Lovu kaprov sa aktívne venujem viac ako desať rokov. Za toto obdobie som navštívil veľmi pekné vody po celej Českej republike, vrátane krásnej českej rieky Labe. Ostatných pár rokov nezanedbávam ani zahraničné výpravy do Francúzska a rád sa tam vraciam, lebo je to úplne iné chytanie ako u nás.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.03.2020.
Na dlhý čas ma pohltilo tiež jedno veľké štrkovisko v blízkosti môjho bydliska – začiatky tu boli zložité, ale fascinujúce a zábavné. Postupne som vodu spoznal už natoľko, že som prestal mať chuť vracať sa sem. Hoci ukrýva veľmi pekné ryby, ktoré stále nemám chytené, stal sa z toho stereotyp, a to ma prestalo baviť a napĺňať.
Už dlhšie som sa pohrával s myšlienkou porozhliadnuť sa po nových vodách, ďalej od môjho bydliska a naplánovať výpravu tak trochu do neznáma. Myšlienka, že prídem na vodu, o ktorej nebudem vedieť nič ma hnala dopredu a vrátila mi chuť loviť. Na mapách som si vytypoval pieskovňu, kam som zašiel najskôr sa len pozrieť a porozhliadať, ako to na revíri vyzerá. Išlo o starú, zväzovú pieskovňu s rozlohou okolo 50 hektárov, kde určite plávajú nejaké kaprie klenoty.
Takto to mám pri vode rád...
Prvýkrát vyrážam!
Začiatkom mája sme s kamarátom Jirkom podnikli dvojtýždennú výpravu do Francúzska, ktorá nedopadla podľa našich predstáv a „nešťastná nehoda“ zavinila, že sme boli nútení odísť domov o týždeň skôr. Zdravie máme predsa len jedno a ryby sú stále iba koníčkom. Zostal mi týždeň voľna, ktorý som venoval práve novej pieskovni.
Chuť a nová energia, ktorú som pri balení získal, bola neuveriteľná. Musel som sa veľmi dobre pripraviť a mať všetko potrebné, aby ma žiadna situácia pri vode nezaskočila. Vedel som, že budem chytať z odhodu, ale netušil som v akej vzdialenosti, ani aké tam bude dno. Ani kŕmenie som nenechal na náhodu a pribalil som 50 kg
boilies s názvom
68, ktoré mi dopomohlo už k mnohým pekným úlovkom. Samozrejme, nesmel som zabudnúť na neutrálne vyvážené
boilies Criticals tej istej príchute, ktorú používam ako nástrahu.
Cez víkend som všetko dobalil a s odchodom vyčkal na nedeľu, pretože na väčšine zväzových vôd je obrovský tlak rybárov – práve v nedeľu balia a odchádzajú domov. Z vlastných skúseností tiež viem, že na víkendy reagujú aj veľké ryby – veľmi dobre vedia, že hrozí väčšie nebezpečenstvo, a preto sú vtedy veľmi opatrné, čo skonzumujú. Netvrdím, že to tak musí byť vždy a všade, ale…
Pohľad, ktorý len tak neomrzí!Počasie sa bude meniť – to je dobre
Pri prieskumnej návšteve som si vyhliadol menší špic, ktorý mi prišiel strategicky ako najlepšie riešenie, keďže sa nachádza oproti jedinému ostrovu, podľa máp vo vzdialenosti 170 metrov. Mal som však v zálohe ešte jedno miesto pre prípad, že by na špici bolo plno. Po príchode k vode zisťujem, že na „mojom“ špici je voľno a mňa čaká zhruba 150-metrová cesta so všetkými vecami. Nikde som sa neponáhľal, takže som si veci pokojne – asi na päťkrát – odnosil na miesto. Slniečko svietilo ako v lete a teplota vzduchu bola veľmi vysoká. Ideálne počasie na kapry nebolo, ale podľa dlhodobej predpovede sa malo všetko zmeniť v môj prospech. Neúprosné horúčavy mal vystriedať studený front zo západu s vetrom a dažďom, a to už sú ideálne podmienky na lov!
Na odmeranie vzdialenosti používam vždy dištančné tyčky.Mapovanie lovných miest
Keďže som bol na vode s prútmi prvýkrát a rybársky poriadok nedovoľuje akékoľvek plavidlo ani echolot, siaham po mojom obľúbenom
markeri. Markerovací a zároveň spodový set mám zostavený z prútu Propel Trakker, ktorý mám osadený
navijakom Shimano Aerlex 10000 XTB Spod, s návinom
šnúry Total Contact s priemerom 0,18 mm. Šnúru používam z dôvodu nulovej prieťažnosti a pre presné oťukanie dna – cez šnúru je výborne cítiť, o aké dno ide. K tejto zostave sú veľmi dôležité dištančné tyčky pre zmeranie vzdialenosti, osobne používam Distance Stilk Cygnet.
Zhruba po hodine markerovania poznám dokonale priestor pred sebou. Viem, že na 70 m sa nachádza veľká štrková lavica, ktorá stúpa z päťmetrovej hĺbky na 3 metre. Ďalej od brehu na 110 m som našiel menšiu piesčitú vyvýšeninu, ktorá stúpa tiež z hĺbky 5 metrov, ale iba na 4 metre. Všade okolo lavíc je smradľavé a hnijúce bahno. Predpokladám, že prvá lavica bude najviac prechytávaná od miestnych rybárov, preto sa rozhodujem zamerať na vzdialenejšiu lavičku. Aj napriek tomu, že bude oveľa zložitejšie a veľmi vyčerpávajúce dostať na túto vzdialenosť väčšie množstvo kŕmenia. Vďaka zmene počasia, ktorá mi hrala do kariet sa rozhodujem viac kŕmiť. Pretože raketa robí pri dopadoch na vodu veľký hluk a môže vyhnať ryby z kŕmneho miesta, rozhodujem sa o jednorazový zákrm 10 kg každé ráno, tri dni po sebe. Nasledujúce dva dni budem miesto iba „dochytávať“. Podľa mojich skúseností chodia najväčšie ryby práve v tejto dobe, keď miesto nie je atakované menšími rybami.
Po poldruha hodine kŕmenia so zaklipovaným Spider Spodom na 110 m, nahadzujem prúty s
montážami, ktoré mám zostavené z 0,28 mm kmeňového vlasca, približne 6 m odpaľovej 0,40 mm šnúry zakončenej
fluórokarbónom Clearwater Gizmo Swivel Leader 50lb. Tento posledný kus fluórokarbónu krásne ľahne na dno a zabráni porezaniu rýb od kmeňovej šnúry. Nadväzce som zvolil z potiahnutej
šnúrky Strip‑X 25lb, avšak poťah som nechával nestiahnutý. Nadväzec bol zakončený
háčikom Continental veľkosti č. 4, aby som sa mohol do ryby oprieť, keďže vpravo odo mňa je menšia zátoka plná popadaných stromov a rôznych prekážok. Bol to tak trošku risk, chytať na takéto veľké vzdialenosti a mať v takejto blízkosti veľké prekážky, ale „risk je zisk“. Pravý prút nahadzujem na hranu lavice ku „krmáku“ a druhý prút nahadzujem cca 30 m ďalej, do tzv. kľudovej zóny, odkiaľ čakám menej záberov, ale skôr väčšie ryby.
Samozrejme som nesmel zabudnúť na neutrálne vyvážené Criticals 68, ktoré používam ako nástrahu.Smola sa mi lepí na päty
Počas celej výpravy ma sprevádzala smola a každý deň sa mi stalo niečo, čo malo k pozitívu veľmi ďaleko. Začalo to prvým večerom, keď som chcel nabiť telefón na powerbanku a zistil som nefunkčnosť nabíjacieho kábla k telefónu. Keďže nenosím hodinky a som závislý od hodín v telefóne, bez neho by som nevedel, kedy mám v súlade s rybárskym poriadkom prúty vytiahnuť a kedy nahodiť. Áno, dalo by sa to odhadnúť, ale mohol by som sa tým okrádať o čas, kedy môžem loviť, v opačnom prípade zasa riskovať porušenie dennej doby lovu.
Tŕň z päty mi vytiahol kamarát, ktorý po telefonáte sadol do auta a z 50 kilometrov vzdialeného domova mi kábel priviezol, za čo mu ešte raz ďakujem. Tú noc som sa záberu nedočkal a išiel som po polnoci spať. Ráno ma tesne pred štvrtou hodinou rannou zobudil budík a konečne som mohol znovu nahodiť. Tentoraz som na záber nečakal dlho, ale bol to iba „menší dorastenec“. Hneď ako sa rozvidnelo, tak som sa ľahšie rozcvičil a začal kŕmiť dovtedy, až som spotreboval 10 kg do zaklipovanej vzdialenosti. To dopoludnie prichádzal spomínaný studený front a s ním začal kolotoč záberov. Ryby boli v ráži, ako keby tu ešte nikto v takej miere nekŕmil. Boli to však menšie kapry do 6 kg na prút priamo z kŕmneho miesta.
Popoludní ku mne prišiel chlapec na bicykli: „Ahoj, Tomka, ako to ide?“ Dovtedy som Lukáša nepoznal, ale som veľmi rád, že sme sa zoznámili. Pri káve som zistil, že Lukáš jazdí na túto vodu pravidelne a tak trochu ma zoznámil s obsádkou pieskovne. Je to super spoznávať nových kamarátov s rovnakým zapálením do rybačky!
Krásny, tmavý šupináč.Prvý kapor, aj prasknutý podberák
Keď Lukáš odišiel, dostal som na prút prvého lepšieho kapra, ktorého som celkom rýchlo a úspešne podobral. Mohol som si tak prehliadnuť prvého tmavého šupináča – ryba mala 12 kilogramov. Žiaľ, opäť ma sprevádzala spomínaná smola a môj – už raz opravovaný –
podberák (kedysi som naň šliapol) praskol tesne pod krížom. Kapra som zdokumentoval, nahodil prút späť a premýšľal som, čo s tým. Ako to opravím? Alebo znovu niekoho otravovať, aby mi priviezol podberák…? To sa mi dvakrát nechcelo.
Medzitým zabrali ďalšie ryby, ale všetko boli dorastenci, nuž som ich vyháčkoval pri brehu. V podvečer mi Lukáš napísal, či niečo nepotrebujem kúpiť (napr. čerstvé pečivo), že pôjde tiež na ryby. Hoci sa mi to zdalo hlúpe, predsa som popísal situáciu s podberákom a Lukáš na to, že to je maličkosť, že má doma dva podberáky. Nedokážem si predstaviť navádzať veľkú rybu do môjho saku – a záberov naďalej pribúdalo, ale podľa očakávania a v túto chvíľku trochu so šťastím, od menších rýb.
Prsty ma boleli už natoľko, že som si ich musel oblepiť páskou, aby som zmiernil tlak šnúry pri nahadzovaní.Prehra s rybou, ktorú som ani nevidel
Druhé ráno prebiehalo podobne ako to predošlé. Menšia rozcvička chrbta, aby nenastal nejaký problém v podobe bloku a začala každodenná šichta s kŕmením. Začínal som mať poriadne mozole na pravej ruke a akúsi podliatinu na ukazováku i napriek ochrannému prstu od Kordy. Podliatina na dotyk bolela, ale kŕmiť som musel. Po troch menších lyscoch dostávam záber na prút nahodený bokom. Záber napovedal opäť o menšej rybe, ale po pridvihnutí prúta som dostal odpoveď od kapra, že to tentoraz nebude vôbec jednoduché – presne na toto som tam čakal!
Kapra som nemohol dlhý čas zastaviť a otočiť, napokon sa mi to podarilo, ale kapor si to namieril doprava smer zátoka. Vedel som, že ak kapra nestiahnem, prídem oň v prekážkach. Opieral som sa doň, čo to šlo. Už‑už som očakával, že niečo povolí… Kapor mal však iný názor a opäť si vzal desiatky metrov a zašiel do zátoky, kde som oň prišiel v nejakom strome. Vyčerpávajúca prehra s rybou, ktorú som žiaľ ani nevidel, ale viem že strednej veľkosti nebola. Nuž, aj toto k nášmu koníčku patrí a ja som si tou odhodovou vzdialenosťou o to koledoval.
Všetko som znovu nadviazal a hodil späť do miest, odkiaľ záber prišiel. Medzitým prišiel Lukáš s podberákom – chvíľku riešime stratenú rybu, potom mi želá nech príde „záplata“ za strateného kapra a odchádza zhruba 500 metrov na iné miesto. Do večera, ako keby ryby odišli a bol pokoj, za ktorý som bol celkom rád, lebo som si mohol na chvíľku oddýchnuť.
Až za tmy prichádza ďalší záber nasvedčujúci väčšiu rybu, ale zďaleka to nebola taká ponorka ako popoludní. Kapra po niekoľkých minútach podoberám a zisťujem, že mám na brehu veľmi slušného šupináča. Navážil som mu viac ako 16 kg. Keď som išiel kapra nafotiť, tak som zistil, že mi odišla časová spúšť, ktorú používam pri každom fotení, keďže sa fotím vždy sám na samospúšť a zrkadlovky Canon majú iba 10-sekundový interval (na časovej spúšti si nastavíte interval fotenia, napr. prvú fotku po 15 s a následne 10 fotiek po 5 s). Som teda nútený nafotiť kapra na 10-sekundovú samospúšť. Bol to boj, ale kapra netrápim a čo najrýchlejšie púšťam. Kedy už smola povolí?
Tej noci som sa už ďalšieho záberu nedočkal, ale bol som spokojný s prvou rybou na 15 kg z novej vody. Musel som ale nejako vyriešiť problém s fotením. Jediný, kto bol na dosah, bol opäť Lukáš, ktorý mi znovu pomohol a zapožičal mi svoju náhradnú nášľapnú spúšť urobenú z pedála na šijací stroj – ešte raz ďakujem, Luky.
Konečne som si začal užívať
Tretie ráno som vzal naposledy do ruky spodový prút a dal si opäť kŕmnu šichtu. Prsty ma boleli už natoľko, že som si ich musel oblepiť páskou, aby som zmiernil tlak šnúry pri hode. Kŕmením to však nekončilo a ja som sa opäť celý deň nezastavil a zdolával som rybu za rybou s hmotnosťami do 9 kg. Nebol čas na jedlo ani odpočinok, nieto na spánok. Bolo to vyčerpávajúce – spávať denne len 3 hodiny a potom takto makať. Pripadal som si ako na pretekoch, ale vedel som, že keď nepoľavím, budem odmenený. K večeru počet záberov opadol a ja som veril vo väčšiu rybu. Tesne pred ukončením dennej doby lovu úspešne podoberám nádherného lysca s hmotnosťou bezmála 15 kilogramov – z tohto kapra som mal veľkú radosť. Zmazal všetky problémy, ktoré sa mi prihodili. Konečne som si začal užívať samotnú rybačku a nemusel nič riešiť!
V poslednú noc prišiel rad aj na tigrí orech.Tigrí orech
Na záver som si schoval taký oriešok, konkrétne
tigrí orech. Mal som so sebou zvyšok z Francúzska a prihadzoval ho po troškách na kŕmne miesto s plánom: na konci výpravy ho skúsim navliecť pod háčik. Viem, že na mnohých českých vodách (aspoň na tých, čo som chytal) veľmi nefunguje. Pravdepodobne to je spôsobené tým, že naň nie sú kapry zvyknuté, ale aj napriek tomu som to chcel vyskúšať. Mal som pred sebou posledné dve rána, ale tentoraz bez akéhokoľvek kŕmenia. Zmenil som trošku taktiku a na druhý prút zvolil práve tigrí orech. Záberov rapídne ubudlo, ale zato veľkosť rýb stúpla. Do konca výpravy sa mi síce už nepodarilo prekabátiť väčšiu rybu, ale s ulovenými kaprami som bol nadmieru spokojný. Cez deň sa mi podarilo uloviť tri tmavé a bojovné šupináče s hmotnosťami 13; 13,5 a 14 kg. K večeru som úspešne podobral ďalšiu peknú zdravú rybu – 12 kg šupináča. Zvyšok záberov v posledných dvoch dňoch prišiel na boilies, nie na tigrák. Možno som urobil chybu, nuž ale – ak nevyskúšaš, tak nevieš. Riaďte sa tým, čo vám hovorí intuícia a skúsenosť!
Cez noc ustúpil studený front a hneď ráno bolo neúprosné horúco. Na to reagoval aj tlak, ktorý išiel veľmi hore – horšie to už byť nemohlo. Nadarmo sa nehovorí, že v najlepšom sa má prestať, nuž som všetko zabalil a vyrazil domov… Už v tej chvíli som však tušil, že sa sem čoskoro vrátim, aby som mohol skúmať vodu ďalej.
Všetkým prajem veľa úspechov nielen pri vode!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
