Naše dravce môžeme loviť viacerými spôsobmi. Pokiaľ ulovíme rybu, ktorá spĺňa podmienky na privlastnenie a chceme si ju privlastniť, je v konečnom dôsledku jedno, akým povoleným spôsobom ju ulovíme. Jej životná púť sa privlastnením končí.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2019
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.03.2020.
Ale čo ak nám zaberie ryba, ktorá nespĺňa podmienky na privlastnenie? Môže to byť druh, ktorý je v danom čase hájený alebo môže ísť o rybu, ktorá ešte nedosahuje najnižšiu lovnú mieru. V takom prípade sme povinní vrátiť rybe slobodu. Aké šance na prežitie má ryba po návrate do vody?
Aktívne spôsoby lovu dravcov
Medzi tri hlavné spôsoby lovu dravcov patria prívlač, muškárenie a lov na živú, či mŕtvu rybku alebo jej časti. Každý z týchto spôsobov má svoje špecifiká a techniky. Prívlač a muškárenie sú trochu príbuzné, keďže ide o dráždenie či vedenie umelej nástrahy. Sú to aktívne spôsoby lovu. Rybár je plne zamestnaný prívlačovou, alebo muškárskou zostavou a môže loviť iba na jeden prút.
V prípade muškárenia sa ako nástrahy používajú umelé mušky, alebo larvy hmyzu, príp. väčšie nástrahy, tzv. strímre. Sú ťažšie ako mušky – imitujú malú rybku, alebo veľký hmyz. Pri prívlači sa ako nástrahy používajú umelé napodobneniny rybiek, kôrovcov, alebo aj napodobneniny väčšieho hmyzu (cikády, chrústy a pod.). Ide o širokú paletu nástrah. Od trblietavých spinerov (rotačky) a plandaviek (klasické blyskáče) až po detailnejšie napodobneniny rybiek, akými sú voblery (potápavé, hladinové, jednodielne, viacdielne, lopatkové, bezlopatkové…). A v poslednom období aj široké spektrum gumených nástrah imitujúcich živé, či poranené rybky, alebo kôrovce. Patria k nim kopytá,
twistre, smáčiky,
nymfy, 3D gumové nástrahy a mnohé napodobneniny rakov, kreviet, krabov, červov atď.
Vláčiť možno aj s mŕtvou rybkou. Tá však musí spĺňať určité kritériá. Po prvé: minimálnu dĺžku 10 cm, po druhé: nesmie sa vláčiť druhom, ktorý je buď hájený, alebo nespĺňa minimálnu lovnú mieru svojho druhu. Napriek tomu, že sa v takomto prípade loví na mŕtvu rybku, patrí tento spôsob lovu medzi vláčenie. Ide totiž o dynamický spôsob, keď sa nástraha aktívne priťahuje k lovcovi a napodobňuje živú, alebo poranenú korisť.
Efektívny lov, avšak s následkami na zotavenie
Úplne iný charakter má lov na živú, alebo mŕtvu rybku, alebo jej časti. V tomto prípade ide o statickejší spôsob lovu. Loviť možno na dve udice. Nástraha môže byť položená na dne, či tesne nad ním, alebo pod hladinou pomocou
plaváka, prípadne prichytená o vegetáciu vyčnievajúcu tesne nad vodou na tzv. trhačku.
Rybár nie je v momente záberu v priamom kontakte s rybou ako pri prívlači. Skôr naopak, rybe sa necháva priestor zgustnúť si na nástrahe, čo má často za následok jej prehltnutie. Úspešnosť zaseknutia dravca je oveľa vyššia ako pri prívlači, ale často s oveľa väčšími následkami na jej prípadne zotavenie, ak nespĺňa podmienky na privlastnenie. Ani stanovená minimálna veľkosť nástrahovej rybky na 10 cm nezabráni, aby sa takýmto spôsobom lovili len ryby, ktoré dosiahnu najnižšiu lovnú mieru. Vieme dobre, že 10 cm dlhá rybka nepredstavuje žiaden problém pre 40 cm šťuku, alebo zubáča. Hoci im chýba do lovnej miery ešte pomerne dosť centimetrov, bez menších problémov korisť prehltnú. Často však už s minimálnymi vyhliadkami na ich ďalší život. Voda často vyplavuje menších zubáčov, alebo aj šťuky, ktoré uhynuli na následky zranení pri love na rybku.
Čeľuste znesú dosť, pažerák už menej
Čeľuste našich dravých rýb sú omnoho väčšie ako čeľuste bylinožravých či všežravých rýb. Sú prispôsobené na pevné uchytenie živej koristi, ktorú si následne dvomi, tromi hltmi posúvajú do pažeráka.
Vec, ktorá najčastejšie rybu poškodí, je háčik. Jedno, dvoj, alebo
trojháčik, záleží od spôsobu lovu dravcov. Ak skončí zapichnutý v čeľustiach a nie je príliš hlboko, tak sa väčšinou dá odstrániť pomerne ľahko a šetrne. Jemné rany sa rybe čoskoro zahoja.
Niekedy sa však môže ryba natoľko poškodiť, že po jej vypustení už nemá žiadnu šancu na úspešné zotavenie. Ryba tak v priebehu niekoľkých hodín, alebo dní uhynie. Problém nastane, ak dravec návnadu prehltne, posunie ju hlbšie do pažeráka, alebo až do žalúdka. Pažerák je trubica, ktorá spája ústnu dutinu so žalúdkom. Je to doslova kanál, ktorým sa korisť prepraví do žalúdka, kde sa začne pomaly tráviť. Ak dôjde k záseku dravca vo fáze, keď má nástrahu práve v pažeráku, tak môže dôjsť k tzv. „zošitiu“ pažerákovej trubice. To znamená, že jednotlivé hroty a protihroty trojháčika prepichnú pažerák na viacerých miestach, čím sa ukotvia a trojháčik vytvorí prekážku, ktorá bráni prísunu ďalšej potravy. Najčastejšie sa to deje pri love na živú, ale aj na mŕtvu rybku, prípadne na jej časti.
Dôležité je mať správne nástroje na odstránenie háčika
Rybu môže poškodiť aj
lanko, ak ho používame pri love šťúk. Je to síce malá pravdepodobnosť, no ak sa pri zdolávaní dostane lanko popod žiabrové oblúky a zamotá sa, môže poškodiť rybe žiabre.
Žiabre sú jedným z najprekrvenejších orgánov rýb, keďže v nich dochádza k výmene plynov medzi krvou a plynmi rozpustenými vo vode. Sú ich hlavným dýchacím orgánom. Zabezpečujú príjem rozpusteného kyslíka z vody do krvi a následne do celého tela. Pri ich poškodení môže dôjsť k vykrvácaniu a následne k uhynutiu ryby.
Samozrejme, rybu môže poškodiť aj umelá nástraha pri love na prívlač. Je to však oveľa zriedkavejšie ako pri love na rybku, ale aj tu môžu nastať situácie, keď má ryba na mále. Najčastejšie sú ryby pri prívlači chytené len za okraj čeľustí, no občas sa stane, že nástrahu nasajú pomerne hlboko do tlamy, až sa zachytí o žiabrové oblúky. V prípade, že tam háčik pretne viacero ciev, môže takisto vykrvácať. Avšak pri prívlači nikdy nepoškodíme, resp. „nezašijeme“ rybám pažerák. Aj v prípade, keď je nástraha nasatá, stále je v ústnej dutine a nie v pažeráku. Mnoho prívlačových nástrah má len jednohák, ktorý sa dá ľahko a šetrne odstrániť z tlamy.
Väčší problém môžu spôsobiť
voblery s dvomi trojháčikmi. Občas sa stane, že šťuky, bolene, ostrieže, ale aj jalce ich zhltnú celé. Šikovný rybár by mal pomocou peanu zvládnuť šetrné odstránenie háčikov. Veľmi pomôže výber správnych nástrojov na odstraňovanie háčikov.
Pean, rozpínacie „
kliešte“ a
vylovovacie kliešte by nemali chýbať vo výbave zodpovedného lovca dravcov. Pomocou
vylovovacích klieští uchopíme rybu za dolnú peru. Dostaneme ju tak do vertikálnej polohy, keď má tlamu neustále otvorenú. Vtedy máme dostatok priestoru na manipuláciu s peanom a rybu dokážeme zbaviť ľahko aj dvoch trojháčikov. Ozubené šťučie čeľuste ľahšie roztvoríme pomocou rozpínacích „klieští“. Pokiaľ je nástraha hlbšie, tak ju niekedy vieme uvoľniť ľahšie smerom dozadu popod žiabre. Vlasec alebo šnúru jednoducho prestrihneme a nástrahu pretiahneme pomedzi žiabre von.
Niekedy, v snahe uľahčiť odstraňovanie nástrahy z tlám dravcov, naschvál odstraňujem predný trojháčik, alebo namiesto trojháčikov osadím niektoré voblery jednoháčikmi. Plusom je napríklad aj to, že sa znižuje riziko zachytenia nástrahy o prekážku. Je pravdou, že ak máme o háčik menej, tak dochádza k vyššiemu počtu nepremenných záberov. Väčšinou sa však jedná o menšie jedince, ktoré atakujú nástrahu z boku. V podstate „vypnutie“ takýchto menších jedincov niekedy príde aj vhod.
Ryby znesú pomerne veľa, ale nie všetko
Už som ulovil niekoľko šťučích exemplárov, ktorým trčalo lanko alebo vlasec z papuli. V mladosti som na
rotačku vytiahol šťuku, ktorej z brucha vyčnieval hák a za ním nasledovala minimálne 5 cm dlhá a niekoľko mm široká jazva. Bola už zahojená. Pri detailnejšom nahmataní som zistil, že v bruchu mala dvojhák. Bol už tak skorodovaný, že pri menšom tlaku mojich prstov sa rozpadol. Šťuka vtedy spĺňala podmienky na privlastnenie, ale s radosťou som ju pustil. Žasol som, čo všetko zvládla. Ryby znesú pomerne veľa, ale nie všetko.
Mali by sme zvážiť, akým spôsobom ich loviť, aby ešte mali šancu na ďalší život, keď ich musíme, alebo chceme pustiť späť do ich vodnej ríše.
Na záver by som pridal tip, ktorý som už spomenul v príhovore júlového čísla SR. Ak už lovíte dravce na živú, alebo mŕtvu rybku, používajte zvukový
signalizátor, aby ste prišli k udici včas a „zasekli“ háčik ešte v ústnej dutine a nie hlboko v pažeráku, alebo až v žalúdku ryby. Prípadne vymeňte trojhák za jednohák. Dáte im tak väčšiu šancu na ďalší život v prípade, že nesplnia podmienky na privlastnenie.
Osobne pri love dravcov preferujem prívlač. Ide skutočne o veľmi aktívny rybársky pobyt v prírode, ktorý si nevyžaduje až tak veľa času na prípravu. Jeden prút, menšia brašna cez plece, alebo iba malá škatuľka s nástrahami. K tomu už len podberák či vylovovacie kliešte a hor sa v ústrety za zážitkom. Premiestňujete sa z miesta na miesto a prechytávate jeden úsek vodnej plochy za druhým. Vyskúšajte túto malú rybársku turistiku v okolí brehov našich vodných tokov a možno si vás férovejší a ohľaduplnejší zápas s rybami získa rovnako ako mňa.
Petrov zdar!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
