DOMOV Magazín OKTÓBER 2017 Majstrovstvá sveta žien v LRU plávaná

Majstrovstvá sveta žien v LRU plávaná

Je nedeľa ráno, 20.augusta 2017. Slniečko je pomerne vysoko, čo je znamením, že bude opäť teplo. Pre ženy-rybárky z reprezentačného družstva Slovenska v LRU-plávaná je tento deň významný tým, že odchádzajú na majstrovstvá sveta. Karol Petőcz, štátny tréner reprezentácie žien v LRU-plávaná určil čas stretnutia v Szolnoku (v cieľovej stanici), lebo jednotlivé účastníčky odchádzajú z rôznych miest Slovenska a každá si zabezpečila vlastnú dopravu.

Mária Pethöová 29.09.2017 (10/2017)

info

Kategória: Plávaná
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.03.2018.

Ešte posledná kontrola zbalených rybárskych prútov. Môžeme sa vydať na cestu do Szolnoku. Pre niektoré z pretekárok to nie je prvýkrát, čo vstúpia na svetoznámu pretekársku trať na mŕtvom ramene rieky Tisza. Už v júli si boli vyskúšať čo robiť, aby si neporanili ruky po ulovení sumčeka čierneho. Možno niekto povie, že pomôžu pracovné rukavice. Musím oponovať. Akékoľvek rukavice nie sú zárukou proti poraneniam rúk. Preto každá z nich mala povinne vo svojom batohu ochranný krém s dezinfekčným a protizápalovým účinkom. Bolo to rozhodnutie štátneho trénera, ktorý tento krém zabezpečil pre každú pretekárku. Cesta ubehla bez komplikácií a o 17.00 hod. sme boli v Szolnoku na určenom mieste. Bolo potrebné vyriešiť niekoľko organizačných otázok, nakoľko ubytovanie sme mali v mestečku Törökszentmilos. Pretekárska trať bola od ubytovania vzdialená cca 15 km a stravovanie bolo zabezpečené v Szolnoku, čo bolo ďalších cca 5 km od pretekárskej trate. Objednávkou jedla deň vopred v známej reštaurácii sa vytvoril časový priestor na riešenie technických otázok súvisiacich s rybárskymi udicami a prípravou montáží na sumčeka čierneho.

Zážitky z tréningov

Je konečne pondelok a pretekárky v určenú hodinu vstupujú do boxov, ktoré sa vylosovali. Tréner ráno rozdelil úlohy svojim pomocníkom tak, aby on stihol pozorne sledovať každý pohyb v boxoch. Ulovené ryby sa priebežne počítali a na konci tréningu sa aj odvážili. V stredu už bolo jasné, že bude potrebné zvýšiť rýchlosť a tým dosiahnuť ešte väčší počet ulovených rýb. S nemým úžasom sme počas tréningov sledovali ako rýchlo a väčšinou aj bez rukavíc chytajú pretekárky z Francúzska a zo Španielska také isté pichľavé sumčeky čierne ako naše pretekárky, ktoré neraz končili tréning s rukami popichanými do krvava. Každý deň po tréningu boli poznatky a skúsenosti pretekárok podrobne rozobraté na spoločnej porade s trénerom. Vo štvrtok, vo večerných hodinách sa uskutočnil slávnostný nástup pretekárskych družstiev na námestí v Szolnoku a súčasne sa uskutočnilo aj otvorenie XXIV. majstrovstiev sveta žien v love rýb udicou. Spestrením pri predstavovaní pretekárskych družstiev bol najmladší člen výpravy zo Slovenska, ktorým bol trojmesačný Oliver, synček našej reprezentantky Sandry Petőczocej.

Trénerka reprezentačného družstva Francúzska pri losovaní.

Reprezentantka Španielska počas tréningu na MS žien v LRU plávaná, ktorej sa podarilo uloviť najväčšieho kapra.

Rýchlosť bola rozhodujúca

V tom každodennom zhone sme ani nezbadali ako rýchlo ubehlo 5 dní tréningu, po ktorých nasledovali tie dva rozhodujúce, a to sobota a nedeľa, keď už išlo o všetko. Tréner určil taktiku boja aj spôsob lovu. Pretekárky s veľkým odhodlaním vstupovali na vylosované miesta a začali rozkladať rybárske náčinie. Potom nasledovalo meranie hĺbky vody s voľbou vhodnej montáže s háčikom bez protihrotu na sumčeka čierneho. Medzitým už komisia kontrolovala množstvo krmiva a živej nástrahy. Čas ubiehal a napätie z očakávania zvukového signálu štartu sa dalo krájať. Konečne. Posledných desať minút pred začiatkom pretekov. Začalo sa kŕmenie. S veľkou presnosťou lietali gule krmiva do vody a pretekárky už odrátavali posledné sekundy pred samotnými pretekmi. A bolo to tu, majstrovstvá sveta žien v LRU plávaná sa začali. Osobní rozhodcovia s perom v ruke pozorne sledovali každý pohyb pretekárky v určenom boxe, kde do záznamov o úlovkoch zapisovali každú ulovenú rybu. Po uplynutí každej celej hodiny sektoroví rozhodcovia počet ulovených rýb zapísali do záznamu s menom pretekárky tak, aby aj verejnosť mohla sledovať, ktorá pretekárka koľko rýb ulovila. Očakávania divákov boli rôzne a neraz bolo počuť, že je až neuveriteľné koľko tých sumčekov čiernych je v Tisze. Pri pozornejšom sledovaní počtu úlovkov sa pomaly začalo utvrdzovať to, čo tréner našich reprezentantiek tvrdil. Celé to dianie pri love rýb bolo o rýchlosti. Čas ubiehal a z údajov v záznamoch o počte ulovených rýb bolo čoraz častejšie vidieť číslo väčšie ako päťdesiat, čo znamenalo, že počet ulovených rýb za hodinu sa vyrovnával s počtom minút v jednej hodine. Pokiaľ toto tempo niektorá pretekárka nedokázala udržať, nemala šancu na dobré umiestnenie. S veľkým očakávaním sme striehli na váženie, ktoré bolo po štvorhodinových pretekoch tým skutočným odhalením pravdy. Zapisovali sme si výsledky z váženia, len aby sme vedeli čo najskôr, ako bodovali naše pretekárky v jednotlivých sektoroch. V sobotu po uverejnení výsledkovej listiny zavládla dobrá nálada v pretekárskom družstve aj z toho dôvodu, že po prvom dni boli na 7. mieste v hodnotení družstiev, čo bolo celkovo uspokojivé. V nedeľu po nástupe na jednotlivé stanovištia sa v podstate opakovalo všetko to, čo bolo vidieť v sobotu. Kde tu bolo vidieť, alebo aj počuť, nespokojnosť trénerov, ktorí dávali pokyny pretekárkam, len aby zachránili to, čo sa ešte zachrániť dalo. Bolo na škodu veci, že tie pokyny neboli vždy účinné. Príčina bola niekedy aj v samotných pretekárkach. Jedno sa však potvrdilo.
Klasickým spôsobom lovu na bič (s dĺžkou 7 až 8 m) dokázali pretekárky nachytať viac kusov rýb, ako s deličkou. Toto sa tak často na majstrovstvách sveta nestáva. Predovšetkým diváci očakávali väčšie ryby, čo sa, žiaľ, nestalo. No a veľkým prekvapením aj pre samotné pretekárky bolo to, že okrem sumčeka čierneho boli iné druhy rýb chytené len náhodne a taktiku družstva nebolo možné budovať na ulovení väčších rýb. Sumček čierny bol dominantnou rybou týchto majstrovstiev sveta.

Eva Cibulková – reprezentantka Slovenska pri podpisovaní záznamov o úlovkoch.

Aké boli výsledky

Výsledková listina z celkového hodnotenia jednotlivcov a družstiev priniesla nemalé prekvapenia, ale potvrdila aj očakávania odborníkov.

Umiestnenie v súťaži jednotlivcov na prvých troch miestach bolo nasledovné:
1. miesto: Anja Groot, Holandsko
2. miesto: Isabelle Hawryhuk, Francúzsko
3. miesto: Hajnalka Kovács, Maďarsko

Umiestnenie družstiev na prvých troch miestach bolo nasledovné:
1. miesto: Španielsko
2. miesto: Francúzsko
3.miesto: Maďarsko

Naše pretekárske družstvo sa umiestnilo na peknom siedmom mieste z celkového počtu 17 družstiev. Z našich pretekárok boli najúspešnejšie Sandra Petőczová v súťaži jednotlivcov
pekné 10. miesto a Eva Cibulková v súťaži jednotlivcov pekné 13. miesto.

Aký bol názor odborníkov

Hosťujúcou krajinou bolo Maďarsko a preto som požiadala o rozhovor Waltera Tamáša, viacnásobného majstra sveta, celosvetovo uznávaného odborníka na lov rýb udicou a trénera reprezentácie žien za Maďarsko, aby mi odpovedal na moje otázky k výsledkom, ktoré dosiahli.

Aká bola nálada v pretekárskom družstve Maďarska, keď sa dozvedeli, že v súťaži družstiev sú na peknom 3. mieste?
Určite to bola veľká radosť a zavládla dobrá nálada. I keď nechcem tajiť, že do tých pocitov bolo primiešaná aj trocha trpkosti.

Nemali ste pocit sklamania, keď to nebolo prvé miesto?
Ako hosťujúca krajina sme v kútiku duše očakávali aj lepší výsledok, ale nakoniec, po miernom zhoršení výsledkov v nedeľu sme boli radi, že sme to ustáli aj na treťom mieste.

V čom vidíte príčinu toho skĺznutia na tretie miesto? Bol to technický problém, alebo krmivo, či možno problém spôsobený jednotlivcom?
Nemali sme žiaden zo spomenutých problémov. Všetko fungovalo tak, ako sa pretekárky pripravili. Musíme rešpektovať skutočnosť, že pretekárky zo Španielska a Francúzska sú lepšie v love sumčeka čierneho, ktorého majú vo svojej krajine tak, ako je u nás pleskáč či plotica a pretekárky sa nemuseli učiť pred majstrovstvami sveta, ako ho majú chytiť do rúk pri uvoľňovaní háčika, alebo pri vkladaní do saku.

Kto má to všetko na svedomí a komu poďakovať?

Býva dobrý zvykom v závere povedať niečo aj o tých, ktorí nestáli na stupni víťazov, ale ich zásluhou družstvo reprezentácie žien Slovenského rybárskeho zväzu sa dostalo až tam, že mohlo reprezentovať Slovensko na majstrovstvách sveta žien v LRU plávaná. Všetkým tým, ktorí podporili dobrú myšlienku a umožnili účasť reprezentácie žien na majstrovstvách sveta patrí veľké „ Ďakujeme“. Zásluhu na tom všetkom má predovšetkým štátny tréner reprezentácie žien Karol Petőcz a jeho asistent Jaroslav Galgan. Bez pomoci členov realizačného tímu by to nefungovalo a pretekárky by nemali ten pokoj a pohodu počas tréningov a samotných majstrovstiev sveta. To, že štátny tréner si dobre vybral členov realizačného tímu potvrdzuje dosiahnuté umiestnenie. Nuž a tu sú ich mená: Ivan Cibulka, Roman Pavelka, János Pecsely. Je aj zásluhou sponzorov, ktorí podporili túto myšlienku, lebo bez ich účinnej hmotnej a finančnej pomoci by to nebolo realizovateľné. Určite čitateľov bude zaujímať aj to, aké bolo zloženie reprezentačného družstva. Toto sú mená našich reprezentantiek: Eva Cibulková, Eva Jančošková, Miroslava Pavelková ml., Lucia Halušková, Sandra Petőczová, Michaela Kosmeľová a Erika Pethőová. Ďakujeme za podporu aj Rade Slovenského rybárskeho zväzu v Žiline, lebo bez ich súhlasu a finančnej podpory by sa tento sen našich pretekárok nesplnil.

Pretekárky družstva Francúzska na stupni víťazov.