Celú zimu som plánoval, na ktoré miesto na Dunaji zase vyrazím. Jar o sebe začala dávať vedieť a môj čas prichádzal. Premotával som si nové vlasce, dopĺňal háčiky, ktorých nie je v mojom kufríku nikdy dosť a premýšľal o rybách v Dunaji. Vtom mi zavolal kamarát Pítrs, či nechcem prísť za ním na Labe. Kapry sú vraj aktívne.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2016
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.03.2017.
Bolo päť hodín popoludní a cesta k Pítrsovi viac ako 200 km. Zabaliť veci do auta zaberie hodinu, cesta dve hodiny. To by som prišiel k vode už za tmy a ráno zase rýchlo do práce. Teraz ešte v noci stiahnuť prúty, pretože v noci sa u nás chytať nedá a výsledkom by bolo len pár hodín chytania? Logické uvažovanie mi hovorilo, že to nemá cenu, ale rybárska vášeň bola omnoho silnejšia. Preto som nesmel strácať čas.
Prišiel som v správny čas
Rozhodol som sa, že vyrazím. Aj pre tých pár hodín lovu. Ako hovorieval môj dedo, keď tiahnu úhory, je hriechom byť doma. Nešlo síce o úhora, ale zase prichádzal čas trenia a kapry sa začali kumulovať do prehriatejších oblastí. Tiahnu podobne ako úhory proti prúdu do tých najteplejších miest, kde prebieha trenie. Pítrs jedno z nich asi trafil, takže som neváhal ani minútu. Pobozkal som svoje deti, manželku a vyrazil. Slnko zachádzalo za hory a ja som konečne došiel k Labe. Pítrs práve zdolával kapra, a tak som ho mohol odfotiť. Evidentne som prišiel v správny čas. Do konca doby lovu ostávali dve hodiny, preto som rýchlo zložil prúty a nahodil. Presne ako mi povedal Pítrs. Jeden prút kúsok od brehu, asi päť metrov, a ten druhý k protiľahlej stene prístavu. Vodu som len zľahka pocukroval pár priehrštím boilies a šiel si vytiahnuť kresielko. Chcel som si užiť každú sekundu chytania. Pítrs si sadol vedľa mňa. Aj keď sme si toho chceli veľa povedať, obaja sme mlčali. Voda šumela, občas vyskočil menší kapor alebo zalovil dravec. Napätie by sa dalo krájať.
Sledoval som čas na mobile a už asi po miliónty raz vo svojom živote som sa snažil pochopiť význam zákazu nočného rybolovu. Vtom sa mi rozbehol ľavý prút a ja som sa dočkal. Držal som labské torpédo, ktoré si to namierilo do prúdu. Cievka navijaka sa pretáčala a kapor si bral svoje metre. V takom silnom prúde som na Labe nikdy nechytal. Kapor využíval svoje skúsenosti, aj riečny prúd.
Rybačka je najkrajšia vec na svete
Po tridsiatich minútach som podobral odhadom dvanásťkilovú ikernačku. Bol som šťastný! Skontroloval som nadväzec aj boilies. Oboje bolo v poriadku, a tak Nutric Acid letel znova do miest, odkiaľ mi prišiel záber. Dokŕmil som pár guľôčkami a šiel si znovu sadnúť do kresielka. Telo sa mi chvelo vzrušením, zabudol som snáď na celý svet. Rybačka je najkrajšia vec na svete.
Druhý prút som znova držal v ruke a bolo jasné, že je tá správna chvíľa. Pítrs mi podobral menšieho kapríka a hneď bežal ku svojim prútom, pretože mal ďalší záber. Neskutočné! Jeden záber striedal druhý, všetko sa zdalo byť ako z rozprávky, len jedna vec ma trápila a tou bol čas. Neustále som ho kontroloval na displeji môjho telefónu. Keby sa dal na chvíľku zastaviť. Ale nejde to. Je to asi jediná spravodlivosť na svete. Čas nezastavíte. Zostávalo posledných dvadsať minút, keď na najspodnejší prút prišiel taký nenápadný záber. Swinger o kúsok spadol, a potom sa prilepil k prútu a pomaly sa začala otáčať cievka. Zdvihol som prút z vidličiek a začal zdolávať. Ryba vyrazila smerom ku brehu úplne v pokoji. Zdalo sa, že je to menší kaprík, ale zase mi bolo divné, že som necítil také to bláznivé kopanie do prúta. Bola to snáď prvá ryba, ktorá nenabehla hneď do prúdu. Pítrs stál už pri brehu pripravený s podberákom. Pár metrov od brehu sa však ryba otočila a akoby si ešte len uvedomila, čo sa stalo. Nikdy v živote som nezažil, čo sa odohralo v nasledujúcich sekundách, minútach, hodinách a myslím, že už nikdy ani nezažijem. Ryba nabehla do prúdu a vymotala mi viac ako dve stovky metrov vlasca. Potom sa zastavila a zostala stáť. Akoby uviazla.
… a na brehu dvaja zúfalí rybári
Prút som držal ohnutý ako luk. Bolo mi jasné, že mám čo dočinenia s poriadnou rybou. Pítrs stiahol ostatné prúty, pretože už bolo po dovolenej dobe chytania. Ja som tam stál desať, dvadsať, tridsať minút. Rybu som primotal desať metrov, ona si vzala dvadsať. Takto stále dookola. Kolená sa mi triasli a skoro som už necítil pravé rameno.
Po viac ako hodine a pol zdolávania som prút odovzdal Pítrsovi a šiel rýchlo nájsť kameru do auta, pretože som vedel, že toto je životná ryba a tiež, že si to musíme nahrávať, pretože by sme určite polícii ani porybnému nevysvetlili, že ťaháme rybu tak dlho. Kamera zapnutá! Čas 23. 15. Ryba 250 metrov ďaleko v najsilnejšom riečnom prúde na Labe. Na brehu dvaja blázni! Asi tak nejako by som zhrnul momentálnu situáciu. Čas: 00. 00. Ryba 200 m ďaleko. Na brehu dvaja unavení rybári. Čas 1. 00. Ryba 100 m ďaleko. Na brehu dvaja modliaci sa rybári. Čas 2. 00. Ryba 250 m ďaleko, na brehu dvaja zúfalí rybári. Ryba si s nami robila, čo chcela a nám bolo viac než jasné, že bez člna nemáme veľa šancí. Preto sme začali zvažovať, že jeden z nás pôjde do mesta zohnať čln. Vtom však začala ryba oslabovať a do navijaka sme dostávali cenné metre. Tak sme sa rozhodli, že to zvládneme bez člna. Prvýkrát sme rybu dostali z najsilnejšieho prúdu do tíšiny prístavu. Svojimi dlaňami som držal prút a so zavretými očami sa snažil precítiť každý jej pohyb, jej telo i jej úmysel. Bol na to pokoj.
Prehry k rybačke patria
Bola už veľmi blízko. Fakt tak blízko. Len dvadsať metrov od brehu. Koľkokrát v tom prúde som zapochyboval, že by mohlo ísť o sumca, ale teraz som cítil pohyb kapra. Veľkého kapra. Zišli sme k vode. Bol čas ho dostať do podberáku. Vyzeral som ho na hladine. Pítrs držal podberák v ruke a cítili sme, že súboj sa blíži ku koncu. Lenže situácia sa rapídne zmenila. Ryba sa otočila a znova si to namierila smerom do najsilnejšieho prúdu. Brzdu navijaka už pritiahnuť viac nešlo. Proste to nebolo možné! Vlasec znovu mizol vo vode a ryba si odoberala ďalšie desiatky metrov vlasca…
Nad ránom, okolo tretej hodiny sme súboj s labským gigantom prehrali. Prehry k rybačke patria, rovnako tak ako úspechy. Pravdou je, že som nikdy nezažil podobný súboj a nikdy sa nezbavím otázky, aká to asi bola ryba. Na rybách som zažil mnoho silných zážitkov, ale toto bolo také silné, že som sa rozhodol zrušiť naplánovanú výpravu na Dunaj a vrátiť sa k Labe na dlhšiu výpravu. Ryba, ktorá mi tú v noc zabrala, ma nenechala spať…
Video zo zdolávania labského giganta môžete vidieť na kanáli youtube pod názvom – Labe gigant.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
