Leto je už tradične obdobím dovoleniek, či predĺžených víkendov alebo návštev rodiny, či priateľov. Ako to už chodí, cez školské prázdniny sa aj v našej rodine naplánuje nejaký ten týždeň, keď navštívime starých rodičov, keďže v priebehu roku sa vídavame pomerne zriedka. Určite mi mnohí dajú za pravdu, že práve prázdniny sú tou jedinečnou príležitosťou, keď sa zbližujú vnúčatá a starí rodičia.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2018
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.03.2019.
Našej dcére sme zorganizovali týždenný pobyt v mojom rodisku, v Stropkove. Dcéra sem chodieva rada, lebo si dobre rozumie so starými rodičmi, má tu kamarátov a veľmi oceňuje voľnejší režim, resp. dlhší pobyt vonku, ako má doma v Bratislave.
Domov, sladký domov…
Ja sa tam tiež veľmi rád vraciam a trávim chvíle s rodinou, či priateľmi z detstva. Ako vášnivý rybár sa snažím do toho vtesnať aj pobyt pri vode a trochu zrelaxovať s prútom v ruke. V gymnaziálnych časoch (89-93) sme boli partia chalanov, ktorí, okrem športu, holdovali aj rybačke. Keď sa blížil víkend, bolo priaznivé počasie a nemali sme iné povinnosti, tak sme si plánovali výjazd aspoň na jednu, dve noci k rieke Ondave alebo na VN Domaša. Boli to pekné časy.
Pravdupovediac, po odchode zo Stropkova na VŠ do Bratislavy som prestal aktívne rybárčiť, keďže sa mi zmenil režim a aj životný štýl. Ale zakaždým, či ešte ako študent VŠ alebo aj neskôr, keď som sa vracal domov a cestou z Kručova za horizontom smerom na Lomné vykukla Domaša a o pár kilometrov Ondava, tak mi srdce zaplesalo a bol som mysľou s kamarátmi na rybách. Ale iba mysľou, povolenku som už nemal a moje pobyty v Stropkove boli veľmi krátke na to, aby som stíhal vybehnúť ešte aj k vode. Odvtedy však pretieklo veľa vody Ondavou i Domašou a dnes som opäť aktívnym športovým rybárom, momentálne už len v kategórii chyť a pusť. V podstate sa čudujem, ako som mohol tak dlho vydržať bez tejto vášne. Tomu sa čuduje aj manželka s dcérou, keďže vidia, ako ma to baví a napĺňa. Je pravdou, že príležitostne som si pekne zachytal i v zahraničí. Kým som bol ešte bez záväzkov, cestoval som pomerne často, či už ako sprievodca alebo ako dobrodruh. V zahraničí som objavil denné povolenky a tie som začal využívať na svojich cestách. O tejto téme som písal v májovom čísle SR pod titulom „V zahraničí to ide celkom jednoducho“.
Plány verzus improvizácia
Pred rokom som si cez prázdniny so sebou na východ doniesol iba jeden prívlačový prút, no počasie mi neprialo. Voda v Ondave bola kalná, a tak až na jednu vychádzku k vode som ho takmer nepoužil. Loviť sa dalo ešte na miestnom rybníku, ale, žiaľ, naň nepredávajú hosťovacie povolenie. Dodnes nechápem prečo, keďže MO SRZ Stropkov by si takto mohla prilepšiť. Bývalí spolužiaci, aktívni rybári, mi vtedy spomínali, že na prelome júla a augusta už tradične zvyknú tráviť týždeň na Domaši pri obci Nová Kelča. Tak som začal hútať, že nasledujúce leto by som si mohol nejako naplánovať, aby som sa k nim pridal aspoň na 2-3 dni. Ale ako to už chodí, človek mieni, Pán Boh mení. Povinnosti a okolnosti ma donútili navštíviť Stropkov skôr. S kamarátom Paľom som sa dopredu dohodol, že ak sa podarí, tak by sme mohli niekam vybehnúť. Pre každý prípad som si už zbalil poriadnu výbavu. Do boxu na strechu auta som vložil aj kaprárske aj feedrové prúty a tiež jeden prívlačový prút.
Pekný úvod na Ondave
Predpoveď počasia bola sľubná, a tak som dúfal, že aspoň Ondava mi dopraje. S Paľom som bol v kontakte a dohodli sme sa, že hneď na druhý deň, keď on dorazí z Košíc, by sme vybehli niekam na Domašu aspoň na 2 dni. Tvrdil, že má v hlave viacero tipov, ale v prvom rade sa pokúsi vybaviť miesto pri Kelči. Ja som medzitým, skoro ráno, vybehol vláčiť na Ondavu za obec Miňovce. Po krátkom prieskume okolia som našiel aký‑taký prístup k vode, predral som sa džungľou, a pri vode si vyhliadol vhodné miesto. Voda bola akurát, ani kalná ani príliš čistá. Postavil som sa na balvany, ktoré vytvárali kaskády s prúdom a zároveň aj pokojnejšie hlbšie miesta. Pár nahodení po prúde a hneď na úvod ma potešila menšia šťuka okolo 50 cm. Ulakomila sa na malý vobler. O pár minút na to som tu zdolal pekného jalca hlavatého. Posunul som sa zopár metrov proti prúdu, kde som chytil ešte asi 6 jalcov. O desiatej som už opäť sedel v aute späť k našim do Stropkova.
Nájsť si vhodné miesto na Domaši nie je jednoduché
Paľo mi medzitým oznámil, že sa mu podarilo vybaviť miesto pri Kelči až do konca týždňa. Skvelá správa. Nechcel som však celý svoj pobyt na východe stráviť len na rybách, preto som sa rozhodol len pre dve noci.
Takže ešte v ten deň sme sa premiestnili na Domašu k obci Nová Kelča. Pre neznalých miestnych pomerov na Domaši si dovolím upozorniť, že nájsť si tam vhodné lovné miesto nie je vôbec ľahké. Domaša, kedysi rybárska perla východu, je dnes okupovaná neuveriteľným množstvom čiernych stavieb, ktoré bránia prístupu k vode, alebo vás znechutia hneď na začiatku, pretože máte pocit, že lovíte na pozemku niekoho (hoci to tak nie je) a kazí to celkový dojem z rybačky. Pokiaľ máte šťastie a dostanete sa k vode, tak tŕpnete, aby sa nedostavil na miesto „vlastník“ ilegálnej stavby a neposlal vás preč, lebo jemu to tam „patrí“. V poslednej dobe sa o tom častejšie hovorilo aj v médiách. Niektorí starostovia obcí hrozia radikálnym zbúraním týchto nelegálnych prístreškov, prívesov a maringotiek. A ak sa nemýlim, tak niektoré obce stanovili ultimátum, dokedy si ich môžu ľudia ešte odpratať a potom už príde na rad búracia čata. Niet sa čomu diviť. Dokonca sa zvažuje kvôli tomu úplne zakázať rybolov na Domaši. Keď sa nebude môcť loviť, tak si rybári nebudú tieto stavby stavať. Áno, 99,9 % vlastníkov týchto ilegálnych prístreškov sú rybári. Možno je to nespravodlivé riešenie pre poctivých rybárov, ale asi jediné, ktoré zaberie. Zhodou okolností práve v čase, keď sme bivakovali na Domaši, policajti robili záťah na čierne stavby pri Kelči. Po mojom návrate z Domaše som zachytil v správach, že zhruba na 120 m úseku pri Novej Kelči narátali až 22 ilegálnych stavieb a prístreškov!!!
Keď je feederka prehnutá ako luk, je jasné, že pleskáč to nebude
S Paľom sme sa dohodli, čo všetko si zoberieme, dokúpili sme nejaké krmivo a vyrazili smer Domaša, Nová Kelča. Asi o štrnástej sme už boli na mieste. Po privítaní milou pani prevádzkarkou daného rekreačného zariadenia nasledovalo vybaľovanie a už sme rozkladali stojany na miesta, ktoré nám odporúčal Paľov kamarát Janko, ktorý tam prišiel deň pred nami.
Čln, ktorý sme mali k dispozícii, sme používali iba na zakrmovanie, chytali sme len na nahodenia bez vyvážky. Paľo a Janko si dali oba prúty na položenú a nastražili na ne boilies. Ja som sa rozhodol, že kým je ešte vidno, tak s jedným prútom budem feedrovať a druhý nechám na ťažko. A tak som sa trochu pohral s pleskáčmi s mojou feederkou. Bojoval som aj s kaprom, ale podarilo sa mu uvoľniť, keď si to zamieril do rias. Tých tam bolo neúrekom.
Neskôr sa rozvrčala cievka navijaka na jednom z Jankových prútov a po chvíľke mal na brehu pekného kapra. A asi po hodine sa ako luk prehla moja feederka. Hneď mi bolo jasné, že pleskáč to nebude. Tentoraz sa mi podarilo viesť kapra smerom od rias a po krátkej chvíľke skončil v podberáku. Pozorne som mu odstránil háčik a zaprial mu šťastnú cestu späť do hlbočiny. Na večer som už nastražil druhý prút na ťažko. Noc plná očakávania veľkých kaprov však bola bez záberu. Nasledujúci deň ráno som skúsil aj vláčiť, ale neúspešne. Rachot robiace bolene provokovali, ale nenechali sa prekabátiť.
Kiež by sa nám takých „konárov“ zamotalo do šnúr viac
Neskôr som opäť feedroval a pohrával sa s pleskáčmi, pričom sa zrazu rozbehla cievka na prúte, ktorý som mal na ťažko. Pekná jazda, ktorú mi pripravil asi 65 cm kaprík. Dostal bozk na čelo a už si to mieril späť do hĺbky. Podobného kapra neskôr zdolal ešte Janko. Neboli to veľké kusy, ale boli to veľmi pekne stavané šupináče. Nasledujúcu noc nás z ríše snov vytrhol vytrvalý zvuk jedného z Jankových signalizátorov. Po záseku bolo jasné, že ide o veľkú rybu, ktorá si odmotávala ďalšie metre šnúry z Jankovho navijaka. Ale po krátkej chvíli bola ryba v prekážke. Janko ihneď naskočil do člna, keďže rybu stále cítil. Keď sa dostal nad rybu, začal rukami „navíjať“ šnúru s pocitom, že priťahuje zo dna nejaký veľký konár spolu s rybou. Nebolo by to prvýkrát, preto si bol istejší, že vytiahne kus dreva s kaprom. No ako priťahoval „drevo“, ktoré z času na čas akosi ten údajne kapor potiahol znovu späť ku dnu, tak zrazu sa v svetle lúčov jeho čelovky objavili dlhé fúzy. Áno, pán sumec sa ulakomil na boilies. Šnúra síce nápor sumca vydržala, ale malý háčik takú veľkú rybu už dlhšie neudržal, trochu sa vyrovnal a sumec sa uvoľnil. Nuž, škoda, že sa Jankovi nepodarilo vytiahnuť ten „konár“ z vody na breh. Do rána sme zostali už bez záberu. Po dvoch pekných dňoch som sa s chalanmi rozlúčil a šiel späť do Stropkova za dcérou a rodičmi.
Pekná rozlúčka s Ondavou
Aj počas zvyšných troch dní som si našiel čas, aby som na 2-3 hodinky odskočil na Ondavu. Priamo v Stropkove od Bokšanského mosta vyššie som nachytal na malé spinery a voblery asi 20-25 jalcov a zopár ostriežov. V jedno doobedie som sa vybral feedrovať opäť za Miňovce, kde som sa teda nenudil. Krásne 40 cm podustvy a nosále ma permanentne zamestnávali. Okrem nich som ešte chytil aj nejaké pleskáče, plotice, jalca, mrenu a dokonca aj malého sumca. Posledný deň v Stropkove som sa v podvečer vybral opäť nižšie po prúde k Breznici a Miňovciam, ale už len s prívlačkou. Chcel som sa pohrať s jalčekmi s nádejou, že zaberie aj nejaký boleň. Zopár jalčekov som vytiahol, no zrazu som na jednu rotačku vytiahol malého, asi 25-30 cm zubáča. Následne som znovu pocítil silnejší záber a dedukoval som, že ide opäť o zubáča. Rotačku som vymenil za vobler a asi na druhé, tretie nahodenie som už ťahal pekného zubatého s veľkými očami. Presunul som sa o „baňúr“ nižšie. Na úvod jalec a za ním ďalší zubatý podobne ako ten druhý 50-55 cm. Celé som to ukončil asi 55 cm šťukou. Všetky ryby som, samozrejme, pustil na slobodu a poďakoval som sa vodníkom, že mi dopriali krásne chvíle pri vode a oživili mi tak spomienky na pekné detstvo.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
