulým očami doposiaľ najúspešnejšieho slovenského tímu Starbaits Slovakia na tomto prestížnom podujatí, ktoré sa konalo v uplynulom roku na jazere Bolsena v Taliansku, kde tento tím dosiahol skvelý výsledok, na ktorý môže byť slovenská kaprárska scéna právom hrdá.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2015
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Lago di Bolsena. Jazero vulkanického pôvodu so svojimi skoro 12 000 hektármi vodnej plochy, miliónmi kubických metrov rastlín, nespočetným množstvom nádherne sfarbených ostračiek, lieňov a, samozrejme, kaprov, kvôli ktorým sa tu už tretí rok v poradí organizovalo jedno z najprestížnejších rybárskych podujatí s názvom World Carp Classic 2014.
Príprava
Pre nás to bola prakticky rutinná záležitosť vzhľadom na to, že ročne absolvujeme niekoľko pretekov. V podstate príprava ako každá iná. Získavanie informácií o jazere, počasí a, pochopiteľne, ako býva u nás zvykom, aj spresnenie dátumov príchodu a začiatku pretekov. Je totiž dôležité, aby sme sa k tejto zásadnej informácii nedostali neskoro, predsa je to troška ďalej ako bežne konajúce sa preteky, ktorých sa zúčastňujeme.
Postupne, ako sa blížil čas odchodu, zúfalosť sa dala krájať nožom, a my sme razom zistili, že predsa tieto preteky aj v nás začali akosi rezonovať viac ako býva zvykom. Bezradné pobehovanie po sklade s rybárskymi vecami, hľadanie všetkého strateného a opäť nájdeného, no skrátka táto dokonalá príprava nás akosi vystresovala. Všetko pripravené už len naložiť do auta.
Pred budovou zaznel piskot pneumatík, trúbenie auta a auto s našim asistentom Mirom parkovalo pred skladom. Miro dávnejšie stál pri viacerých úspechoch tímu Starbaits na významných kaprárskych pretekoch, dnes je to jeden z našich skvelých priateľov, ktorý sa ponúkol, že nám bude robiť asistenta na tomto vrcholovom svetovom podujatí. Keďže máme v tomto roku za sebou absolvovaných už osem pretekov a tento má byť posledný, no zároveň prvý, kde náš tím budem štartovať v trojici.
Úprimne, celkom sa cítime už vyčerpaní, hlavne kvôli jeseni, keď preteky striedajú preteky, a takmer bez oddychu stále dookola práca, preteky a opäť práca a preteky, a preto sme boli veľmi radi, že asistent bude s nami… Ešte posledná kontrola a dodávka plne naložená sa vydáva na 1 100 km romantickej jazdy v kabíne, ktorá je síce konštruovaná iba pre dvoch, no túžba po neskutočnom zážitku, silných emóciách a reprezentácii našej krajiny je neporovnateľne silnejšia.
Slávnostný otvárací sprievod na čele s Rossom Honey.
Informácie o jazere sme zbierali aj priamo na mieste, na naše prekvapenie nikto nič nezatajoval...
Príchod na Bolsenu
Po nekonečných 9–tich hodinách cesty, plní vysoko intímnej nálady z kabíny, konečne môžeme stáť na brehu tohto prenádherného jazera, opradeného mnohými mýtami a povesťami. Jemný teplý vánok do tváre a šepot vĺn narážajúcich na piesočnatú pláž hladia naše duše a my ihneď zabúdame na potrebnú rehabilitáciu z náročnej cesty. Jazero sa práve zobúdzalo z relatívne teplej októbrovej noci a pravdepodobne to stihlo skôr, ako recepčná v hoteli, nakoľko okrem jemne latentnej angličtiny, kde vedela povedať súvislo dve slová yes – no, sme boli extrémne šťastní, že nás dokázala vôbec ubytovať. Po poobednom prebudení nastáva čas na tradičnú návštevu pretekárskej dediny, kde je sústredená väčšina účastníkov takmer z celého sveta. Využívam tento priestor na siahodlhé rozhovory s kolegami z JAR o gigantických kaproch žijúcich v blatových riekach, vymieňame názory s kaprármi z USA, no a priznám sa, že po toľkých akcentoch konečne rád počujem češtinu. Zastavujeme sa pri stole chalanov od Karla Nikla, ktorí nám oznamujú, že normálny boat check (kontrola člnov) sa bude robiť až na lovnom mieste. Takže zostáva nám viac času na posledné nákupy potravín a na prehliadku okolia jazera, kde máme možnosť nasávať atmosféru miestnych loviacich kaprárov, ktorí nás obdarovávajú veľmi cennými radami.
Žrebovanie…
Konečne! Rišo má rannú stolicu dvakrát a ja viem, že je to signál dňa, keď prichádza na rad žrebovanie miest. Kropaje potu na čele, dusno v chráme Bolsena church skoro samo otvára okná. Napätie sa dá krájať, no nás teší fakt, že minimálne polovica miest je priemerne dobrých, kde veľká miera úspechu bude záležať od vašej šikovnosti. Neobľubujeme totiž jazerá, kde máte preteky o dvoch top miestach a zvyšok tvorí len doplnenie pretekárskeho poľa.
No aj v takýchto prípadoch aby ešte toho nebolo málo, organizátori takýchto podujatí obmedzia vás v druhu nástrahy a veľkosti bodovanej ryby. Často máte na mieste možnosť chytať ryby menšej hmotnosti a je to jediná cesta, akou konkurovať miestam, kde veľká ryba často býva stiahnutá pri zvýšenom tlaku na vodu.
Tiež nevieme a nerozumieme, kde sa tu zrazu nabral inštitút kaprára a ešte väčšieho kaprára, kde väčší a lepší je ten, kto chytá ryby výlučne na boilies. Nevylučujeme to, aj to je názor, no toto delenie podľa nás, na naozajstné preteky v love kaprov nepatrí. Našťastie to nie je len náš názor volajúci k nebu o vypočutie, ale tieto pravidlá WCC sú nastavené presne tak, aby ich liberálnosť bola smerovaná k naozajstnej šikovnosti jednotlivých tímov. Presne tieto myšlienky nám lietali hlavou, keď sme videli anglický žiarivý úsmev Rossa Honneyho, po tom, čo podával naše vyžrebované miesto na prečítanie do mikrofónu. Už modrá farba naznačovala, že to nebude miesto, ktoré by malo byť víťazné, ale dúfame, že aspoň priemerné by mohlo byť. My sme sem prišli bojovať a nie hneď po žrebovaní to vzdať.
Čakanie na záber.
Miestne kapry tu majú rady kukuricu a skvelou nástrahou nad kobercom takejto návnady je jedna guľôčka malej 14 mm Pop Up Ananás.
A sme na mieste…
Naše miesto lemovala po pravej strane vyčnievajúca kamenná hrádza dlhá asi 250 m a po ľavej piesočnatá pláž plná tratórií (reštaurácii). Je to presne to miesto, ktoré nás uvítalo pri prvom kontakte s týmto jazerom. Nasledovala bežná rutina. Voda v jazere je krištáľovo čistá, zväčša vidíte za pomoci potápačských okuliarov aj do hĺbky 8 m.
Dno kompletne posiate vysokými trávami nás vôbec neprekvapilo, nakoľko v minulom roku sme zažili presne to isté. Rozhodujeme sa pre dve lovné miesta, jedno v hĺbke 3,5 m zhruba 50 m od brehu, no to druhé ukladáme na rozhranie vysokých a relatívne nízkych asi 15 cm tráv, ktoré sú v trsoch. Za týmito miestami sa dno postupne zvažuje do 60 m. Keď sa teraz zamýšľame, že sa opis tohto miesta dá napísať v dvoch vetách, tak nám to pripadá smiešne. Na člne sme totiž strávili viac ako pol dňa. Systematicky sme prehľadávali dno, sonarovali plochu, skúmali vzorky tráv a podobne. V týchto okamihoch oceňujeme prítomnosť tretieho člena tímu, ktorý intenzívne pripravuje tábor pre náš týždenný pobyt. Bójky uložené, udice vyvezené.
Ide sa bojovať…
Máme informácie o tom, že kapry sa tu pohybujú v početných húfoch. Preto aj naše kŕmne dávky zostavujeme podľa toho. A tak obe miesta rozkrmujeme 15 kg boilies rôznych priemerov od 10 až po 24 mm, z troch príchutí – Signál, Probiotic Red One a SK30. K tomu pridávame ešte 50 kg partiklu zloženého z repky, kukurice, Tigrieho orecha a 10 kg nášho pretekárskeho Method mixu, kde základ tvorí krmivo Sensas 3000. Na 12 000 hektárov to podľa mňa nie je skoro nič, napriek tomu udice ukladáme na kraje kŕmnej plochy. Večernú diskusiu o vnadení zrazu preruší pravý signalizátor, kde pod vplyvom brutálnej jazdy udica drží v stojane len za zadný úchyt. Kapor síce nebol obzvlášť veľký obor, no potešil, bol premiérový na Bolsene a čo bolo ešte dôležitejšie, bol bodovaný. Zabral na Pop up Scopex cream so zrnkom kukurice.
Záber nás natoľko rozrušil, že napriek celodennej únave nevieme zaspať a pokračujeme v nočnej diskusii, keď v tom ten istý prút, pomalá plynulá jazda, opäť kapor z tých menších okolo 5 kg. Celí nadšení vyvážame. Oba zábery prišli asi 50 m od brehu, takže nebolo nutné stráviť zbytočne veľa času na vode.
Ryby skákali asi na 500 m dráhe
Darí sa nám zaspať. Ráno nás budí pieseň „Amóóóre mióó, móre féró“ vychádzajúc z úst spievajúcej upratovačky pri zbere odpadkov. Vychádzame z bivaku, usadáme do stoličiek a sledujem olejovú hladinu, lietajúce čajky a občasné výskoky rýb nad hladinu. V podstate do obeda sa nedialo nič výnimočné, až na pár výskokov kaprov za zadnými bójami, keď plní očakávania veríme, že každú sekundu to musí prísť.
Bolo vidieť ako húf slušných rýb, odhadom okolo 10-12 kg len prechádza smerom k susedom do vnútra prístavu. Zostávame mlčky stáť, nechápajúc celú situáciu, ako mohli obísť takéto zakŕmené miesto s udicami na jeho krajoch. Deň sa vliekol, no nám nedalo prestať rozmýšľať nad situáciou, ktorá sa udiala pri našich bójkach, keď ryba preplávala cez zadné miesto, bez záujmu o krmivo.
Druhá noc bola veľmi podobná, ako tá predchádzajúca. Výsledkom boli dve bodované ryby 8,3 a 11,2 kg, obe zdolané na slivkový Probiotic PPP so zrnkom kukurice. No druhý deň bol na vlas rovnaký ako ten prvý. Ryby skákali asi na 500 m dráhe až k prístavu a tam sme ich stratili z dohľadu. Nakoľko vietor pravidelne fúkal smerom od nás preč, na druhú stranu Bolseny, bola to pravdepodobne ryba, ktorá nie je naučená kŕmiť sa v tejto časti jazera a išla do prístavu, kde to bolo ďaleko za hranicou nášho povoleného vývozu.
Hmotnosť 12,8 kg a my žiarime šťastím
Uvažovania smerovali k jedinému cieľu: ako z húfu odchytiť jednu, alebo dve ryby. Posúvame dve udice až na hlavný zlom smerujúci do 60 m. Ukladáme ich hlbšie do 10 a 14 m hĺbky, zasypávame vedrom partiklu miešaným s pokrájaným boilies. K háčiku putuje „osvedčená“ kombinácia žltej plavačky a zrnka kukurice.
Blíži sa večer, ktorý napĺňa naše očakávania do bodky. Zdolávame opäť tri bodované ryby z krajných prútov. Ráno vstávame s akýmsi zvláštnym pocitom o trochu skôr. Sledujeme nehybnú hladinu, keď vtom v diaľke vidíme prvého kapra odhadom okolo 10 kg, ako vyskočí a hneď za ním ďalší a ďalší… Okamžite všetci traja zbystríme pozornosť a napätie sa dá krájať nožom. Kapry opäť skáču ďalej, ešte ďalej, ešte ďalej keď odrazu pip, pip, špička udice vyvezenej v 14 m sa pomaly zohýba. Nasleduje akcia zdolávania.
Kapor vbieha do tráv a pri návale adrenalínu si ani neuvedomujeme, že podvedome vytrhávame so silónmi z tráv aj samotného kapra. Potom rýchle zdolanie a naša veľká radosť. Hmotnosť 12,8 kg a my žiarime šťastím. Ihneď sa vraciame s udicou späť, ak by náhodou zablúdil ďalší, respektíve keby začali prijímať krmivo intenzívnejšie. Tajne dúfame, že ešte jeden by predsa len mohol prísť.
Nádherný bolsenský šupináč nás riadne potrápil.
Bronzové telo kapra je úžasné
Krátko po obede dostávame druhý záber z diaľky. Neskutočná sila ryby nás prekvapila hneď v úvode, nasadáme do člna, no ťah nepoľavuje. Po príchode nad rybu ju vyslobodzujeme z neskutočne veľkých chumáčov rastlín, jej bronzové telo je úžasné. Každá z týchto rýb nad 10 kg má dĺžku okolo 1 m, je zdravá, plná sily.
Používali sme háčiky SB4 veľkosť č. 6 a montáž klasickú: Blowback Rig na 35 lb spletanej šnúrke Granity. Pripisujeme si 16,3 kg a sme šťastní, že taktika nám začína vychádzať. Rovnakým spôsobom chytáme nasledujúce dni s presne podobnými výsledkami. Cez deň dokážeme odchytiť dve preplávajúce ryby z diaľky a v noci spravíme 2-3 ryby z krátkej bójky. S týmito piatimi rybami sa prebojovávame medzi špičku štartového poľa, kde zápasíme o tretie miesto, na ktorom sa jednu chvíľu aj ocitáme a druhú chvíľu zase strácame 3,6 kg. V tejto vypätej situácii nám prichádzalo množstvo gratulácií a povzbudení, za čo sa aj touto cestou chceme všetkým poďakovať. Výrazne nás to hnalo vpred a boli sme milo prekvapení koľko ľudí nám drží palce.
Záver pretekov…
Pre nás najťažšie bolo posledné ráno pretekov, a to nielen najťažšie počas pretekov, ale aj počas celého nášho pretekárskeho „života“. Hneď ráno zdolávame 9,2 kg šupináča. Počas noci sme dokázali stiahnuť rozdiel 28 kg medzi nami a tretím tímom na už spomínaných 3,6 kg. Boli asi štyri hodiny do konca a zo zarytých ateistov sa z nás zrazu stávajú silno modliaci sa veriaci za to, aby sme chytili ešte jednu bodovanú rybu. Pol hodinu pred koncom sme si pripadali ako v poslednej minúte hokejového zápasu, keď odvoláte brankára a snažíte sa zvrátiť zápas. Stačí vám na to „iba“ jeden gól. Rozhodca odpískal koniec a vy zostávate ležať na ľade so slovenským znakom na hrudi a helmou vedľa seba, pričom začínate analyzovať, čo sa dalo spraviť lepšie. V danej chvíli neuvedomujúc si fakt, že ste sa dostali najďalej, ako sa kedy kto so slovenským znakom na prsiach dostal. Trápili ste miesta, ktoré boli neporovnateľne lepšími z hľadiska podmienok pre lov. Vyhrali sektory na WCC, kde je počet tímov len v samotnom sektore väčší, ako na mnohých tradičných pretekoch u nás doma. Skončiť na dostrel od „debny“ v prvej šestke tímov sveta, to samotné je pre nás obrovským úspechom.
Sklamanie z nás opadlo až pol hodinu po ukončení pretekov, keď za nami prišiel rozhodca a povedal, že tretí tím chytil niekoľko ďalších rýb a ten rozdiel bol podstatne väčší ako sme si mysleli. Až po tom začalo prichádzať uvedomenie si, čo toto umiestnenie pre nás znamená. Môžeme byť právom šťastní a na seba hrdí, že sa nám takýto skvelý výsledok podaril. Ešte raz jedno veľké ďakujeme za podporu všetkým, ktorí nám fandili a fandia naďalej...
Každá ryba chytená na WCC vždy urobí veľkú radosť.
Preberanie nášho ocenenia na záverečnom ceremoniáli.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
