Určite ste trafili výpravu, keď išlo všetko hladko, darilo sa a ryby spolupracovali od začiatku až do konca výpravy. Áno, občas sa to stane, ale určite oveľa častejšie nastáva situácia, že to príliš neberie, alebo že sa viac darí rybárom okolo vás.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 8
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.03.2020.
Sám som to neraz zažil a vďaka tomu, že som nezostal statický a začal som špekulovať, dokázal som niekoľko takýchto rybačiek vrátane niekoľkých pretekov radikálne otočiť a nakoniec premeniť na úspešné. Či už ide o preteky alebo klasickú výpravu, zastávam názor, že je potrebné byť aktívny a mať pripravených niekoľko variantov. Mať so sebou viacero návnad a nástrah a nevsadiť všetko len na jednu kartu.
Niečo podobné som zažil aj na poslednej zahraničnej výprave, ktorú som absolvoval s kamarátom Mariánom.
16 mm G4 10 mm plavačka oliheň mi priniesla najväčšie ryby.Ryby musia priplávať tam, kde ich potrebujeme mať
Po 8-hodinovej ceste sme stáli na brehu jazera, kde sme zistili, že všetky naše vytypované miesta sú obsadené a rybári z nich mali odchádzať najskôr o 3 až 4 dni. Vybavili sme si povolenie na rybolov a sadli na miesto, o ktorom sme si mysleli, že by mohlo byť ako-tak dobré. Mali sme čo robiť, aby sme všetko stihli do zotmenia rozložiť a nachystať na lov.
Z pravej strany sme mali rybárov, ktorí sa dosť tlačili na nás, a tak sme sa snažili vysunúť čo najviac do ľavej strany. Náladu nám pokazil domáci rybár, ktorý si krátko po nás sadol z našej ľavej strany a montáže nahodil asi 3 m od tých mojich. Tento rybár prišiel na tri noci a ihneď sme vedeli, že na tomto mieste dlho nebudeme. Keď buchol dverami na aute asi tridsiaty raz, už mi zo zubov „tiekla voda“.
V noci som mal jeden záber od cca 10-kilového kapra, no ráno sme aj napriek tomu začali baliť. Presunuli sme sa o kus ďalej na menej produktívnu časť jazera, o ktorej sme navyše vedeli, že tam ryby berú prevažne iba v noci. Pozitívum však bolo, že sme tam mali dostatok priestoru. Pokiaľ sme chceli na tomto mieste uspieť, museli sme hneď na začiatku spraviť niečo inak ako okolití rybári. Pustili sme sa do 6-hodinového
spombovania. Mali sme za cieľ vyspombovať približne 30 kg
partiklu a každý zhruba 7 kg boilies, čo sme považovali za slušný základ prvotného zakŕmenia, ktoré si ryby musia určite všimnúť. Neskúmali sme dno jazera, ale spoliehali sa na to, že ryby musia jednoducho priplávať tam, kde ich chceme mať.
Táto taktika sa nám osvedčila už minulý rok, keď rybári okolo nás robili maximálne jeden záber za noc a ryby cez ich „kŕmne“ miesta, kde hodili maximálne 20
spomb rakiet denne, doslova len preplávali. My sme vďaka množstvu kŕmenia dokázali rybu zastaviť na niekoľko hodín a spraviť tak 5 a viac záberov každú noc. Teraz sme to chceli zopakovať a utvrdiť sa v tom, že to minulý rok nebola iba náhoda. Po vyprázdnení 30 l
vedra s partiklom, ktoré nám pripadalo ako „hrnček var“, a z ktorého to nechcelo ubúdať, sme sa pustili do spombovania s boilies. Aj tu sme sa snažili trochu odlíšiť od ostatných. Množstvo rybárov kŕmilo jedným druhom boilies (aj u nás to tak mnohí praktizujú). Vytvorili sme si centrálne kŕmenie, kde sme hádzali partikel a potom každý na svoju stranu už hádzal svoje boilies. V Majovom prípade to boli 3 druhy boilies od Jet Fish a v mojom 3 druhy od
Mikbaits. Priniesol som si
Meteoru,
BigB a
G2. Toto boilies som mal v priemeroch 16-20 a 24 mm a v podstate mi pozostávalo z predošlých výprav a pretekov. Boli sme si takmer istí, že niečo z toľkých druhov musí rybám zachutiť a prinútiť ich k žraniu.
Veľmi často používam boilies v dipe, v kombinácii s rôznymi Pop-Up.Nestačil som sa čudovať
Pred zotmením sme konečne nahodili naše montáže. Boli sme zvedaví, či naše celodenné úsilie bude odmenené aspoň jedným nočným záberom. Presne hodinu pred polnocou mal Majo záber. Zhruba o hodinu ďalší a takto to pokračovalo až do rána! Majo spravil celkovo 6 záberov a z toho sa mu podarilo úspešne zdolať 5 rýb. Posledné dve ryby boli amury okolo 15 kg. Jeden z kaprov dokonca presiahol hranicu 20 kg a ja som sa nestačil čudovať, prečo moje
signalizátory celú noc mlčali! Pripisoval som to tomu, že ryba zrejme nabieha z pravej strany. Keď však jeden záber urobil aj susedný rybár po mojej ľavici, vedel som, že je niečo zle! Počas dňa som neustále premýšľal, prečo som nespravil ani jeden záber. Najprv som zjemnil koncové montáže a prešiel na 15 lb
šnúrku. Takisto som zmenšil
háčiky a z veľkosti číslo 6 som prešiel na háčiky Garda Ultra Sharp veľ. č. 8.
Hlavnú príčinu debakla 0:6 som však pripisoval svojim tvrdým a vysušeným návnadám. Majo kŕmil hotovkami, ktoré boli podstatne mäkšie ako moje doma šúľané boilies, z ktorých boli niektoré vysušené až na kameň. Na niektorých vodách mi takéto návnady vyhovujú a odolávajú nájazdom menších rýb a dokážem tak ryby čiastočne selektovať.
V tomto prípade to však evidentne nebola tá správna voľba. Majo navyše svoje boilies zalieval
boostrom, ktorý nechal dobre nasiaknuť a následne posypal guľôčky krillovou
múčkou, ktorá sa na povrch boilies krásne nalepila. Keď som si predstavil, akú to muselo robiť pachovú stopu na jeho kŕmnom mieste, prestal som sa diviť, prečo ma tak „upratal“. Túto fintu som neraz použil aj ja, no tentoraz som si so sebou nezobral žiadny booster ani práškový krill (minulý rok som ho na tejto vode nepotreboval a darilo sa mi).
Počas dňa sme opäť celý čas búchali so spombami, a to aj v najväčších horúčavách, keď bolo v tieni vyše 30 °C. Navečer som opäť prehodil svoje nástrahy, ktoré boli v priebehu dňa nedotknuté. Bol som trochu sklamaný, že na Meteoru a BigB som nespravil záber. Na ďalšiu noc som našil pod háčiky 16 mm boilies
G2 v dipe s 10 mm
popkou ananás a dipovanú
G4 squid octopus s plavačkou
oliheň.
V jazere plávalo niekoľko korytnačiek rôznych veľkostí.Odrazenie od dna
Druhú noc prišiel záber asi o pol hodinu skôr ako predošlú a Majo zdolal prvého kapra s hmotnosťou vyše 15 kg. Po polnoci mal ďalšieho, ktorého, žiaľ, vypol a krátko nato vybral ďalšiu rybu, no už z celkom inej hmotnostnej kategórie. Lysec 25,4 kg nám urobil radosť. Za odmenu sme si otvorili tradičný ananás v konzerve a náležite si ho vychutnali.
Nad ránom prišla jazda aj na moju
udicu a zdolal som pekného 18 kg lysca. Maďarská forma s maličkou hlavou a za hlavou guľa ako satelit. Keďže sme ďalšiu noc nespali, mal som dosť času špekulovať a hľadať chybu, prečo je pomer záberov taký radikálny v môj neprospech. S Majom sme sa celú noc rozprávali a rozoberali rôzne príhody z rybačiek. Spomenul som si na jedny preteky, kde nám fungovali takto „naspídované“ boilies, ktoré sme silno boostrovali a vďaka tomu sme prechytali všetkých navôkol. Vzápätí som si spomenul aj na druhý ročník týchto pretekov, ktorý sa konal na rovnakej vode a v rovnakom období. Rozdiel bol len v tom, že nám ryby naše boostrované nástrahy a návnady úplne ignorovali a museli sme naše boilies namáčať vo vode predtým, ako sme ich hodili na kŕmne miesta. To isté som ihneď spravil aj teraz a svoje vytvrdnuté návnady, ktoré som mal pripravené na ďalšie kŕmenie, som zalial vodou z jazera.
Je to dobrá vec, najmä na zabahnených vodách, kde guľôčky natiahnu do seba čistú vodu a potom už nenaťahujú do seba zápach z bahna. Mne však išlo predovšetkým o to, aby moje guľôčky začali pod vodou čo najskôr pracovať a boli pre ryby rýchlejšie stráviteľné. Po 12 h kúpeli som zlial vodu z kýblika a všetky 20 a 24 mm guľky som ešte rozrezal na polovičky. Jediné nástrahy, ktoré som nechal celé, boli v priemeroch 16 mm. Tie boli vďaka predmočeniu krásne mäkké a vedel som ich ľahko roztlačiť medzi prstami. Denná rutina v podobe celodenného spombovania nás opäť neminula a navečer sme nahádzali prúty s čerstvými nástrahami do vody.
Zábery nám prichádzali zásadne iba v noci.Keď padali hviezdy
Pod háčik som dal rovnakú kombináciu ako naposledy, plus som medzi popku a dipovanú guľôčku dal prúžok pečeňového
cestíčka. Záber nám prišiel o 30 minút skôr ako predošlú noc a konečne na môj prút s G‑dvojkou. Lysec, ťažký 20,8 kg mi vyčaril úsmev na tvári. Sedeli sme na
stoličkách a všimol som si, ako padala hviezda. Povedal som, že dnes mi ešte príde záber, lebo keď padajú hviezdy, berú mi ryby. A keďže hviezdy neklamú, nečakal som dlho a zaúradoval aj druhý prút s G-štvorkou.
Nádherný súboj a Majo mi podoberal 24 kg „dvojfarebniaka“. Po pár fotkách som pustil rybu a rýchlo našíval squid octopus s olihňovou plavačkou. Marián mal v tom momente záber, ale rybu po chvíľke stratil. Tešilo nás, že nám nabehli veľké ryby, ktoré tie menšie príliš nepúšťali na zakŕmené miesto. Po polnoci som mal tretí záber! Predmáčané a rozkrájané guľôčky zaručene zafungovali. Cítil som, že mám na prúte ďalšiu veľkú rybu. Keď bola kúsok od
podberáka, dostal záber aj Majo. Hodil podberák do vody a utekal k svojim prútom. Kapra som si tak musel podobrať sám. Podarilo sa a vynášal som do
podložky ďalšiu „ozrutu“ vážiacu 23,10 kg. Z Majovho kapra sa nakoniec vykľul sumec cca 120 cm. Vraveli sme si, že keď nám nabehnú na miesto sumce, dochytali sme. Našťastie to bol náš prvý a zároveň posledný sumec. Majo do rána premenil ešte dve ryby. Lysca okolo 16 kg a krásneho šupináča s hmotnosťou viac ako 23 kg. Toto bola doposiaľ naša najlepšia noc!
Mnoho rybárov sa bojí použiť malé háčiky s malými nástrahami.Noc veľkých rýb
Mali sme ešte dve noci pred sebou, na ktoré sme sa tešili, ale aj dva dni spombovania, na ktoré, keď si spomeniem, ešte aj teraz ma zabolí chrbát. Ďalší deň išiel ako cez kopirák s tými predošlými. Cez deň sme sa nezastavili a nahadzovali do nemoty. Maximálna prestávka bola na doplnenie tekutín a schladenie sa vo vode. Nakrájal som ďalšiu dávku asi 3-4 kg predmáčaných boilies, ktoré následne putovali na kŕmne miesto.
Nespali sme už niekoľko nocí a cítili sme už únavu. No s prichádzajúcim večerom a očakávaním záberov sme ožívali ako upíri. Pod háčiky som našíval už len G4 s popkou oliheň a kúskom pečeňového cestíčka. Čas sa krátil a nemal som už čo špekulovať. Konečne som trafil kombináciu, ktorá prinášala vytúžené zábery a navyše od slušných rýb. S nahodením udíc som bol spokojný a montáže padli presne tam, kde som ich chcel mať. Veril som, že to musí v noci pípnuť! Presne o 23:00 som mal záber a zdolal kapra okolo 15 kg. Ďalší záber prišiel Majovi, ale o rybu prišiel. Okolo polnoci sme zaliezli do
bivakov. Nie však na dlho. Pomalá, ale plynulá jazda ma vyhnala z bivaku. Po zdvihnutí udice sa moje 3,5 lb Hisko poriadne ohýbalo. Bolo mi jasné, že ide o veľkú rybu, o ktorú som nechcel prísť. Po 20-minútovej zdolávačke podoberám veľkého lysca. Váha ukazuje 25,7 kg čistej hmotnosti. Už som spokojný a všetka tá námaha, ktorú som vynaložil na ulovenie tejto ryby, bola ihneď vykúpená za to vynaložené úsilie. Len čo sme zaliezli do bivakov, mal záber Majo a vytiahol asi 10-kilového šupináča. Krátko nato mal opäť záber na čerstvo nahodenú udicu, ale ryba skončila v prekážke a Marián prišiel o ďalšiu rybu. Nad ránom som mal nesmelý záber. Rozospatý som letel k prútom a chvíľku váhal, či som to mal vôbec zdvihnúť. Záber ako od pleskáča a
swinger sa len pohojdával po centimetroch. Tipoval som to na utrhnutú rybu, ktorá ťahá za sebou
silon a robí nám falošné zábery. Majo len zdvihol hlavu zo
spacáka a o pár sekúnd opäť odkvacol. Asi 5 minút som len držal prút a nemal šancu siahnuť na kľučku
navijaka. Ryba sa zobrala do ľavej strany tak, že prešla cez susedove silony a musel som sa brodiť popri brehu k susedovi, aby som mu nedomotal silony. Tam sme kapra spoločne dostali do podberáka.
Váha ukázala fantastických 25,5 kg. Začínalo svitať, a tak som dal kapra vo
vážiacej taške na chvíľu do vody. Spravili sme zopár fotiek a za svetla som si vychutnával, ako mizlo obrovské telo lysca v hĺbke jazera.
Nešťastné ukončenie
Po toľkých prebdených nociach som sa cítil ako „lekvár“ a na pár hodín som si išiel pospať a dobiť tak vnútorné baterky na poslednú noc. Posledný deň sme už dennú dávku kŕmenia trochu zredukovali a chceli rozbehnuté miesto len dochytať. Na poslednú noc sme všetko pripravili na 100 %, aby sme urobili ešte dajaký záber.
Ten aj prišiel na moju ľavačku a vybral som pekného 18 kg lysca. To, že posledná noc bude naša najhoršia, sme však ešte netušili. Marian mal jeden záber a ryba sa mu vypla v prekážke. Ja som mal ešte dve jazdy okolo 2. a 4. hodiny. Obe ryby mi zostali rovnako visieť v podvodnej prekážke a obe som tam vypol. Sotva sa rozvidnelo, vedeli sme, že sme skončili a ďalší záber už nepríde. Pustili sme sa do balenia a chystali na návrat domov. Napriek slabšiemu začiatku z mojej strany, z tejto výpravy sme odchádzali narobení, unavení, ale maximálne spokojní. Ulovili sme pekné ryby, aké sa nechytajú každý deň. Aj na tejto výprave sa potvrdilo, že keď sa nedarí, netreba to vzdávať a niekedy aj jednoduchá zmena môže dopomôcť k úspechu a nakloniť jazýček váh na vašu stranu. Treba si len veriť a keď to nejde samo, treba ísť úspechu trošku naproti. Tak isto viem, že do budúcna si nezabudnem k tvrdým návnadám pribaliť aj dajaké tie boostre a aj keď ich príliš nepoužívam, nikdy neviem, kedy sa dostanem do podobnej situácie a budú sa mi hodiť.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
