Miestne jazero alebo súkromná voda? Nebolo to tak dávno, čo som aj ja trávil pomerne dostatok času na súkromných jazerách. Keď sa tak spätne obzriem do minulosti, často si kladiem otázku PREČO? Prečo som to vlastne robil a z akého dôvodu? Odpoveď je jednoduchá a tou je práve ČAS!
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.03.2018.
Áno, práve táto veličina rozdeľuje tú tenkú čiaru medzi úspechom a neúspechom. Ako som spomínal v ostatnom článku, kde som opisoval lov v zarastených vodách a celkovo o náročnosti týchto lokalít, musí byť každému jasné, že to nie je lov o pár hodinách, ale o desiatkach, či stovkách hodín. Myslím si, že každý pracujúci človek, ktorý nemá času na rozdávanie, a je rád, keď sa dostane aspoň na chvíľku k vode, tak chápe moju myšlienku a bude so mnou súhlasiť, že lov na zväzových vodách, resp. ulovenie „lepšej“ rybky je náročnejšie a potrebuje omnoho viac času a vytrvalosti, ako na súkromných vodách. Preto som skoro vždy siahal po pomerne jednoduchšom variante a o dosť častejšie som skončil niekde na brehu súkromného jazera za predpokladu, že behom pár hodín by sa mi mohla podariť nejaká krajšia rybka. Robil som to hlavne kvôli tomu, že som nemal dostatok času, a ak som sa dostal k vode, tak to bolo len na pár hodín, alebo maximálne jednu noc. Ale toto konanie mi vždy nezaručilo očakávaný úspech a párkrát som sa vracal s dlhým nosom bez výsledku. Neviem si to vysvetliť, ale po nejakom čase ma to na tieto jazerá prestalo úplne ťahať, či som sa toho všetkého obchytal, nabažil alebo voči tomu nadobudol nejaký odpor? Proste dostal som sa do štádia, keď si vyberám lokalitu tak súkromné jazero ma už ani nenapadne a patrične som aj rád. Môže to byť aj dôsledkom toho, že som zmenil prácu a na ryby som mal zrazu toľko času koľko som potreboval a navyše som si ho vedel spraviť aj podľa seba, a tak som konečne mohol poriadne zaútočiť na zväzové jazerá, a tak sa aj stalo.
Krásny double, ktorý mi vyčaril úsmev na tvári.
Štyri dni a dosť!
Myslím, že každá väčšia akcia potrebuje určitý plán, ja som sa snažil si rozplánovať celý tento súčasný rok s tým, že budem chodiť čisto len po zväzových vodách s malými výnimkami a postupne sa snažiť prechytávať miestne jazerá. Vždy som sa snažil stráviť pri vode čo najviac času a vyťažiť z danej lokality osobné maximum. Nakoľko mám momentálne veľa voľného času, tak som sa rozhodol, že pri vode budem pretrvávať od začiatku sezóny a to po menších 4-dňových výjazdoch. Ako som tak uvažoval, najrozumnejšie riešenie mi vyšlo práve v podobe krátkych 4-dňoviek, nechcel som byť príliš dlho na jednom mieste a už vôbec nie zasahovať do víkendu, čo by mohlo byť skôr na škodu ako úžitok s narastajúcim náporom na lokalitu, a to hlavne v letných mesiacoch.
Jarné komplikácie
Jedny z mojich prvých „mini“ výprav som uskutočnil hneď po „odštartovaní“ sezóny a to v máji. Nakoľko nás tento rok postihla nemilá situácia, jar sa niesla v znamení povodní a mne to tak trošku skrížilo plány. Keďže bola hladina jazier dvihnutá o dobré 2 metre oproti bývalému stavu, musel som improvizovať a miesto si doslova „vyrúbať“ nakoľko všetky miesta boli z veľkej časti pod vodou. Ale to nebolo jediné čo by prekážalo, no dalo sa s tým vyrovnať, horšie boli obrovské nánosy bahna, krvilačné komáre štípajúce 24/7, mravce ktoré sa dostali úplne všade a aby toho nebolo málo, tak do radosti mi nepridávalo ani nemiznúce "páperie" na hladine.
Magický ostrovček
Ako som spomínal vyššie, hladina vody o 2 metre zdvihnutá, po záplavách sa v jazerách premiešala voda tak, že v zhruba polovici mája, keď má voda obvykle cez 20 stupňov, teraz mala „úbohých“ 15 a ja som bol nútený premýšľať a špekulovať aby som dosiahol aspoň pár záberov, nakoľko som sedel pri vode už tretí deň a žiadna sláva to veru nebola. Voda bola špinavá, studená a ešte k tomu rozliata po okrajoch čo spôsobilo, že všetka ryba sa tlačila do príbežných plytkých a ťažko až vôbec chytateľných partií, ktoré obklopovali kríky. Po chvíľkovom rozmýšľaní ma napadla jedna dôležitá vec, a to malinký ostrovček zhruba 10 metrov od kraja protiľahlého brehu, kde vždy stával kŕdeľ labutí. Ostrovček bol momentálne zatopený meter pod hladinou a ja som vedel, že to bude to pravé „orechové“. Zbytočne som nečakal, na multi rig zhotovený s mojej obľúbenej šnúrky a to 25 lb Strip‑X, hačika Continetal šestky spolu s malou „popkou“ Extasy putoval na sľubné miesto. Do okolia som rozhádzal pár hrstí guľôčok Extasy a 2 lopatky repky. To, čo nasledovalo pár minút od vyvezenia, bolo po troch dňoch utrpenia ako zázrak z nebies. Neuveriteľný kolotoč záberov, keď si to tak spätne rekapitulujem tak neviem či som bol viac na brehu alebo v člne, do zotmenia som sa nezastavil, neviem ani koľko rýb som chytil, lebo som to ani nestíhal počítať. Všetko to šialenstvo ustalo až po zotmení a konečne som si mohol oddýchnuť z celého namáhavého dňa a prelistovať fotky vo fotoaparáte. Po premýšľaní či by sa to všetko stalo bez toho aby som rybu hľadal, mal som len jednu odpoveď a to NIE, NESTALO!
„O dům dál“
Po návrate domov ma prenasledovala myšlienka skúsiť to na inom jazere. Dlho som veru doma neobsedel a ani som sa nenazdal a už som rozkladal bivak. Presne ten istý prípad ako pred pár dňami, jazero rozliate, voda zakalená, ale to som ani len netušil s akým apetítom ma ryby tentoraz privítajú. Nakoľko sa už schyľovalo k prelomu mája s júnom, voda až taká studená nebola, preto som sa rozhodol pritvrdiť vo veľkostiach a so sebou som si vzal Devill Krilla a Angry plum a to vo veľkostiach 24 mm. Jeden prút som rozkŕmil Devillom, zhruba na strede jazera, druhý slivkou pod kríkmi. Obe montáže som mal totožné a skladali sa z 25 lb šnúrky Strip‑X, vyviazaných šestkou Longshangom, krátkym Mouthsnaggerom a 1,2-gramovým Camo Shoz bročikom na zaťaženie. Túto montáž mám perfektne osvedčenú a sedí krásne tam kde má. Pod háčik som našíval na jeden prút po jednej 24 mm guľôčke Kill Krill Critical a na druhú po dve 24 mm guľôčky Angry plum preliate Krill Liquidom. Po vyvezení oboch prútov som sa pustil do rozkladania môjho menšieho tábora, medzitým som každú chvíľku pozoroval výskoky kaprov na hladinu, čo ma presvedčovalo o aktivite a veril som v správny čas. Prvý záber nenechal na seba dlho čakať a onedlho som podoberal krásneho, zdravého, zhruba 7-kilového šupináča, ktorý mi svojou prehnanou aktivitou a mojou neopatrnosťou doslova rozlámal podberák, ale aj napriek tomu som mal radosť. Aktivita kaprov sa neuveriteľne zvyšovala, no tentoraz som si všetko poctivo zapisoval, napriek tomu, že som to musel v noci sťahovať aby som neporušil žiadny zákon, tak sa mi podarilo chytiť za 3 celé dni 25 kaprov a z toho 10 z nich nad 10 kilogramov, čo bol na miestnu vodu „parádny“ výkon. Aj keď som mal na začiatku doslova bojové podmienky, tak som si to celé krásne užil a pochytal mnoho krásnych a zdravých rýb. Takže dovidenia niekedy pri vode!
Jednou z mojich zbraní bola práve Angry Plum.
Jeden z mojich velikánov, ktorý zabral tesne pred ukončením doby lovu, presne o desať minút dvanásť.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
