Po dlhšej, niekoľkomesačnej rybárskej prestávke som si naplánoval s mojím rybárskym GURU Ferom Šnajdrom moju prvú zahraničnú výpravu. Nevedel som sa jej už dočkať. Vždy, keď sme sa stretli, rozprával o nádhernej vodnej ploche a ešte krajšom prostredí a nesmierne milých ľuďoch, ktorých tam spoznal, ale hlavne o krásnych rybách plávajúcich v jazere.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 72
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.03.2017.
Nastal deň odchodu. Keďže som nebol pár mesiacov na rybách, tak noc pred odchodom som ani nespal. Pochytila ma neskutočná KAPROMÁNIA. Niečo podobné ako cestovná horúčka. Ráno nestačil zazvoniť budík. Vystrelil som ako raketa za Ferom. Veci sme mali prichystané, ale ako vždy až kopu zbytočností. Každý kaprár to pozná, vravíme si, že berieme len to najnutnejšie a potom stojíme pred zaplneným kufrom auta a nevieme kam s podložkou, prútmi… Celou cestou sme taktizovali, takže tých pár hodín jazdy ubehlo rýchlo. Po príchode sme prezreli niekoľko lovných miest, ktoré sme mali vopred vytypované a zdali sa nám pre túto dobu ideálne. Vedeli sme od domácich rybárov, že ryba sa pripravuje na trenie a pomaly sa sťahuje z hlbších častí do plytčín.
Pred nami bol kus otvorenej vody
K nášmu lovnému miestu sme sa nevedeli dostať. Bránili nám v tom rybárske preteky, ktoré sa mali končiť okolo obeda. Rozhodli sme sa počkať. No čo čert nechcel, šikovní miestni kaprárski kolegovia nás obehli na vode a rozložili sa na nami vytypovanom mieste. V tom momente stres a panika. Čo budeme robiť? Našťastie naše hlavy ostali chladné, nenechali sme sa znechutiť a skúsili šťastie na vedľajšom mieste… Toto sa nám ukázalo neskôr ako tá najlepšia voľba. Lovisko sa nachádzalo v zátoke. Mali sme pred nami kus otvorenej vody. Vybehol som s Ferom na vodu, aby sme si spravili predstavu o tom, ako vyzerá dno a kde budeme loviť. Pred nami sme mali krásnu vodu s priemernou hĺbkou okolo 3,5 m a len málo prekážkami na dne. Po dlhej chvíli Feri našiel asi 100 m od brehu trs tráv a 3 potopené pne stromov – a to bolo všetko, inak nič len plno jemných sedimentov a blato. Keďže sonar toho veľa neukázal, tak sme skúšali mapovať dno s olovnicou. Po dlhšom hľadaní sme našli asi 40 m od brehu nádejné miesto s miernym nánosom bahna, olovo bolo obalené vláknitou riasou a pár zachytenými patentkami. Tieto, ako aj ďalšie vodné živočíchy, ktoré tvoria prirodzenú potravu kapra vytvárajú dobré miesto na lov. Prvý večer sme si miesta rozkŕmili len menším množstvom boilies Gigantika a to ca 2 kg mixu boilies rôznych priemerov 15-24 mm na každé miesto. Montáže sme uviazali z osvedčenej kaprárskej bižutérie od Carp’R’Us, zo stuženej šnúrky 25 lb Strip‑X, Centurion ATS č. 6 s mouthsnaggerom shorty, a 0,9 g oloveným brokom camoshotz. Počas prípravy montáží sme sledovali správanie sa rýb na hladine a neunikol nám ani jeden väčší šplechot v okolí nášho lovného miesta. Nakoľko ryby sa začali ukazovať hlavne v okolí našich kŕmnych miest a za žiadnu cenu sme si ich nechceli vyplašiť, rozhodli sme sa chytať a kŕmiť výhradne z nahodenia. Potrebovali sme veľmi presne nahadzovať a kŕmiť. Preto sme najprv na kŕmne miesto nahodili udicu s markerom a k nej po pár hodoch presne zaklipovali vzdialenosť na spodovej udici, aby naše „spomby“ presne dopadali do vytypovaného kŕmneho pásu. Už len stačilo stiahnuť udicu s markerom a je hotovo. Naše montáže sú po pár presných nahodeniach vo vode. Počas čakania na prvú jazdu som si fotil moje nové udice a navijaky, ktoré som mal prvýkrát pri vode a musel ich poriadne pokrstiť.
Veľmi sľubný začiatok
Dôkladnej príprave sme venovali toľkú pozornosť, že sme si ani neuvedomili, že sme ešte vôbec nič nejedli. Spravili sme si chutnú praženicu a voňavú kávu. Usadili sa na brehu jazera a užívali nesmierny pokoj a krásu okolia. Pozorovali sme aktivitu rýb na vodnej hladine a netrpezlivo čakali na prvý záber. Prvý kaprík nenechal na seba čakať a po dvoch hodinách ležal na podložke krásny šupináč, ktorý vážil okolo 8 kilogramov. To bol veľmi sľubný začiatok, ktorý predznamenal bohatú noc na zábery. Behom noci sme zdolali pár pekných kaprov do 12 kg a všetko vyzeralo ideálne.
Prišiel však nový deň. Bolo nesmierne teplo už od rána a ryby vôbec nespolupracovali, napriek tomu, že sme vyskúšali takmer všetko. Až na večer sa prehnala búrka a zase naštartovala chuť kaprov, avšak len na chvíľu. Ďalšie ráno akoby sa ryby začali kŕmiť hore pupkom… Každá druhá ryba sa vypla počas zdolávania a tie zdolané boli zle zaseknuté. Asi aj vy poznáte tento moment, keď bez akéhokoľvek varovania ryby začnú „padať“ z háčikov a osvedčené montáže zlyhávajú. Žiaľ, šťastie neprialo ani Ferovi a jeden ozaj krásny kapor sa mu vypol pred podberákom. Tento problém sme nemohli nechať len tak na pokoji. Po krátkej porade Fero vytiahol rig box a začali sme viazať nové montáže. Skrátili sme dĺžku na max 20 cm. Na 25 lb StripX putoval Continental ATS č. 6 s krúžkom na ramienku a mouthsnaggrom shorty. Pod háčik sme dali jedno 24 mm boilies. Od tohto momentu sa nám podarilo zdolať úspešne každú rybu. Akoby za odmenu, v popoludňajších hodinách zabral aj krásny šupináč. Záber bol nezvyčajný. Swinger mi kúsok padol a zdvihol sa zarovno udice a držal bez následnej jazdy a pípania hlásiča. S obavou som zasekol. Šupík vzhľadom na svoju hmotnosť a veľkosť nebol veľmi bojovný a myslel som si, že je to ďalšia ryba okolo 10 kg. Prvý pohľad na kapra, ktorý sa ukázal na vodnej hladine a usúdili sme, že bude mať 15+. Odvážili sme mu krásnych 16,7 kg a ja som sa nesmierne tešil. Posunul som si osobáčik o nejaké kilo vyššie. Pár pekných úsmevov pred objektívom a rybu sme odovzdali jej vodnému živlu – vode. V ten večer sa zadarilo aj Ferimu. Zdolal si krásneho lysca a v tomto momente som bol už nadmieru spokojný s cieľom, s ktorým som sem prišiel. Chytiť si rybku nad 15 kg.
Záber prišiel presne o 20 minút!
Pomohlo nám to pretrpieť ďalšie dni, keď nám počas celého dňa doslova pražilo na hlavy a horúčavy presahovali 30-33 stupňov. Na lovnom mieste sme nemali ani kúsok tieňa, žiadny strom. Aktivite rýb to však nevadilo. Hladina priam vrela. Taktika kŕmenia ostala nezmenená, dokrmovali sme kobrou každé 3-4 hodinky asi kilo boilies.
Počas noci nám zábery nechodili. Iba sem tam nejaký zatúlaný kaprík. Ráno za svitania väčšinou brali malé pahltné 30-40 cm kapríky. Prišiel posledný deň. Začali sme pomaly konštatovať a vyhodnocovať našu výpravu. Ja som bol nadmieru spokojný. Deň však neskončil a doslova šiestym zmyslom som cítil, že posledný večer bude najlepší. Počas dňa neprichádzali skoro žiadne zábery, napriek tomu sme lovné miesta pravidelne po troške prikrmovali. Moje nastražené montáže som od večera vôbec neprehadzoval a veril im.
V podvečer prišiel za nami náš miestny kamarát so synom. Hovorí, že v posledný večer na rozlúčku prinesie gril a ugriluje nám hamburgery. Bolo až neuveriteľné, že vždy keď prišiel za nami nás pozrieť, tak s nim prišlo aj šťastie na záber. Spomenul som mu to a vravím mu, že na túto udicu príde záber do 10 minút. S chuťou sme sa na tom všetci zasmiali. Záber neprišiel do 10 minút, ale presne o 20 minút! Swinger vystrelil hore a nasledovala razantná dynamická jazda cez brzdu navijaka. Zdvihol som prút a v tom momente som vedel, že to bude slušná ryba. Naskočil som do člna a rybu začal zdolávať na vode. Všetci ma pozorovali z diaľky. Feri po mne kričal inštrukcie, no nepočul som ani slovo. Naplno som sa venoval zdolávaniu ryby. Tá bola bola nesmierne bojovná a vodila ma po vodnej hladine až do odľahlého rohu jazera. Po necelej hodine zdolávania sa mi podarilo rybu podobrať. Celý roztrasený som sa vrátil na breh. Všetci mi tlieskali. Podarilo sa mi zdolať krásneho 16,6 kg pološupináča. Nádherne stavaná a sfarbená ryba.
Museli ma počuť až v Bratislave…
Tunajšie ryby majú dobrú stavbu tela a veľké plutvy, čo im pridáva na bojovnosti. Vôbec sa nečudujem, že ma takto vytrápil a povozil po vode. Nesmierne spokojný a s úsmevom na tvári púšťam rybu späť. Preväzujem rýchlo montáž a nahadzujem späť do vody. Cítim, že to bude legendárna noc. V priebehu pár minút mám záber aj na druhej udici. Darí sa mi zdolať kapra medzi 10-12 kg. Miestny kamarát nám ugriloval neskutočne chutné burgry, aby sme mali silu zdolať ešte nejaké pekné ryby. Lúčime sa s ním a odchádza so slovami a prianím úspešného lovu. Ukladáme sa na spánok skôr, nakoľko máme naplánovane ráno prv vstať kvôli skorému príchodu domov. Len čo sme si zaľahli, o 30 minút sa ozýva signalizátor neskutočnou jazdou. Vyskakujem z ležadla, dvíham udicu a nestačím brzdiť cievku. Začína skoro hodinová zdolaváčka. Pre bezpečnosť nenastupujem na čln a zdolávam rybu z brehu. Tú sa mi párkrát darí pritiahnuť skoro k brehu. Po každom priblížení ryba naberá nový dych a nesmiernu silu, ktorou disponuje. Hovorím, že toto bude niečo väčšie, ale nechcem nič predbiehať. Feri behá okolo mňa a nervózne fajčí jednu cigaretu za druhou. Oblieka si prsačky a ide do vody aby mohol lepšie podoberať. Po ťažkom boji a asi 30 výpadoch je ryba v podberáku. S radostným výkrikom mi oznamuje – „Jarino, to je 20+“. Rukou mapuje rybu v podberáku, hmatá od chrbta po brucho, vtom pozrie na mňa a hovorí „Jaro, to je knedľa 25+.“ Neskutočne sa teším. Rybu umiestňujeme rovno na vážiacu podložku a bezpečne prenášame do vaničky. Začíname vážiť. Pre istotu hneď 2x. Váha ukazuje cez 27 kg. Následne vážime vážiaci sak a po odrátaní jeho hmotnosti má kapor 25,7 kg. Radostne kričím na celé jazero. Museli ma počuť až v Bratislave… Ryba mi dala pri zdolávaní riadne zabrať. S ťažkosťami ju dvíham na ruky pred objektív natešeného fotografa Feriho. Pár krásnych záberov na suchu a vo vode. Rybu po chvíli slávy púšťame späť do vody. Srší zo mňa eufória radosti. Prvá zahraničná výprava mi vyšla na jednotku.
Ďakujem Ferovi za podporu a teším sa na ďalšiu spoločnú výpravu. Pozdravujem všetkých slušných rybárov s odkazom „len to, čo pustíš, ťa môže znova potešiť“
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
