Taliansko
Ako už názov napovedá, našou ďalšou rybárskou destináciou, ktorú sa nám podarilo navštíviť bolo malebné a temperamentné Taliansko. Táto krajina je pestrou zmesou gastronomických špecialít, mora, slnka, kaviarničiek, hôr, ľudí, pamiatok a kostolov postavených na tých najnezvyčajneších miestach.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2017
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 66
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.03.2018.
Skorý príchod
A práve hornatý sever Talianska bol našim cieľom. Prijali sme pozvanie od mojich talianskych priateľov Alessandra a Lucu z Hatch fly fishing crew. V druhej polovici mája vyrážame s parťákom Zdenom smer talianske dolomity. Po pohodovej ceste prichádzame na dohodnuté miesto okolo štvrtej hodiny rannej a snažíme sa ešte trochu pospať si v aute. Tento spôsob cestovania v noci sa nám už viackrát osvedčil. Diaľnice i mýta boli úplne prázdne a nezabili sme celý deň cestovaním. Ráno nás budia nákladné autá a hukot strojov, pretože rovno pred nami začali asfaltovať cestu. Okolo desiatej sa máme stretnúť s talianskymi kamošmi v útulnom penzióne v malej dedinke. Čakanie na nich sa však nečakane predĺžilo, keď mi od Aleho prišla fotografia, ako prečerpáva benzín z nádrže svojho auta, ktorý omylom natankoval namiesto nafty. Pomýlil sa po týždni strávenom na jeho motorke.
Alessandro podoberá svojho prvého potočáka.
S angličtinou nepochodíte
Chalani prichádzajú okolo obeda, ale na nálade im to vôbec neubralo. Vyrážame k prvej rieke. Z auta vidíme malú riečku zarastenú vodnými trávami, so Zdenom sa na seba pozeráme a hovoríme si, „snáď nejdeme chytať do tejto stoky?!“ Ideme… V neďalekom motoreste kupujeme povolenky a tu by dozaista nastal prvý problém, keby sme nemali našich talianskych „sprievodcov“. Nikto z personálu nehovorí po anglicky, dohovoriť sa na všetkých predajných miestach či reštauráciách, ktoré sme počas nášho výletu navštívili, bolo úplne nemožné. V rybárskej licencii sú všetky informácie, pravidlá a úseky revírov iba v taliančine! Takže ak náhodou plánujete výlet do tejto oblasti, odporúčam google translator alebo minimálne slovník.
Jedine nymfa
Autá parkujeme na poľnej ceste a popri rieke schádzame dolu prúdom aby sme naspäť išli po vode a hľadali ryby. Takto som si rieku, na ktorej budeme loviť naozaj nepredstavoval, 60 % vodnej plochy je komplet zarastenej vodnou trávou, 40 % tvoria jazyky so štrkovým dnom alebo silnejší prúd či jama. Hĺbka vody je približne nad kolená. Snáď by nás sem nebrali len tak pre nič za nič, utešujem sa. Po pár metroch sme našli prvého pstruha, obligátne „kameň, papier, nožnice“ vyhrávam, a tak mi je jasné, že prvú rybu buď pokazím, alebo chytím ja. Zo srandy sa pýtam Aleho: „dry or die?“ Ten mi len so smiechom odpovie: if you prefer „dry or die“, you probably die! Z toho som usúdil, že na sucho to nemá zmysel skúšať, pokiaľ sa ryba nezdvíha, a tak naväzujem na jeho odporúčanie nymfu.
Krásne sfarbený taliansky potočák.
Super začiatok!
Po niekoľkých neúspešných nahodeniach ryba spravila výpad do strany, prisekávam a krásny pstruh si to namieril rovno do vodnej trávy. Jeho sila ma prekvapila. Kričím na chlapcov, že mám asi problém, pretože sa silón zachytil do tráv a stratil som kontakt s rybou. Alessandro našťastie pohotovo rybu vo vodných trávach úspešne podobral skôr ako sa vypla. Kocháme sa pohľadom na krásne sfarbeného talianskeho potočáka, odhadom okolo 50 cm! Super začiatok! O pár metrov vyššie zapol ďalšiu rybu, krásny pstruh podobný tomu môjmu. Zdenovi prvá ryba padá a Luca chytá tiež pekného potočáka. Sme v nemom úžase, na takom krátkom úseku mal každý z nás kontakt s peknou rybou.
Zdeno s krásne stavaným potočákom.
Trofejné pstruhy
Ďalší úsek rieky pred nami je totálne zarastený vodnými trávami, a tak ho obchádzame po brehu a dostávame sa na miesto, ktoré taliani nazývajú „Magic pool“. Prečo je také magické sme onedlho zistili, keď Luca zavesil na svoj prút pstruha okolo 70 cm! Neverím vlastným očiam, presne takéto ryby sme chytali na Novom Zélande! Po asi 5-minútovom napínavom súboji je ryba konečne v podberáku a my sa môžeme pokochať jej krásou. Dôvod, prečo tu ryby dorastajú do takýchto trofejných rozmerov je však prozaický. Pár kilometrov nad nami sa nachádza čistička odpadových vôd, a tak tu pre zlú kvalitu mäsa nikto ryby neberie. Za to u nás máme aj takých labužníkov.
Najväčší úlovok našej výpravy mal slušných 70 cm.
Taliani to vedia!
Čo je na tomto mieste najzaujímavejšie je, že ostatné ryby sa nevyplašili a už o niekoľko minút zdolávame ďalšie pstruhy. Vyženie nás až večerná búrka, keďže naše nepremokavé bundy zostali v penzióne. Plný eufórie sa vraciame na izbu a tešíme sa na večeru, pretože keď vám Talian povie, že najlepšiu pizzu v celom Taliansku robia práve tu, niečo na tom asi bude. Rezerváciu máme na 22.00 v malej dedinke, ktorá zásadne nie je ovplyvnená turistickým ruchom! Ruku na srdce, kde vám na Slovensku po desiatej navaria? Áno, na pumpe bagetu, možno. Schádzame do reštaurácie, kde je totálna „plnka“, jediný voľný stôl je ten náš. Navôkol ruch a nezameniteľná talianska atmosféra. Podotýkam, že je pondelok večer, bežný pracovný deň. Pizza bola famózna, cesto tenké ako papier, ingrediencie si každý mohlo navoliť sám podľa svojej chuti, naozaj najlepšia pizza, akú som v živote jedol a odvtedy u nás každú len ofrflem. Lahodné jahodové tiramisu bolo skvelou bodkou za príjemným dňom v skvelej spoločnosti priateľov. Taliani to skrátka vedia!
Ako naša Belá
Nasledujúci deň ideme vyskúšať novú rieku, totižto miestne pravidlá obmedzujú lov na jednotlivých úsekoch riek, a tak na rieke, kde sme chytali včera majú dnes ryby i rybári nútený odpočinok. Voda je pomerne plytká, a tak musíme hľadať hlbšie prúdy a jamky. Vzhľadom mi guľaté kamene a čistá voda pripomína našu rieku Belú. Vyhliadol som si hlbší prúdik a zospodu ho začínam prechytávať schránkou potočníka, ktorých je vo vode plno. Konečne som zazrel medzi balvanmi rybu a trpezlivo na ňu nahadzujem. Zatiaľ dokonale ignoruje moje pokusy o jej ulovenie. Mením schránku z jemných kamienkov za schránku zo srsti a ryba sa necháva konečne oklamať. Zdolávam asi 45 cm potočáka a po ňom asi ďalšie tri podobne veľké ryby a pár menších dorastencov. Rieka sa nižšie vlieva do jazera, autom sa preto presúvame do horného úseku, ktorý je v režime chyť a pusť. Na naše veľké prekvapenie nevidíme a ani nechytíme v ten deň už ani šupinu. Pravdepodobne to tu niekto prebehol pred nami.
Talianska rieka podobná našej Belej.
Vo dvojici
Posledný deň chytáme už len vo dvojici, pretože Ale a Luca majú pracovné povinnosti. Lúčime sa, a samozrejme, pozývame chlapcov k nám na Slovensko. Alessandro nás ubezpečuje, že určite rád príde, no nezabudne podotknúť, že najmä kvôli Slovenkám, pretože sú krajšie ako Talianky a dodáva, aby sme sa nebáli, bez rozdielu praktizuje chyť a pusť i na ženách. Vraciame sa na rieku kde sme začínali a systematicky prelovujeme miesta, ktoré už dôverne poznáme, striedame sa so Zdenom po rybe a podarí sa nám uloviť aj pstruhy, na ktoré sme prvý deň hádzali neúspešne, alebo sme ich vyplašili. Zdeno dokonca ulovil tú istú rybu, ktorú v pondelok chytil Luca.
Prvý taliansky mramorák!
Magic pool už bohužiaľ nebol taký štedrý ako dva dni pred tým, ale Zdeno spod vŕby nakoniec vydoluje dve pekné ryby. Presúvam sa o niekoľko desiatok metrov vyššie a v silnejšom prúde nachádzam aktívnu rybu. Pár minút ju pozorujem ako zbiera nymfy, a tak naväzujem zeleného kriváka od Zdena. Taliani na tento druh múch vôbec nechytali, no pre nás to bol snáď najúspešnejší vzor. Po niekoľkých pokusoch je tam! Rybu držím na krátko pretože po oboch stranách sú vodné trávy. Zdeno našťastie rybu úspešne podobral a robí mi fotku s krásnym, tmavo sfarbeným potočákom. Po obede sa presúvame na našu poslednú zastávku, neďaleká rieka je úplne totožná ako náš Váh v Ružomberku. Z mosta pozorujeme pár rýb a plní optimizmu lezieme do vody. Záťažovkou prechytávam hlbokú jamu a často sa nedostanem ani na dno. Zdeno nižšie na pláni chytá na suchého potočníka pár menších pstruhov no ja sa vraciam opäť preloviť hlbokú jamu. Konečne dostávam záber a po krátkom súboji zdolávam svojho prvého talianskeho mramoráka okolo 45 cm. Žiadna sláva, ale potešil! Nasledovali ho ešte dva menšie potočáky. Chvíľu ešte počkáme, či sa večer na pláni niečo nezdvihne no na hladine nebol už ani krúžok. Balíme a vyrážame smer Slovinsko, ale to už je iný príbeh. Grazie mille Italia, bolo to skvelé a o rok sa určite uvidíme opäť!
Zľava: Kurt, Zdeno, Ale a Luca.
#dryordie
#dryordie je čoraz viac populárny slogan v muškárskom svete, pôvod má niekde v Škandinávii kde muškári uprednostňujú lov na suchú mušku nad všetky ostatne metódy lovu. V prenesenom význame to znamená, že radšej nechytia nič ako by mali chytať inak ako na suchú mušku.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
