S prichádzajúcou jeseňou dochádza k výmene vybavenia a škatuliek, ktoré so mnou putujú prakticky od skorej jari. Bodkovaných mám pomerne dosť, takže začínam vyhľadávať ryby s pruhmi. Tieto zvyky s výmenou techník lovu dravcov u mňa pretrvávajú prakticky odjakživa, takže mi nerobia žiadny problém. Snáď len chvíľkové hľadanie poschovávaných nástrah je mierne stresujúce.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.03.2017.
Za ostriežmi a zubáčmi rád vyrážam na veľké vody, ako sú priehrady a pieskovne. Rád chodím loviť z brehu, hoci je to o niečo ťažšie chytanie než z lode, keď si môžem zájsť kam chcem. Avšak, keď sa stretnem s dobrými priateľmi, tak rád vyrazím aj na vodu. Nikdy som nebol veľmi veľkým zástanca sonarov, hoci ich význam a účinnosť nijako neznevažujem. Avšak ďaleko viac ma nabudí ryba nájdená a následne ulovená pomocou normálneho uvažovania a, samozrejme, skúšania. To však často stojí viac odtrhnutých nástrah. Ale kedysi mi Tomáš Rozsypal povedal, že kto netrhá, ten nechytá! Takže niekedy trpím, teda skôr škatuľky, ale napriek tomu sa to väčšinou vyváži nejakým pekným pruhovaným.
Z brehu nedosiahnuteľné miesto, ale z lode sa oplatí obchytať.
Pieskovne
Na pieskovňach je fascinujúce, ako rýchlo sa dokáže meniť dno a brehy vplyvom minulej ťažby. Každý zlom dna, alebo smerová hrana je výhodným úkrytom dravcov. Stanovište, ktoré navyše dokáže poskytnúť dostatok potravy, býva pravidelne navštevované a plienené týmito banditami. Pri prvej návšteve takejto vody stojí určite za to chvíľku sa rozhliadať. Často sú brehy vyššie, čo nám pomôže s vizualizáciou. Je dobré si všímať, ako sú zarastené brehy, či vegetácia je až k vode, alebo dokonca rastie už vo vode. Akákoľvek väčšia vetva už zaručuje prirodzený úkryt dravca, alebo jeho potravy. Dosť nám napovie aj farba vody. Hlbšia voda býva, pochopiteľne, temnejšia a prvé hrany bývajú takto odlišne vidieť už voľným okom. Prvé nahodenia by určite mali smerovať pozdĺž brehu, pretože ryby často pri brehu stávajú, alebo len prechádzajú za potravou a škoda je nevyskúšať ich. Ďalšie nahodenia by mali nasledovať už smerom do plochy. Nikdy nezačínam s príliš ťažkou hlavičkou, pár nahodení dám skoro na ľahko. Počítam si ako dlho padá ku dnu a odhadujem hĺbku. Prirodzene, pri silnejšom vetre je lepšie priťažiť hneď a zamedziť oblúku a pokaziť si odhad informácií. Následne prehľadávam dno a zisťujem si, či sa v mieste nachádzajú nejaké prekážky a či nejaký prudký zlom mi nezvyšuje atraktivitu miesta. Postupne si takto prehádžem celé okolie. Ak sa mi podarí uloviť rybu, tak nikdy sa s ňou príliš neponáhľam z vody. Skôr sa snažím zapamätať si bod, kde prišiel záber, aby som nástrahu po výlove ryby poslal do rovnakých miest. Často sa stáva, že ulovený ostriež upúta pozornosť kolegov a dôjdu s ním až ku brehu. Ak je rybár sám, tak s nimi už veľa neurobí, ale šikovný kolega dokáže uloviť ďalšieho z húfu. Takýto húf však už v takom mieste nebude a je dobré sa teda posunúť a postupovať úplne rovnako s hľadaním rýb.
Vlasec používam minimálne
Pri týchto lovoch sa veľmi nesnažím loviť na malé nástrahy. Nepotrebujem sa nabažiť maličkých ostriežikov. Za takúto ideálnu nástrahu považujem twistery, ripery a červíky medzi 6-12 cm. Často sa mi stáva, že väčší ostriež vezme menšiu nástrahu a, naopak, malý ostriež tú veľkú. Hmotnosť hlavičky je veľmi závislá od hĺbky a miestnych okolností. Väčšinou sa pohybujem v rozmedzí 2-15 g. Je potrebné brať do úvahy aj hmotnosť nástrahy, takže celkovo je teda o pár gramov ťažšia. Podobné hmotnosti závažia používam pri love na drop‑shot alebo California a Texas rig. Dnes už len minimálne používam vlasec. Väčšinou chytám na šnúrky rôznych priemerov a snáď len nadväzec je z fluorokarbónu alebo vlasca. Vždy sa snažím hľadať kombináciu materiálov tak, aby nedošlo pri uviaznutí k odtrhnutiu celej montáže, ale iba jednotlivej nástrahy. Čo v praxi znamená, že na jemnú šnúru by nemal prísť nadväzec s podstatne väčšou pevnosťou v uzle. Zásadné sú asi hlavne prúty a navijaky. S postupom rokov som prúty značne skrátil a pohybujem sa väčšinou okolo 1,9-2,1 m, len výnimočne do 2,3 m. Kedysi som stále riešil dlhšie prúty okolo 2,7 m a v závere som zistil, že mi to jednoducho nevyhovuje. Prúty pracujú o poznanie lepšie a odhodenie je špičkové. Ten uhol medzi nástrahou a špičkou je síce iný, než pri dlhších prútoch, avšak nijako zásadný. A mne ide o pohodlie a funkčnosť predovšetkým. Gramáže volím medzi 2-25 g. Viac k príjemnému lovu nepotrebujem. Navijak riešim s vyváženou brzdou, musí zvládnuť zásek za všetkých okolností. Veľkosť ideálne 2500-3000, tak, aby bol prút dobre vyvážený.
Zubáč od brehu na Illex Stream Roller.
Priehrady
Poskytujú väčšinou veľkú vodnú plochu, ktorú nie je práve jednoduché prechytať. Avšak aj tu si dokážeme pri troche šikovnosti miesta nájsť a pokúsiť sa o ich prechytanie. Brehy priehrad bývajú často veľmi strmé a čím bližšie k hrádzi, tým strmšie a plné prekážok. Rovnako na tom bývajú aj zátoky zasahujúce ďalej do okolitého terénu. Brehy neraz bývajú lavicovo odskákané. Je to zapríčinené buď výstavbou, alebo stavom hladiny, keď pri erózii tieto lavice vznikajú.
Či už tak alebo onak, pre nás rybárov je to výhodné miesto pre rybolov. Tieto lavice a súvisiace hrany sa nachádzajú v rôznych hĺbkach a vzdialenostiach. Prieskum dna teda je úplne rovnaký ako napríklad na pieskovni. Len musíme aj tu počítať s tým, že sa tam často nachádza veľa pňov a väčších kameňov, o ktoré sa veľmi rýchlo nástrahy trhajú. Ale čo prekážka, to môže byť pekná ryba.
Na priehradách s ubúdajúcim stavom vody v jesenných mesiacoch sa veľa miest rýchlo mení a tam, kde boli ryby včera neznamená, že budú dnes a naopak. Keď je priehrada plná, tak často nevidíme kosy a špice, ktoré rozdeľujú v oblúkoch zátoky. Toto sú vždy veľmi dôležité miesta. Tu dochádza k zmenám v prúdení vody a je to vyhľadávaný úkryt potravy dravcov. Tieto zákutia je teda vždy dobré vyskúšať. Oplatí sa ich aj ťahať z väčšej diaľky a bližšie ku brehu, lebo práve tam dravce často útočia na malé rybky. Pri love na hranách a laviciach je vhodné odhadnúť, alebo vyskúšať hmotnosť nástrahy. Ak lovíme s príliš ťažkou nástrahou, škatuľky rýchlo rednú. Ale môže sa stať, že práve len ťažká jigová hlavička práve funguje, pretože jej silne trhavý pohyb je práve tým najdráždivejším. Osobne však radšej ťažké hlavičky nechávam až na lov z člna a chytám s podobnou hmotnosťou ako na pieskovňach. Nástraha sa tak pri kontakte s prekážkou ihneď nezavesí a zvezie sa po nej. To znamená, že aj výber nástrah je na skúšaní. Čo voda a niekedy aj deň, to odlišná top nástraha. Je to o rýchlej ochote sa prispôsobiť alebo tvrdošijne mlátiť jednu a tú istú nástrahu dookola. Prúty volím prakticky rovnaké, len občas trochu pritvrdím v sile šnúry a nadväzca, niekedy chytám aj bez neho. Vďaka väčšej prítomnosti prekážok to má zmysel.
Zubáč z hrany pieskovne.
Lov z člna
Ryba má mať trochu šancu, tak ak naozaj nemusím, tak echolot nepoužívam. Prípadne len na určenie hĺbky. Zvyšok sa snažím objaviť sám. Jediný rozdiel, ktorý je však často veľmi dôležitý, je v tom, že nástrahu sťahujem od brehu. Dravce to občas chcú len takto a je dobré na to včas prísť a netrápiť sa z brehu, keď jednoducho nemusím. Hoci najčastejšie chytám rovnaké partie ako z brehu, tak vedenie nástrahy je trochu odlišné. Tentoraz sa snažím dostávať nástrahu po laviciach dole. Prípadne ťahám pozdĺžne po nich. Mám o niečo viac času a nemusím sa toľko obávať prekážok, pretože po hrane zídem a neťahám to po nej. Ak to ryby nevyžadujú, tak nevolím ťažké hlavičky, napríklad okolo 20-30 g, ale vystačím si s podstatne ľahšími. Avšak v závislosti od hĺbky a sily prúdu. Veľkosť nástrahy je zase na nás, ale ak sa nehodláme naháňať za mini ostriežikmi, tak pokojne zväčšite. Ostriež aj zubáč sú veľké žrúty a nerobia mu problém rybky okolo 8-15 cm. Možno ich človek chytí menej, ale zase budú o niečo väčšie. Často sa orientujem na vode podľa iných lodí a vidím, kde sa zdržiavajú. Málokedy chlapi so sonarom zastavia inde, než na hranách alebo na koryte. Po koryte sa dá vlastne ísť pomaly už od prítoku. Je to, samozrejme, o presnosti, ktorú síce do hlavy vložíme, ale rozľahlosť vodnej plochy je veľmi klamlivá, takže miesta na voľnej ploche sa ťažko znovu hľadajú. Avšak prehľadávať zátoky, kosy, okolie ostrovov, problém predsa nie je. Tiež sa často stane, že náhodou nejaké miesto objavím aj inak. Napríklad podľa vodných vtákov, alebo dravcov útočiacich na rybky. Len je potrebné mať oči otvorené a sledovať okolie. Rovnako ako pri love z brehu sa veľmi rád na niektoré miesta vraciam. Ryby tu ráno byť nemusia a počas dňa napríklad prídu. Sú miesta, kde prebieha branie skoro na minútu rovnako každý deň, ale akonáhle sa pohne s výškou vodnej hladiny, tak je všetko zase inak a hľadanie začína znovu. Ale to je predsa na tej rybačke to najkrajšie.
Nafotiť a rýchlo späť.
Záverom len také malé zhrnutie mojich poznatkov a skúseností
- Hoci chodím k vode najradšej sám, tak s dobrým parťákom sa ryby hľadajú ľahšie.
- Je dobré mať so sebou viac ako jeden prút, jeden jemnejší a jeden ťažší pre možnosť okamžitej reakcie.
- Na veľkej vode jedna nástraha nestačí.
- Nie je nutný dlhý prút, hoci ide o veľkú vodu.
- Dôležitý je navijak s dobrou brzdou, ktorá zvládne prudké údery do šnúry a rovnako tak ich dokáže zjemniť pri vlasci.
- Sledovať dobre okolie a nebáť sa vyskúšať niečo iné.
- Neponáhľať sa so zdolávaním rýb, ak lovím vo väčších hĺbkach a šetrne ich púšťať späť.
- U každého úlovku si uvedomiť, že rybu, ktorú vezmem, už znova neulovím.
Dúfam, že s viacerími z vás sa stretnem tento rok na brehu alebo v člne pri love dravcov.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.