Domaša
Koncom augusta sa mi konečne naskytla možnosť vyskúšať si prívlač pomocou lode na veľkej a krásnej vodnej nádrži, ktorú mnohí ľudia považujú za jednu z tých najteplejších vôd na východnom Slovensku. Áno, reč je o Veľkej Domaši.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.03.2017.
Obľúbený domovský Ružín, na nejaký čas vymieňam za 1 422-hektárovú vodnú plochu. V jedno krásne slnečné popoludnie sadám do auta a čaká ma cesta vyše osemdesiat kilometrov do Stropkova, ktoré je jedno z úplne najbližších miest pri Domaši. Tam mám už dohodnuté stretnutie s rybárskym kamarátom Jakubom, ktorý je na Veľkej Domaši doslova ako doma. Po očakávanom stretnutí rýchlo nakladáme jeho rybárske vybavenie a spoločne vyrážame za dravými rybami Domaše. Už sa teším!
Začíname s lovom na priehrade
Dá sa povedať, že cesta tam mi ubehla celkom rýchlo. Ani som sa nenazdal a už som v Stropkove. V centre mesta na nás čakalo ešte pár potrebných zastávok a neskôr vyrážame s radosťou k priehrade. K miestu, kde budeme začínať, sa dostávame niečo pred jedenástou. Slnko už vybehlo pomerne vysoko nad naše hlavy, čo v okamihu aj pociťujeme. Začíname s prípravou člna. Zaberie nám to asi pätnásť minút. Veci sme si prichystali, presne usporiadali a následne odchádzame od brehu na otvorenú vodu. Na začiatok dňa začíname tzv. trollingom, aby som ja spoznal okolie a charakter revíru, využijeme našu loď na obhliadku a zároveň aj lov. Na začiatok vyskúšame loviť väčšími voblermi (12 cm), aby sme zistili či budú ryby aj hlbšie. Ako prvé sme si to namierili priamo do plytkých častí priehrady, aby sme naše šťastie vyskúšali na prešibaných, ale zároveň veľmi pôvabných boleňov. Po čase sa ukázalo, že prvotne zvolený trolling nebol až taký úspešný. Nevadí, rybám nejako treba prísť na chuť. Ideme ďalej!
Stratené bolene
Pod nami sa nachádza minimum vody. Je v podstate úplné bezvetrie, ideálny čas, ale krúžkujúce belice na hladine zatiaľ nič neohrozuje. Nemáme poňatia, kde tie bolene vôbec sú. Pre lepší efekt skúšam na hladine aj hlučnejší popper, ale ani to nijako nezaberá. Slnko nás "vypeká" čoraz viac a po dlhšom čase bez odozvy sa kamarát Kubo rozhoduje zmeniť taktiku lovu. V pláne tentoraz máme skúsiť lov gumenými nástrahami pri dne. Cestou na určité miesta opätovne skúšame trolling.
Netrvalo ani dlho a Jakubov prút dostáva razantný záber, ktorý premieňa na cca 65 cm boleňa dravého. Ryba je pekne stavaná a svojim výzorom vzbudila našu pozornosť. Výrazné jasno‑biele sfarbenie nám pripomína, akoby šlo o boleňa albína. Krásnu rybku sme si rýchlo odfotili na pamiatku, vrátili a pokračujeme ďalej. Pomocou sonarovej techniky brázdime hlbšie i plytšie miesta. V niektorých prípadoch je nutné obchádzať vhodné miesta niekoľkokrát dookola a hodnú chvíľu, kým naďabíme na niečo zaujímavé pod vodnou hladinou.
Zopár miest, kde Jakub ryby úspešne pochytal, prechádzame viackrát. Po nejakej chvíľke nachádzame vhodné stanovište, na ktorom zastavujeme našu loď a následne spúšťame kotvu. Teraz prišiel rad na prút Delphin Wild Spin 215 s odľahčeným navijakom Delphin Huron 200. Táto ľahučká prívlačová zostava mi zaručí, že ani po niekoľkých hodinách častého hádzania na jig, nepocítim únavu v rukách.
Nečakané prekvapenie
Asi na prvé nahodenie a následným trojitým potiahnutím gumenou nástrahou dostávam poriadny kopanec do špičky prúta. Bohužiaľ, ryba mi po malej chvíli spadla. Znova nahadzujem o nejaký kúsok vedľa a je tam ďalší úder! Cievka sa roztáča veľkou rýchlosťou a v tom momente hodnotíme, že na prúte je niečo oveľa lepšie. V prípade ak by to bol sumec, som poistený pevnými karbónovými podložkami v cievke navijaka Huron 200, ktoré som zamenil za pôvodné filcové. Po rozvážnom pumpovaní ryby sa pri nás na hladine prevalila obrovská a veľmi statočná šťuka. Síce nie som vybavený pevným lankom, ale aj fluorokarbón 0,40 mm na konci zostavy vnáša do situácie trocha pokoja. Navyše neskôr zisťujeme, že tento dravec má moje malé gumené kopýtko zapichnuté len v kútiku ozrutnej tlamy. Nemá veľké šance na prehryznutie. O malú chvíľu mi Kubo úspešne podoberá moju absolútne prvú šťuku z Domaše. Namerali sme jej pekných osemdesiatštyri centimetrov. So šťukou sme si spravili zopár šikovných fotiek a za odhodlanosť jej darovali slobodu, aby mohla naďalej šíriť radosť správnym rybárom. Jakubovi sa z rovnakého miesta darí vytiahnuť ešte zopár zubáčov, kým nastane totálny útlm po záberoch.
Čas najvyšších teplôt
Je obedňajší čas a v tom nastávajú tie najvyššie teploty. Robíme ďalšie obrovské presuny, len aby sme našli tie najvhodnejšie miesta. Ale doposiaľ lepšie zubáče, alebo ostrieže sa nám úplne vyhýbajú. Neskôr to na vode začína byť doslova neznesiteľné. Neustále ovlažovanie sa na lodi preto vymieňame za príjemné posedenie v tieni miestnej reštaurácie, kde si dávame obedňajšiu pauzu. Jedlo i potrebné tekutiny nám padli úplne vhod. Posilnení obedom zhruba po hodine sadáme opäť do člna a vyberáme sa na ďalšie vytypované miesta Domaše. V menšej vode, kde sme zastali, tentoraz beriem do rúk prívlačový prút UL Wild Spin a skúšam s ním chytať na menšie jigy. V tej chvíli pracuje s ultraľahkým prútom aj Kubo. Odmenou sú síce menšie jedince zubáčov, ale tie počas letných dní majú slušnú silu na to, aby vytvorili razantné zábery do jemných špičiek prútov. Na mieste sme dúfali v nejaké ostrieže, ale tie nie a nie spolupracovať. Ani stopy po nich…
Chladnejšie strávenie noci
Slnko nám pomaly zachádza za kopce a doterajšiu vládnucu horúčavu strieda večerné intenzívne ochladenie. Je to až neuveriteľné, ale po siedmej hodine večer už sedíme v zateplených nohaviciach a bundách. Neskôr na podvečer skúšame aj hlbšie časti priehrady. Nachádzame nejaké zatopené hrany, na ktorých celkom slušne trháme, ale nejaké zubáče predsa len presviedčame k záberom. Ten chlad už začína byť dosť silný, takže krátko po deviatej hodine sa vraciame do nášho hlavného stanu na miestny polostrov Domaše. Noc v maličkom stane bola skutočne chladná…
Poľovačka na bolene
Ráno okolo pol šiestej nás po otvorení stanu preberá ľadový závan hmly. Je iba 10 stupňov! Miestami si musíme založiť už aj zimné čiapky. Je to obrovský teplotný rozdiel medzi dňom a nocou. Berieme náš výstroj a zababušení v bundách a vetrovkách chystáme čln. V neďalekých zátokách skúšame bolene a šťuky, ale márne. Zatiaľ je to nejaké biedne. O deviatej slnko naberá znovu grády a my sa urýchlene snažíme prezliecť do krátkeho letného oblečenia. Úplné bezvetrie predurčuje typické ráno na bolene. Kubo, ako domáci, navrhuje znova vyraziť do plytkých častí priehrady. Tam už z diaľky vidíme lepšiu aktivitu na hladine. V plytčine sa ani nekotvíme, bezveterný stav na hladine to dovoľuje. Pod nami sa nachádza cca štyridsať až päťdesiat centimetrov vody, čiže musíme byť úplne potichu, aby bolene začali loviť aj v blízkosti člna. Polarizačnými okuliarmi striehneme a v rukách držíme pripravené prúty s otvorenými preklápačmi navijakov. Je to doslova, ako poľovačka na krátku vzdialenosť. Hneď, ako vidíme, že hladinu rozráža torpédovité boleňové telo, alebo sa náhodne rozpŕchnu malé rybky, v tom momente voblery letia priamo do týchto miest. Ak sme trafili ten správny moment, tá rana akoby z dela prišla okamžite. Samozrejme, niekedy sa ryba popri tom aj splašila a nedobrala.
Počasie kazí plány na nasledujúci deň
Aj po viac ako hodine sú bolene stále pri chuti, striedavo zdolávame štyridsaťpäť až šesťdesiatcentimetrové silné ryby. Okrem toho páliaceho slnka už začíname bojovať aj so silnejúcim južným vetrom. V tom momente už zalovenia od boleňov na hladine zle registrujeme, nehovoriac o tom, že by sme mali ešte vôbec sledovať pohyb nejakých malých rybiek. Bohužiaľ, tie rybky momentálne zvlnená hladina zatláča o niečo nižšie do stĺpca. Do konca našej spoločnej rybačky už neostáva veľa času, pretože na noc bola hlásená dosť prudká zmena počasia. Od západu s k nám blížili búrky a mohutné dažde. Je možné, že večer tesne pred tou zmenou by to mohlo byť to pravé, nuž ale ja už musím byť večer znovu v Košiciach. Čiže naše plány na nasledujúci deň sa musia zrušiť. Zajtrajšok vylučuje bezpečnú plavbu vo veľkých vlnách. Na záver dňa ešte vyskúšame loviť na jig niekde v blízkosti brehu. Napokon sa nám už nepodarilo presvedčiť k záberu žiadnu rybu. Za ten ostávajúci čas sme nemali ani len jediný kontakt s rybou. Poobede začíname baliť naše veci. Jakuba som po ukončení odviezol domov. Našu celkom vydarenú výpravu napokon definitívne ukončuje moja cesta zo Stropkova do Košíc. A vlastne, zrejme to s naším ukončením bolo myslené správne. V nasledujúce ráno mi prichádza e‑mail, že silná nočná búrka prešla v monotónny dážď a miestami v okolí Domaše padlo až šesťdesiat milimetrov zrážok. Síce by som rád ostal dlhšie, no, žiaľbohu, počasie by nám to veľmi sťažilo. Ale nevadí, ja sa určite vrátim na túto nádhernú a veľmi tajomnú vodu, ktorá v sebe ukrýva ešte mnoho krásnych rýb, ktoré sú vždy pripravené bojovať do posledného dychu a zvádzajú s rybárom urputný boj.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
