Tento rok som mal s kamarátom Čabim naplánované dve pretekárske podujatia na rieke Dunaj. Vzhľadom na to, že sme na minuloročných pretekoch nedopadli zle a druhý sa nám podarilo vyhrať, išli sme do Rakúska trochu aj s ambíciami na dobré umiestnenie. Žiaľ, situácia sa vyvíjala trochu inak, než sme plánovali.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2019
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.03.2020.
Hneď na začiatku musíme z pracovných dôvodov úplne vypustiť piatkový tréning, takže vyrážame až v piatok navečer. Mám to do rakúskeho Melku autom zhruba 4 hodiny cesty aj so zastávkou po kolegu. Časť cesty kopíruje breh Dunaja – veľmi rád jazdím touto cestou, pretože vedie cez údolie, kde sú po svahoch vinice, na ich spodnom konci vedie cesta a pod ňou tečie mohutná rieka. Je to nádherný pohľad!
V taktike máme jasno
Pred desiatou večer prichádzame do motela, kde nás čakajú slovenskí kolegovia, ktorí tu dnes trénovali. Prebehne pár pív a panákov byliniek, pri ktorých nám chlapci oznamujú, že ryby príliš neberú a že to bude skôr „o dobrom žrebe“. Z tejto informácie nie sme veľmi nadšení, líhame si do postele a ešte pred spaním preberáme taktiku lovu.
Tieto preteky sa chytajú vo dvojiciach, pretekári sedia maximálne jeden a pol metra od seba. Vlani sme tu vyhrali s taktikou veľmi častého prehadzovania nástrahy, a to zhruba do jednej minúty od nahodenia. V miestach priebehu pretekov je hĺbka vyše šesť metrov a hoci je to úsek tesne nad haťou, prúd vody je tu veľmi silný, takže je nutné použiť najmenej stodvadsaťgramové
krmítka už vo vzdialenosti päťdesiatich metrov. Taktika je teda jasná: časté prehadzovanie a ja sedím nad Čabim. Kŕmenie budeme miešať takmer bez chuti a vône tzv. jalové. To sa nám v minulosti osvedčilo.
Začínajú prekvapenia…
Vstávame veľmi skoro, po rannej hygiene sadáme do auta a vyrážame na trať. Cestou sa ešte zastavíme na miestnej benzínke po sekanú v žemli. Po príchode ide Čabi namiešať kŕmenie a ja pripravujem živú nástrahu. Na týchto pretekoch je povolené neobmedzené množstvo kŕmenia a živých nástrah, zakázaná je iba patentka. Vezieme si so sebou dvanásť litrov červov a trochu dážďoviek na
háčik. Po vysypaní červov do vaničiek však zisťujem, že drvivá väčšina červov je mŕtva napriek tomu, že boli dobre uskladnené v
chladničke. Po ich rozlezení nám z dvanástich litrov ostali asi štyri litre. Nedá sa nič robiť! Ideme do toho s tým, že všetku živú nástrahu spotrebujeme v sobotňajšom kole a na nedeľné si dokúpime.
Spolieham sa na prúty Horizon.
Výbavu prispôsobujeme terénu
Počas čistenia a preliezaní živej mi zostáva ešte čas na dorobenie pár
nadväzcov. Z predošlých pretekov máme dno rieky zmapované – vo vzdialenosti asi dvadsať metrov od brehu je kamenná hrana, ktorú hlavne väčšie ryby pri zdolávaní veľmi rady využívajú a väčšinou pod ňu zájdu a prerežú nadväzec alebo aj celú montáž. Zaseknutú rybu je nutné čo najskôr zdvihnúť od dna, aby nezašla práve pod zmienenú hranu. Preto je tu potrebné naozaj silné vybavenie. Nadväzce viažem cca päťdesiat centimetrov dlhé z dvadsiatky
nadväzcového materiálu od firmy Matrix s názvom Power Micron Hooklength – veľmi dobre drží v uzle. Háčiky tu musia byť väčšie, veľmi silné a ostré, jednak pre zdolávanie väčších rýb a obavy z vyrezania, jednak preto, že naozaj každú rybu musíte rýchlo dostať k hladine. Používam
kaprové háčiky Matrix Feeder Riggers.
Krmítko so spodnou záťažou drží pri nahadzovaní priamy smer.
Začíname
O ôsmej hodine sa preteky začínajú príhovorom usporiadateľa a losovaním jednotlivých sektorov. Po presune na vyžrebované miesto kdesi uprostred pretekárskeho poľa, začíname vyťahovať vybavenie z auta. Niekedy sa mi ani nechce veriť, čo všetko sa zmestí do nášho pick‑upu… Za dvadsať minút mám zostavenú debnu, plató na nástrahy a kŕmenie, zakryté
dáždnikom, stojany na odložené prúty.
Prúty Horizon dobre tlmia výpady rýb.
Všetko treba dobre premyslieť
Teraz je čas vybaliť prúty. Na túto rieku nemá veľký význam brať si čokoľvek, čo je pod 120 gramov záťaže a dĺžku 4 metrov. Loví sa tu prevažne vo vzdialenosti od 50 do 100 metrov od brehu, ale udržať krmítko na sto metroch nie je nič jednoduché. Nejde to vo všetkých sektoroch a navyše je potrebné mať extra silný prút, na ktorom je krmítko minimálne 200 gramov ťažké s tzv. drôtmi pomáhajúcimi držať ho na dne na jednom mieste – aj tieto však sem tam „cestujú“. Ja osobne na tejto rieke používam dva prúty: Matrix Horizon XD 130 g a dva prúty Horizon 160 g. Tieto prúty majú výbornú akciu a veľmi dobre pracujú pri zdolávaní rýb na pletenú šnúru.
Očividné je, že suché leto sa prejavilo trochu aj na Dunaji, pretože hladina je mierne pod stav a prúd nie je taký silný, ako som tu zvyknutý. Po nahodení na 65 metrov – nameraných na meracích tyčiach dodávaných ku každému obalu na prúty Matrix – zisťujem, že mi bude stačiť krmítko s hmotnosťou 140 g Horizon Medium so spodnou záťažou, doplnené o malé krídelká vyrobené zo sťahovacej elektrikárskej pásky práve preto, aby sa v prúde nekotúľalo. Len pre istotu chystám ešte dve krmítka s váhou 170 gramov.
Menšia, ale krásna mrena z Dunaja.
A nič nepodceniť…
Samozrejme – nikdy nemôžete podceniť
navijak! Takéto chytanie obyčajný navijak nevydrží, je potrebné naozaj niečo veľmi odolné. Mne sa osvedčili
navijaky Fox Eos 10 000. Dôležitá je väčšia
cievka a dosť silný prevod. Na cievkach mám navinutú
šnúru 0,08 mm Submerge Feeder Braid. Klasický silon by sa po krátkej dobe intenzívneho namáhania pri vyťahovaní ťažkého krmítka unavil a praskol. Šnúre sa to nestane, ale má zase iná úskalia – má úplne nulovú prieťažnosť, oproti silonu sa horšie potápa a vytvára málinko väčší odpor v prúde. Prieťažnosť ale nahrádzajú práve prúty Horizon a do montáže vkladám kúsok silnej feedrovej gumy. Na koniec pletenky priväzujem tzv. odpal s dĺžkou jednej dĺžky prúta. Na také chytanie tam však v žiadnom prípade nemôžem priviazať vlasec, ale opäť pletenú šnúru aspoň s hrúbkou 0,18 mm. Odpal musí vydržať nahadzovanie ťažkým
krmítkom naplneným
krmivom počas celého lovu. Ako záves dávam na krmítko
obratlík s karabínkou Snap Link Swivels pre veľkú záťaž pri nahadzovaní. Potom navlečiem
zarážku Rubber Line Stops a priviažem
obratlík Barrel Swivels a onú spomínanú silnú feedrovú gumu s dĺžkou dvadsaťpäť centimetrov. Tá slúži zároveň aj ako rovnátko proti zamotaniu pri nahadzovaní a padaní krmítka na dno. Na konci gumy je malý uzlík, na ktorý sa slučkou prichytí nadväzec alebo jeho predĺženie. Na všetky prúty viažem rovnakú montáž (priebežnú) a len predlžujem dĺžku a mením silu nadväzca na každom prúte zvlášť. Hneď ako mám nachystané, začínam si pripravovať nástrahy a kŕmenie.
O nástrahe a návnade a o tom ako nás s Čabim ryby pekne potrápili, o tom napíšem v pokračovaní v ďalšej časti.
Krmítko naplnené lepenými kostniakmi. Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.