Je 28. august. Zajtra je síce pondelok, ale štátny sviatok – pracovné voľno. V tieni 30 stupňov, bezvetrie. Na oblohe ani obláčik. Sadám na bicykel a idem sa previezť po hrádzi, pozrieť na vodu a pozdraviť priateľov, ktorí majú nahodené.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2016
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.03.2017.
Už z diaľky vidím na vode veľký biely čln, ktorého majiteľa dobre poznám z minulých rybačiek. Mierim rovno tam a už ma víta Ľuboš a celá partia rybárov, ktorí majú vyvezené k tyčovkám na kapra a šnúry nad hladinou končia až vo vzdialených plavákoch ukotvených trhačkou o bójku na okraji starého koryta Váhu. Moja obligátna otázka – ako sa darí? - otvára rybársku konverzáciu.
Hladina sa ani nepohne
Od chlapcov sa dozvedám, že sa po minulotýždňových búrkach voda už vyčistila a, hlavne, že včerajší večerný cmukot na hladine prezradil zubáče, že sú pri chuti. V tej chvíli môj pôvodný úmysel, stráviť večer s manželkou, mi práve táto informácia vyhovorila. Janka prepáč, ale túto šancu by som nemal prepásť – vravím si v duchu. Po chvíli sa lúčim so všetkými a pomaličky sa poberám naspäť domov dokonať svoj nový plán. Janka je úžasná žena – všetko pochopila a krátko pred ôsmou večer už sadám do člna aj s prívlačkou v ruke, pretože mojim obľúbeným štýlom je nočná prívlač. Doveslujem na svoje obľúbené miesto. Hladina sa ani nepohne. Viem, že podo mnou je 6 metrov hlboký prúd Váhu, ale na hladine si oskar v pokoji robí svoju večernú toaletu. Za posledné búrkové týždne je toto veľmi ojedinelý obraz. Púšťam kotvu nad hranou koryta, na troch metroch. Na prívlačovú šnúru uväzujem 25 g jig a navliekam štvorku zeleno‑čierne kopyto. Ešte jeden pohľad na tie dve slnká a už je moja myseľ ponorená pod hladinou. Už si predstavujem, ako moje skackavé kopýtko atakuje metrový zubatý krásavec. Prvých 5 – 6 hodov len rozcvičilo zápästia. Slnko to medzitým už definitívne vzdalo. Zdá sa, že aj tie neregistrované skútre bez evidenčných čísiel už zaparkovali. Počujem už len diaľnicu z mosta a údery vábničky o vodu niekde v diaľke odo mňa proti prúdu.
To nie je ten zubatý, toto je sumec
Hádžem ešte len asi desiaty raz a vtom úder do prúta. V momente som pochopil, že to nie je ten zubatý, na ktorého som čakal. Toto je sumec. Poznám ten záber. Mal som sumca už veľakrát na palici. Môj odhad – 15-kilový fúzač. Mierne pritláčam unikajúcu šnúru z cievky pravým ukazovákom. Nedá sa zastaviť. Ryba, ktorá mi odvíja cievku, bude mať viac ako 15 kilo – uvažujem. Pohol sa celý čln a našponovala sa šnúra od kotvy; 30 kilo, mením v duchu svoj odhad. Nasledujúcich pár sekúnd však zmenilo aj tento môj názor. V momente, keď sa môj čln pohol spolu aj s kotvou, tak som okrem obavy, že ho moja šnúra, alebo jig neudrží, pochopil, že mám do činenia s rybou, akú som ešte nikdy na palici nemal. Prút rýchlo privieram medzi stehná a po sediačky vyťahujem spod člna lano s kotvou. V momente, ako sa kotva dvíha odo dna, tak moja malá modrá 3-metrová bárka naberá rýchlosť hodnú motora so silou aspoň 5 koní. Podarilo sa mi vytiahnuť kotvu do člna. Okamžite chytám prút oboma rukami, ale nad smerom ani rýchlosťou člna stále nemám kontrolu. Obzerám sa okolo seba. Žiadne svetlo, nikto na blízku. Asi po pol kilometri tento sumčí záprah rýchlosť znižuje. Špička prúta však prezrádza zmenu taktiky môjho súpera. Zjavne sa snaží zaľahnúť a to rovno pod môj čln. Našťastie zbadám na pravom brehu svetlo. To bude určite kamarát Pišta. Kričím na kamaráta: „Pišta, utekaj, prosím, k tej partii tam nižšie od teba a povedz Ľubošovi, že ma ťahá sumec a nemôžem ho zastaviť. Nech príde aj s veľkým člnom na pomoc.“
Jazda sa znovu začala
Netrvalo dlho a pri mne pristáva šesťmetrová biela Barbora s trojčlennou posádkou. Marián, Ľuboš a Martin. Chlapci ma pridŕžali o svoj čln a ja som si myslel, že toto je môj víťazný moment. Ďalší omyl. Môj protihráč chytil druhý dych. Jazda sa znovu začala. Akoby sa sumec zľakol prichádzajúceho člna, vybral sa ďalej po prúde. Ibaže tentoraz už ťahal dva člny a štyroch pasažierov. Neveriacky sme všetci štyria pozerali do vody v smere špičky môjho prúta. Neverili sme koľko sily dokáže vyvinúť pud sebazáchovy a aj koľko vydrží môj zubáčový prívlačový vercajch. Ťahal a točil nás všetkých na vode ešte neuveriteľných 40 minút, až kým sa ukázal hore pod hladinou. Na okamih sme zasvietili do vody a vtom sme to uvideli. Nádherná, vznešená, impozantná, obrovská ryba – kráľovná z Kráľovej. Pomalé pohyby naznačovali sumcovu kapituláciu. Ešte dva posledné výpady smerom dolu, ale potom už sa rezignovane podvolil, nechal sa pritiahnuť až k člnu a strpel bez reakcie aj Marianovu skúšobnú „po nose“. Nastal čas vytiahnuť úlovok do člna. Úlohy sa zhostil Marián. A zvládol ju aj s víťazným pokrikom na jednotku. Bolo evidentné, že nevylovuje prvý raz (Mariánov rekord z roku 2015 na Páde vážil 107 kg). Až vtedy sme s určitosťou vedeli, kto presne bol ten čestný súper. Aká ryba dokázala bojovať vyše 2 a pol hodiny a potiahnuť až dva člny takmer 2 km po vode. Bol to sumec – 203 cm dlhá ikernačka s odhadovanou hmotnosťou medzi 60 – 70 kg. Našim šetrným zaobchádzaním a vrátením ryby po nafotení okamžite naspäť do vody sme jej zložili zaslúženú poklonu. Verím, že sa s ňou, alebo minimálne s jej potomstvom, v budúcnosti nejeden z nás stretne a prežije ten úžasný rybársky zážitok ako ja a moji priatelia v tú 28. augustovú noc roku 2016. Ďakujem chlapcom, ktorí mi pomohli vyloviť túto moju životnú rybu na prívlač. Boli to Pišta Sedláček, Marián Skokan, Ľuboš Bilský a Martin Belavý.
Použité náradie:
Prút: Dam, 2,7 m, 40-120 g
Navijak: DAM 40
Šnúra: Indy line Mohican 30 lb
Nástraha: jig 25 g, zelené kopyto s čiernym chrbtom č. 4
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
