Od posledného, tzv. „revolučného“ snemu SRZ uplynuli takmer 2 roky. Dva roky, počas ktorých rybári hodnotia pôsobenie nového vedenia SRZ, od ktorého sa za pomerne dlhý čas očakávajú razantné zmeny, ktoré by mali uspokojiť priaznivcov Petrovho cechu. O tom, že situácia v SRZ je momentálne dosť napätá, asi netreba veľa hovoriť. Svoje o tom vedia predovšetkým všetci čitatelia iných rybárskych časopisov, ktoré súčasný stav v SRZ ostro kritizujú. Kritizujú bez toho, aby sa pýtali kompetentných. Kritizujú bez toho, aby mali podložené fakty, o ktorých sa vo svojom periodiku zmieňujú. Práve toto našu redakciu nenechalo chladnú, a kompetentných sme sa pýtali my.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2016
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 86
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
* Krátky rozhovor nám poskytol tajomník SRZ, Ing. Ľuboš Javor. Prvou otázkou z našej strany nemohlo byť nič iné, ako svoje necelé dvojročné pôsobenie hodnotí sám tajomník.
Pozdravujem redakciu časopisu Slovenský RYBÁR, pozdravujem všetkých čitateľov! V prvom rade by som rád vyzdvihol záujem zo strany vašej redakcie, že sa o dianie v SRZ zaujímate, a v tomto rozhovore mi dávate možnosť priamo reagovať na vaše otázky. Vráťme sa však k zhodnoteniu môjho pôsobenia na poste tajomníka takého veľkého záujmového združenia občanov, akým je SRZ. Z môjho pohľadu sú 2 roky príliš krátka doba na to, aby výsledky práce boli natoľko viditeľné, ako by si rybárska verejnosť predstavovala. Uvedomiť si musíme najmä fakt, že s blížiacim sa záverom kalendárneho roka 2016 sa nám blíži aj konečná bilancia hospodárenia, ktoré bolo nastavené až koncom roka 2015. Z tohto pohľadu môžem situáciu predbežne zhodnotiť ako mimoriadne priaznivú oproti stavu, ktorý bol v SRZ pri mojom nástupe do funkcie tajomníka. Vychádzajúc z auditu v závere kalendárneho roka 2014, ktorý bol vykonaný na základe objednávky ešte od bývalého vedenia SRZ, ale pre závažné nedostatky nebol prezentovaný na poslednom sneme. Len pre zaujímavosť, hospodárenie za roky 2010 až 2014 zo sebou prinieslo vykázanú kumulovanú stratu viac ako 1 082 000 €. S týmto „dedičstvom“ sa SRZ bude vyrovnávať ešte roky. Pre porovnanie uvádzam hospodárenie Rady SRZ:
V medziročnom porovnaní koncoročných výsledkov v roku 2014 bol mínusový 159 002,19 €, a v roku 2015 - prvý rok „novej Rady“ sme dosiahli plusové hospodárenie v sume 6 291,66 €, hlavne vďaka konsolidácii finančných prostriedkov, zavedením transparentných a úsporných opatrení.
Pozn.: Výsledky hospodárenia si môžete overiť na tomto linku:
http://www.srzrada.sk/wp-content/uploads/srzrada/rada_srz/dokumenty/vestnik_SRZ-2016_02/vestnik-1602-uctovna_zavierka_rady_srz_2015.pdf
* Na základe uznesenia z ostatnému snemu vyplýva vedeniu SRZ usporiadať v tomto roku Mimoriadny snem, ktorý by mal byť venovaný úprave Stanov SRZ, ktoré sú základným riadiacim prvkom SRZ. V akom štádiu je príprava Snemu a samotných Stanov?
V súčasnom období je už návrh novelizácie Stanov na základe, a po spracovaní pripomienok ZO schválený Radou SRZ a zaslaný zvoleným delegátom Mimoriadneho Snemu. Snem sa bude konať 1. októbra v Žiline, ktorého prípravy sú už ukončené.
* Niektoré z rybárskych periodík však v súčasnej dobe bijú na poplach, a síce snažia sa presadiť zmenu vo vedení SRZ. Ako vnímate tieto snahy?
Áno, v poslednej dobe som na základe telefonátov, predovšetkým od členov Rady SRZ postrehol tento fakt. Možno sa len domnievať, či za tým nie je snaha niektorého z protikandidátov na ostatnom Sneme SRZ. Potvrdzuje to aj jednostrannosť pri vydaní posledného článku v časopise, kde boli otázky položené im a SRZ nikto priamo na rozhovor nevyzval. Je to urážkou pre SRZ, pretože o všetkých problémoch sme vždy ochotní komunikovať a vždy sme odpovedali na otázky adresované Slovenskému rybárskemu zväzu. Na základe reakcií, ktoré som dostal nielen po uverejnení tohto článku, to považujem za jednostranné a účelové. Možno práve odmietnutie navrhovanej spolupráce (s RRR, pozn. red.) za nemalú finančnú odmenu v čiastke 2 040 € mesačne, ktorú sme nemohli prijať. Prišlo nám to neadekvátne voči našim členom, nehovoriac o fakte, že naša odpoveď na túto ponuku nebola nikdy zverejnená. Možno práve vidina zisku súkromnej firmy stojí aj za všetkými týmito konšpiráciami.
*Hovoríte aj o reakciách, ktoré predchádzali uverejneniu posledného článku. Bolo ich viac?
V poslednej dobe áno. A nielen v časopisoch, ale aj na rôznych anonymných diskusných fórach. Nad týmto sa už však nepozastavujem, pretože vedenie produktívnej debaty a rozoberanie konkrétnych problémov by SRZ mohlo iba pomôcť. Ale o to tu asi nejde.
* Viete, kto by sa za uvedenými anonymami mohol skrývať?
Toto je len priestor, ako znevažovať prvé pozitívne výsledky smerovaní SRZ a výsledky samotného hospodárenia. Práve fakt, že celá diskusia je vedená pod hlavičkami anonymných prispievateľov potvrdzuje moju domnienku, že celé fórum vedie niekoľko ľudí. O tom, kto je do tejto kampane zapojený, sa môžeme len domnievať, ale pre zaujímavosť, môžete na ňom nájsť náhľady článku v PDF formáte v takom vyhotovení, v akom sú pripravené priamo pre distribúciu do tlače. Kto tieto materiály pre uverejnenie poskytol, si už však názor musí urobiť čitateľ sám… Nechcem sa však zapodievať vecami, ktoré neprinášajú žiadny progres našim vodám, rybám a rybárom.
* Vráťme sa teda k podstate tohto rozhovoru. Ako vnímate výsledok hospodárenia za vaše doterajšie funkčné obdobie?
Je len polemikou, či hlavným poslaním SRZ je samotný výsledok hospodárenia v číslach. Na strane druhej, hlavným poslaním zväzu, a teda hlavným poslaním odborníkov z rád zamestnancov SRZ, by mala byť práve ochrana, chov a lov rýb. A práve preto, aj snaha z našej strany o druhové zastúpenie jednotlivých rýb v našich revíroch, by mala byť pre nás rybárov prioritou. A práve z tohto vychádzame aj pri celkovom súhrne výdavkov a príjmov v rámci celkových bilancií hospodárenia na rybochovných strediskách Rady SRZ. Nehovoriac o tom, že len vplyvom obrovského množstva vyprodukovaných násad z vlastných zdrojov je SRZ schopný udržať ceny násad rýb pod kontrolou. Príklad lipňa. Ryby, ktorá sa nachádza aj na samotnom logu SRZ. Ryby, ktorá je symbolom slovenského rybárstva. Od nájazdov obrovských kŕdľov kormoránov už uplynulo viac ako desaťročie. Už vtedy bolo potrebné riešiť tento problém. Kde boli záujmy SRZ v tých časoch? Kde bol záujem a snaha o zachovanie pôvodného genofondu tohto druhu ryby? Pýtam sa opakovane, kto môže za súčasný stav, v akom je lipeň v dnešnej dobe? Je to opäť len ďalší problém, ktorý už veľmi dlho tlačíme pred sebou. Rovnako, ako toľko kritizovaný rozpočet a bilanciu hospodárenia SRZ, rovnako ako prácu s mládežou, hospodárenie v rámci výrobných stredísk… A takto by sme mohli pokračovať ešte dlho. Dnes už však môžeme konštatovať, že finančná situácia sa za posledné 2 roky ozdravuje. V minulosti absentovala fyzická inventúra stavu vo výrobných strediskách, na základe ktorej sa báli určiť reálne čísla hospodárenia. A nehovoriac o už spomínanom lipňovi. Absencia generačného materiálu v súčasnej dobe prináša nemalé náklady spojené so snahou o prinavrátenie našej ľudovej ryby do slovenských vôd. V tomto mesiaci sme iniciovali seminár na záchranu lipňa, ktorý vysoko pozitívne hodnotili nielen pozvaní hospodári zo ZO SRZ, zástupca MŽP zo sekcie vôd – Ing. Dobiaš, zástupca Spojenej školy v Ivanke pri Dunaji – Ing. Šubjak, ale aj zástupcovia z Českého rybářského svazu. Okrem toho sme nemalé množstvo energie venovali aj úplne zanedbanej oblasti, konkrétne samotnej propagácie SRZ na viacerých výstavách v rámci Slovenska, v ktorých aj v budúcom období mienime pokračovať. Náklady na výstavy sú účelovo financované z 95 % z dotácie Environmentálneho fondu MŽP SR – Projekt Enviromentálna propagácia SRZ. Konštruktívna kritika je hnacím motorom napredovania. Sme otvorení debatám, ktoré môžu padnúť na úrodnú pôdu. Budem preto rád, ak sa spojíme a v záujme zachovania slovenského rybárstva nájdeme spôsob, ako napredovať. Neskrývajme sa za anonymitu a stojme si za svojimi názormi. Len tak sa konečne dokážeme zjednotiť a odraziť od dna, na ktorom sme sa ocitli.
* Ďakujeme vám za rozhovor a prajeme veľa síl do ďalšej práce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
