Začiatkom roka sme sa s kolegom Norom dozvedeli, že sa budú v blízkosti Komárna konať zaujímavé preteky na odstavenom ramene rieky Váh s názvom Konkoli. Po preštudovaní propozícií sme sa rozhodli prihlásiť, nakoľko sa nám pravidlá pozdávali a taktiež ceny boli veľmi lákavé, ba až nadštandardné... Po uhradení štartovného sme akosi preteky vypustili z hlavy, keďže do začiatku júla bola ešte dlhá doba.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.03.2018.
Dva týždne pred začiatkom pretekov sme už začali dávať dokopy potrebné veci a zháňať aké-také informácie o tejto lokalite, ktorá bola pre nás veľkou neznámou. Na internete sme o tejto vode nenašli takmer nič, a išli sme tak skutočne do neznáma. Voľba kŕmenia a nástrah nebola pre nás príliš zložitá, nakoľko bolo povolené použiť 50 kg partiklu a 50 kg boilies. Vsadili sme na pretekársku mašinu pikantnú švestku a novinku gangster G7.
Po žrebovaní nastali horúce debaty
Deň pred začiatkom pretekov bol zraz pred obecným úradom, kde bola prezentácia a následne aj žrebovanie. Musím sa priznať, že to boli asi prvé preteky, keď som pred samotným žrebovaním nebol vôbec nervózny, keďže sme nemali žiadnu informáciu, ktoré miesto môže byť top a ktoré, naopak, zlé. Rameno bolo rozdelené na dva sektory A a B. V prvom kole sa losovalo, v ktorom sektore budeme loviť, potom už samotné miesto. Norov syn Kristián, ako náš tretí člen tímu, vytiahol sektor B, ktorý bol miestnymi rybármi označený ako ten lepší. V ďalšom kole vytiahol číslo 2. Náš druhý Mikbaits tím v zložení Peter Hofierka a Tony Strnad vylosovali B3, teda miesto hneď vedľa nás, čo sľubovalo zaujímavé pretekanie aj medzi nami navzájom.
Po ukončení žrebovania nastali horúce debaty medzi pretekármi a domácimi organizátormi, kto má aké miesto. Z týchto rozhovorov sme usúdili, že žreb nám tentoraz prial a naše miesto by malo byť dobré. Plní očakávania sme vyrazili na naše stanovište. Po vystúpení z auta sme ostali v rozpakoch. Pohľad na vodnú hladinu, plnú potopených stromov, bol jasný znak toho, že ryba sa tu bude určite zdržovať, no na druhej strane bude veľký problém s jej zdolaním.
Aké montáže do tohto extrému?
Strmý breh taktiež nedával na výber rozmiestnenia našich bivakov, ktoré sme museli mať až na samom kopci pri aute. Ja som akosi zázrakom vtesnal moje brolýčko do blízkosti udíc, čo nám dávalo akú takú šancu na skorú reakciu pri zábere. Keďže preteky sa začínali už ráno o štvrtej, do večera sme rozoberali rôzne teórie a montáže aké v tomto extréme použijeme. Tu nebol priestor na nejakú jemnú zostavu, takže 35 lb nadväzec so zosilneným háčikom sa nám javil ako správna voľba. Ráno budík, rýchla káva a už som sedel v člne s prvou udicou na vyvezenie. Samotná Pop up CC Moore pink 14 mm na jednej a na druhej Pikantná Švestka v kombinácii s popkou, obalená v paste. Na začiatok sme obaja s Norom zvolili rovnakú taktiku s tým, že uvidíme ako ryba zareaguje jednak na krmivo a aj samotnú nástrahu. Všetko sme stavili na menšie priemery, keďže sa bodovala ryba od 3 kg a išlo o klasickú zväzovú vodu. Chceli sme sa zamerať na menšiu rybu, aj napriek tomu, že za ryby nad 10 kg boli bonusové body, no usúdili sme, že tých tu zrejme veľa nebude. Po 10 minútach od vyvezenia som mal nesmelý záber a prvá naša ryba bol pleskáč. Trošku sme sa obávali či sa nebudeme trápiť s nežiaducimi rybami, no krátko na to prišiel ďalší záber a prvý bodovaný kapor bol na brehu. Samotná popka zafungovala na výbornú. Po ďalšej vyvážke sme sa usadili do kresiel a kochali sa miestnou scenériou plní očakávania ďalšieho záberu, ktorý veru prišiel a hneď na začiatku nám miestne kapry ukázali, že také ľahké to tu nebude. Záber bez varovania, zásek v sekunde a aj napriek zatiahnutej cievke „na krv“ ryba skončila nenávratne v potopených stromoch. Tu niekde sa začal náš 5-dňový boj s „narovnávačmi rúk“ ako sme tieto miestne ryby nazvali. Po prvej noci sme mali na konte len jednu bodovanú rybu, no v našom sektore bolo ulovených už viacero rýb. Dokonca sa chytili aj dve ryby cez 10 kilogramov. Jednu z nich chytil Hofi, za ktorú získal razom 15 cenných bodov.
Pokiaľ sme chceli dosiahnuť záber, naše montáže museli ležať v blízkosti potopených stromov.
Konečne sa začala karta obracať
Rozhodli sme sa, že trochu viac zakŕmime, no museli sme si to správne rozdeliť tak, aby nám krmivo vyšlo až do konca pretekov. Cez deň sa opakoval klasický scenár, keď presne na obed prišiel ďalší „narovnávač rúk“. Po zábere sa Noro snažil rybu udržať nasilu, no stačilo toľko, že ryba zabrala celou silou a sklopila mu udicu smerom k vode. Ryba tak získala 2-3 m, čo jej stačilo na to, aby si to zaparkovala priamo do stromu. Vzhľadom na to, že sa pred nami nachádzal hotový les, sme rybu ani nešli skúsiť kotvičkovať. Frustrovaní z toho celého sme sa utešovali, že snáď sa aspoň jeden kapor po zábere vyberie tým správnym smerom a podarí sa nám ho zdolať. Ťažkému terénu sme prispôsobili aj spôsob zdolávania; Noro pri zábere sekal a keď sa mu podarilo kapra stiahnuť od stromov, ja som už sedel v člne a úlovky spoľahlivo zdolal. No popritom sme sledovali ako iné tímy chytajú síce menšie ryby, no zato bodované. Našim chlapcom vedľa nás sa celkom darilo a dostali sa na priebežné prvé miesto, ale bolo to všetko stále otvorené a každá bodovaná ryba neustále menila poradie.
Tretí deň sa konečne začala karta obracať na našu stranu a po zopár menších bodovaných kaproch sa mi podarilo vydolovať zo stromov krásneho 9 kg lysca. Táto séria nás razom vyhupla do popredia. Navyše počas ďalšej noci prišlo to, na čo sme čakali a želali si zdolať aspoň jedného „narovnávača rúk“. Prvý prudký záber na Norovu udicu a z člna som vzápätí zdolával neskutočného šupináča cez meter s hmotnosťou 13,6 kg. Nesmierna radosť, bonusové body a navyše to bola zatiaľ aj najväčšia ryba pretekov. A ryby pokračovali o ďalšiu hodinu, keď na môj prút prišiel šupináč 12,4 kg a neskoršie ďalší 10,2 kg.
Hofiho amur, a zároveň najväčšia ryba pretekov.
Najkrajšia ryba pretekov, čo skonštatovali aj organizátori.
Rysovalo sa zaujímavé finále
Rozhodnutie sedieť vo dne i v noci pri prútoch sa začalo vyplácať. Všetky ryby zobrali na popku NS.1 pink 14 mm. Boli sme milo prekvapení, aké poklady táto zväzová voda v sebe ukrýva a to aj napriek tomu, že tu ryby púšťa len minimum rybárov. Vďaka týmto rybám a bonusovým bodom sme sa ráno ocitli na prvom mieste s dostatočným náskokom. Deň pokračoval tak ako ten predošlý a menšie, ale bodované ryby nám pribúdali do celkového poradia. Ostatné tímy, ktorým sa darilo, lovili tak 2 až 4 ryby denne, čo nás príliš neohrozovalo, keďže sme mali zábery aj my. Poslednú noc sa však niečo zmenilo a ryby nám prestali absolútne reagovať na naše nástrahy. Nevedeli sme či nám tam začal loviť veľký sumec a kapry boli v strese, alebo len nejavili záujem o naše nástrahy. Našťastie sa s rozvidnením vrátilo všetko do starých koľají a my sme začali znovu bodovať. Náš druhý tím sediaci vedľa sa však cez noc dotiahol počtom úlovkov na nás, čo sľubovalo zaujímavé finále. To aj prišlo a za scenár aký sa odohrával by sa nemusel hanbiť ani hollywoodsky režisér. Hofi s Tonym sa sériou záberov v posledných hodinách dotiahli snáď na jednu rybu od nás. Navyše Hofi počas dňa vytiahol pekného amura s hmotnosťou 13,8 kg a uchmatol nám tak najväčšiu rybu pretekov o 20 dekagramov. Pol hodinu pred koncom sme dostali naraz v jednej sekunde oba tímy záber. Hofi svojho kapra vytiahol, no môj skončil nenávratne v stromoch; bola to siedma ryba, o ktorú sme prišli. Priniesol som odtrhnutú udicu na breh a ostal sedieť v člne pre prípad, že by sa snáď nad nami nejaký svätý zľutoval a doprial nám ešte jeden záber. V tú chvíľu sme si boli istí, že nás Hofi s Tonym predbehli o pár kilogramov.
Dve minúty pred záverom…
Sediac v člne som rozmýšľal nad tým, že jedna ryba rozhodne o našej porážke alebo výhre. A tu zrazu 2 minúty pred koncom sa rozbehol Norov ľavý prút. Rybu úspešne stiahol niekoľko metrov od stromov do bezpečia na voľnú vodu a rýchlo mi podal prút do člna. Začalo sa zdolávanie, počas ktorého som nič nevnímal. Vedel som, že toto je rozhodujúca ryba a je to všetko na mne. Noro s Kristiánom rýchlo stiahli ostatné udice, aby sa náhodou ryba nezamotala do silonov. Kristián chytro volal rozhodcom a oznámil im, že ešte zdolávame rybu. Všetci svätí stáli pri nás a 7-kilový lysec skončil neomylne v mojom podberáku a už som len vnímal potlesk z brehu ako z nášho tímu, tak aj od Hofiho s Tonym. Musím povedať, že aj keď sme boli súperi, tak víťazstvo sme jeden druhému priali.
Posledné váženie a istota víťazstva len uľahčili balenie všetkých vecí. Opadla z nás razom celá únava, aj keď sme posledné dva dni a dve noci vôbec nespali. Sledovali sme špičky prútov ako pri feedri aby sme stíhali reagovať na prudké zábery domácich kaprov. Naši chalani tak skončili na krásnom druhom mieste a udržali si aj cenu za najväčšiu rybu pretekov. Po príchode na vyhodnotenie sme si navzájom ďakovali za super preteky. Poďakovanie patrí celému organizačnému kolektívu pretekov, ktorí všetko zvládli bez problémov. Od váženia úlovkov, až po rozvoz stravy. A čo na záver? Asi len toľko, že toto boli tie preteky, ktoré preverili celé naše náčinie, rovnako aj fyzickú, a hlavne psychickú stránku. Krásne prostredie, neskutočne bojovné divoké ryby a strhujúce finále nám dali zámienku na to, že o rok sa na Konkoli uvidíme opäť a možno aj s niektorým z vás, ktorí ste dočítali týchto pár riadkov až do konca.
Cenné víťazstvo pre oba Mikbaits tímy.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
