Leto sa už takmer lámalo do svojej druhej polovice a ja som, bohužiaľ, ešte neabsolvoval viacdňovú rybačku. V našom okolí je žalostne málo možností slušne si zachytať na pár hodín. Aj preto som sa od začiatku sezóny venoval viac prívlači ako samotnej kaprárine.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2017
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.03.2018.
Často som bol smutný, keď som sa už konečne odtrhol na pár hodín k vode a miesto záberu som si od vody odnášal vrece odpadkov. Bohužiaľ, moja „láska“ VN Ružín je na tom z roka na rok horšie a horšie. Výnimkou nie sú ani iné celozväzové a miestne vody na východnom Slovensku. Až na jednu. Jednu jedinú, na ktorej je už zopár rokov zákaz privlastnenia si ulovenej ryby a chytá sa na nej režimom „chyť a pusť“. Je až zarážajúce, čo všetko dokáže rybársky tlak… To je však už na iný článok. Pri predstave, že by som mal ísť na pár hodín lovu na takú veľkú vodu a ešte k tomu na vodu, ktorú som navštívil len toľkokrát, že by som to spočítal na prstoch jednej ruky, som nebol veľmi nadšený. No čo už. Ryby sa tam chytajú, tak prečo nie?! Vravel som si, že aspoň spoznám iné miesta a možno urobím aj záber. Ani v najkrajšom sne sa mi však nezdalo, že to dopadne tak krásne.
Všetko išlo v rýchlom tempe
K vode som došiel, keď sa už slnko dotýkalo vodnej hladiny. Vôbec som dané miesto nepoznal, ale riadil som sa výlučne počasím. Už druhý deň fúkal silný vietor a po takých teplých dňoch, ktoré boli, som si vyhľadal náveternú stranu. Už som párkrát zažil, čo dokáže silný vietor urobiť na takej veľkej vode, a preto som nemal v pláne vyvážať ďaleko. Po príchode som si obhliadol terén a vedel som, že vo vode nemá zmysel hľadať zlomy, staré koryto, jamy a podobne. Len zbytočne by som strácal čas a ten nebol práve prívetivý. Rozhodol som sa, že kŕmiť budem na dvoch miestach. Jedno bližšie, cca v 2,5-metrovej hĺbke a ďalšie ďalej, v približne 3,5 metroch. Už z domu som mal pripravené návnady, ktoré tvorili Red Halibut pelety, boilies Spice shrimp, Black protein a novinka, ktorú som ešte nemal možnosť vyskúšať Chilli Squid v 20 a 24 mm veľkostiach. Všetko bolo riadne preliate tekutou potravou All amino nutric. Medzitým, kým som sa ako malý chlapec hral s guľôčkami a nadväzcami, stihla Lucka nafúkať čln a postaviť stan. Všetko išlo v rýchlom tempe, a tak som sa ešte za svetla pohupával na našej najväčšej vodnej nádrži. Prekvapivo som vôbec nebol v strese kam to položiť a ako to urobiť tak, aby to bolo čo najlepšie. Kŕmiť zvyknem plošne, a návnady tak rozhadzujem zväčša do väčšieho priestoru, aby to kapry nútilo sa na mojom kŕmnom mieste zdržať čo najdlhšie a zároveň, aby to vyzeralo čo možno najviac dôveryhodne.
Atmosféra ako pri mori
Tentoraz som to však vzhľadom na krátkosť času, ktorý som mal pri vode stráviť, urobil úplne inak. Do priestoru som vyhodil len zopár guľôčok a asi za hrsť návnad som roztrúsil v tesnej blízkosti montáže. Ako nástrahu som na prvú udicu zvolil 24 mm Chilli squid s už vopred nadipovanou 20 mm pop‑up Seafood. Na druhom nadväzci visel pod háčikom osamotený 24 mm Shrimp. Posledné úpravy po vyvezení som robil už za svetla čelovky. Konečne som si mohol sadnúť a užívať si krásny večer. Na opačnom brehu sa rozsvietili svetlá a vetrom sa niesol teplý a vlhký vzduch. Vlny narážajúce na kamenistý breh sa trieštili do miniatúrnych kvapôčok, ktoré následne mizli v mase vody, aby sa vzápätí opäť objavili v ďalšej vlne a vytvárali tak atmosféru ako pri mori. Pod vplyvom tejto hudby a následkom celého pracovného týždňa sme zaspali ako neviniatka.
Zobudil nás až ostrý zvuk môjho pravého signalizátora a vrčiaca brzda. Hneď po záseku som vedel, že každý meter silónu budem získavať späť len veľmi ťažko. Ryba sa na krátku vzdialenosť dokázala opierať do udice takou silou, že som len zmätene pozeral, či sa mám vyzliecť a ísť za ňou. Vlny boli také veľké, že som na zdolávanie z člna ani nepomyslel. Našťastie si to ryba namierila šikmo ku brehu, a tak som ju brodiac sa po kolená vo vode mohol prenasledovať. Lucka už napäto očakávala na brehu, ako to dopadne. Vzapätí sa však ryba otočila a opäť si začala brať ťažko vybojované metre silónu. Takto sa to opakovalo niekoľkokrát. Najviac som tŕpol, keď si to zamierila do miest, kde som kotvil čln. To som už vedel, že sa do nej musím oprieť silnejšie. Bál som sa však, aby sa jej háčik veľkosti 6 nevyrezal. Nakoniec to však dobre dopadlo a na breh som sa blížil s takmer metrovou rybou. Lucka už prezieravo pripravila podložku, vedro s vodou, čapicu a foťák. Zopár fotografií, poďakovanie za nádherný súboj a kaprík si mohol opäť plávať vo svojej domovine.
Fúkalo tak silno, že ľahšie hmotnosti aj lietali!
Spánok mi však nebol dopriaty
Po skontrolovaní času som zistil, že ryba mohla zabrať niekedy okolo pol druhej. Následne som zobral už pripravený nadväzec s rovnakou kombináciou 24 mm Chilli squid a 20 mm navoňanou pop up Seafood. O pár minút som už na brehu dolaďoval udicu a chystal všetko na spánok. Ten mi však nebol dopriaty. Predchádzajúca situácia sa opakovala, akurát s rozdielom, že som o dve ryby prišiel. Neskôr som zistil, že sa v okolí nachádza množstvo naplavených konárov, ktoré sú vďaka korýtkam ostré ako britvy. Zopár takýchto konárov som aj vytiahol a uvedomil som si, aké veľké šťastie som mal, že som tú predchádzajúcu rybu vytiahol na breh. Behom dňa naďalej silno fúkalo, ale moje nadšenie a chuť chytiť si ďalšiu krásnu rybu boli silnejšie ako obavy, či ma na člne niektorá z vĺn za pomoci silného vetra neprevráti. Kto ma pozná vie, že som v tom niekedy tak trochu blázon a strach akoby u mňa nehral úlohu. Neviem, či je to nezodpovednosť, trúfalosť alebo vášeň, ale každopádne mi to mnohokrát dopomohlo k úspechu, no často aj k problému. No ako sa hovorí: kto sa bojí, nech nechodí do lesa. Odmena za moje odhodlanie ešte len mala prísť.
Druhú a zároveň poslednú noc som už na vetre nemohol vydržať. Väčšinu času sme si s Luckou krátili hraním kariet v stane. Prekvapivo sa behom dňa a večera nič nedialo a po dvoch stratených rybách a jednom menšom kaprovi som už neevidoval žiaden záber. Moje rybárske srdiečko však bolo spokojné a už som rozmýšľal nad tým, kedy budem musieť na druhý deň odísť. Opäť sme zaspali ako bábätká, teraz však mierne opojení vínkom.
Šupi! Nádherný šupi!
V noci sa mi však opäť rozozvučal ten istý signalizátor a cievka navijaka sa nekompromisne krútila ako opreteky. Udicu som len mierne pridvihol a celý v napätí očakával, čo sa bude diať. Ryba po pár metroch spomalila a mne sa ju podarilo otočiť. Opäť si to namierila smerom k pravému brehu a ja som sa ocitol znovu po kolená vo vode s podberákom prehodeným cez seba utekal za ňou. Tentoraz to však bolo o niečo kratšie, ale o to väčšie prekvapenie som zažil, keď sa mi takmer pod nohami v spenenej a zmútenej vode prvýkrát obrátilo majestátne telo. To už sa mi rozklepali nohy a vedel som, že to bude on. Osobák! Pomaly som do sieťky podberáka naviedol vyše metrové telo kapra. Šupi. Nádherný šupi! S úsmevom, ako keď dieťa dostane pod stromček niečo, čo náramne chcelo, no neverilo, že to raz dostane, som sa vracal späť k Lucke. Ten pocit, keď som ho položil na podložku a začal si ho prezerať je neopísateľný. Myslím, že každý rybár, ktorý chodí k vode z lásky, z lásky k životu, prírode, vie, o čom píšem. Ani vo sne ma nenapadlo, že za takú krátku rybačku môžem chytiť také krásne ryby. Cítil som sa ako v rozprávke. Aj teraz, keď o tom píšem, sa mi kútiky úst rozťahujú a cítim ten úžasný pocit. Zažil som krásne súboje s krásnymi rybami. Ďakujem.
Krásny a mohutný šupináč s hmotnosťou 18 kg.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
