Vážení čitatelia, po minulom príspevku „na úvod“ ste sa dočkali prvej časti, v ktorej podrobne preberieme feedrové prúty a ich špičky. Keď pôjdete do rybárskeho obchodu vybrať si prvý feedrový prút, iste vás zaskočí predavač otázkou, či chcete Medium, Hevíčko alebo Lightko...?
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 44
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 31.03.2021.
Takáto otázka medzi feedristami sa týka štandardného rozdelenia feedrových prútov podľa akcie a vrhacej záťaže. Najpredávanejší a najuniverzálnejší je feeder v akcii Medium. Je to vrhacia záťaž v rozmedzí cca 80 – 120 g. Light prúty potom majú vrhaciu záťaž približne 50 – 70 g. Prúty Heavy sú tak označované už od 100 g a viac, väčšinou do 150 g. Nad 150 g vrhacej záťaže už ide o prúty nazývané XHeavy. Nikde však nie je napísané, že toto rozdelenie majú všetci výrobcovia rovnaké a držia sa toho. Akcia prútov sa ďalej delí na tzv. akcie typu A, B a C. Je to rozdelené podľa miery ohybu blanku prúta pri zaťažení.
Široký výber prútov
Akcia A – čiže špičková – znamená, že sa blank pri záťaži a zdolávaní ohýba len v hornej tretine prúta, zvyšok blanku je viac-menej tvrdý a pri zdolávaní rovný. Akcia C – čiže parabolická – je tá, keď sa pri zaťažení/
/zdolávaní ohýba blank prúta až k rukoväti. Akcia B je potom kompromisom medzi akciou A a C a hovorí sa jej semiparabolická. Tu sa ohýba blank pri zaťažení zhruba do polovice dĺžky prúta. Na krátku vzdialenosť prút môžete pokojne preťažiť. On to zvládne bez akejkoľvek ujmy. Ale pri hode do maximálnej vzdialenosti si ešte len overíte skutočné silové rezervy vybraného prúta.
Trebárs môj, v poslednom období veľmi obľúbený prútik Delphin Rytual v akcii Light... Pocitovo je to prút pre vrhaciu záťaž cca 50 – 70 g. Občas, keď nemám so sebou kŕmiaci prút a chcem poslať na menšiu vzdialenosť do 30 m decové krmítko pre rýchlejšie zakŕmenie, bez obáv plynulým ťahom ho odhodím. Urobiť to švihom a na väčšiu vzdialenosť pri tomto jemnom prúte nebol najlepší nápad. Naopak, pri tomto prúte mám zistenú ideálnu maximálnu záťaž a veľkosť krmítka pre hody 50 – 60 m. A to je hmotnosť krmítka 40 g so spodnou záťažou a objemom cca 0,2 – 0,4 dl. Tomuto krmítku naplnenému kŕmnou zmesou potom zodpovedá hmotnosť záťaže tých cca 60 – 70 g, pri ktorých sa môžem do prúta oprieť na maximum.
Dĺžky jednotlivých feedrových prútov sa najčastejšie pohybujú od 270 až do 420 cm. Samozrejme, sú aj špeciály vo veľmi krátkych verziách ako 210 a 240 cm, ktoré sa hodia na tie najmenšie riečky a rybníčky. Na veľkej rieke typu Dunaj či Labe sa môžu hodiť aj prúty s dĺžkou až 450 cm. Pri prútoch do dĺžky 300 cm sa o nich často hovorí ako o pickeroch. Zároveň majú oveľa menšiu vrhaciu záťaž, než som uvádzal pri feedri akcie Light, a to často okolo 30 – 40 g. Sú to tiež feedrové prúty s farebnými špičkami, ktoré signalizujú záber, len sú kratšie a v akcii jemnejšie. Vhodné na malé vody alebo cielený lov drobných bielych rýb pod nohami.
Rovnako ako na kaprových prútoch, tak aj na feedrových sa využívajú obidva druhy rukovätí – korková alebo z materiálu EVA. Veľmi málo však klasická delená s lakovanou rukoväťou. To preto, že by hrozilo ľahké poškriabanie a poškodenie lakovanej časti, keďže s prútom neustále manipulujeme, často prehadzujeme a navyše nie je čas si po každom naplnenom krmítku umývať ruky. Veľmi často je rukoväť vyrobená z kombinácie korku a EVA – sedlo a koncovka z materiálu EVA a prostredná časť z korku. Je to preto, že EVA je o niečo odolnejší ako korok a práve tieto dve časti rukoväte sú najviac namáhané.
Pri výbere prúta sa zamerajte tiež na veľkosť očiek a hlavne vzdialenosť prvého oka od rukoväte. Je dôležité k vybranému prútu zaobstarať aj správnu veľkosť navijaka. Kratšie a jemnejšie prúty majú prvé očko menšie a často je bližšie k rukoväti. To je vhodné pre navijaky veľkosti 30 – 40. Keby ste na takýto prút dali navijak s veľkosťou 50– 60, navyše so širšou cievkou, pri navíjaní záťaže by ste potom zistili, že to „kope“. To vám naráža vlasec alebo šnúra do prvého očká pri navíjaní, keď je rolnička navijaka v spodnej polohe. A to je zle! Nebudete mať z toho dobrý pocit a pri dlhších hodoch vám to očko bude brzdiť vlasec, a tým aj dĺžku hodu.
Zdolávanie tesne nad hladinou vám zrýchli súboje a taktiež eliminuje vyrezanie ryby.
Feedrové špičky
Feedrové špičky na prútoch sú pre mňa a aj pre vás by mali byť tým najzásadnejším kritériom pri výbere prúta. Pretože práve tá tenká farebná špička s malými očkami je to, čo bude signalizovať záber. Nie blank, nie rukoväť, nie policajt či swinger, ale špička! Ak vám niekto v okolí radí, že máte sekať až keď je špička ohnutá do pravého uhla a celý prút sa pomaly vydáva smerom do vody, potom tento človek nemá vôbec tušenie, o čom feeder je a radšej by sa mal vrátiť späť k teleskopom alebo iným kaprovým prútom. Ak ho poslúchnete, pripravíte sa zbytočne o veľa pekných rýb!
Kedysi sme s kamarátom robili hospodársky výlov na chovnom rybníku a potrebovali sme chytiť zhruba 20 kaprov. Chytali sme vedľa seba, kŕmili sme len krmítkom a chytali na kukuricu. Som zvyknutý prvé zábery sekať takpovediac pri prvom pohybe špičky. Pri treťom kaprovi a rovnakom zábere, iba potiahnutím a zatrepaním špičky na mieste v rozmedzí cca 2 – 3 mm, som zistil, že kapry sa kŕmia na mieste a nikam s nástrahou nejdú. Takže som v pohode chytal kapríkov na hod. Kamarát však sedel akoby bez záberu a vždy keď prehadzoval udicu, zistil, že kukurica je preč. Nechápal to. Nevedel čo s tým. Tak som sa na neho pozeral a hovorím: „Prečo nesekáš? Veď už to má dávno v papuli!“ A on: „To len ťuká, čakám na hokejku“. A to bol ten problém. Hokejky sa nekonali, kapry žrali na mieste a on mohol čakať ako dlho chcel, ale nič nechytil. Až keď ma poslúchol a pri zatrasení špičky zasekol, konečne sa dočkal aj on kapríka. A potom už mu to išlo ako mne.
Špičky sú teda veľmi zásadnou súčasťou feedrových prútov a vyrábajú sa v súčasnosti z dvoch druhov materiálov, ktoré im dávajú rôzne vlastnosti. Ich konce sú farebne označené, najčastejšie červenou, zelenou, žltou a bielou farbou. A označené počtom OZ podľa tuhosti. 1 oz je cca 28 g, čo je záťaž, pri ktorej sa špička ohne do pravého uhla.
Prvý typ materiálu je laminát. Laminátová špička má tú super vlastnosť, že sa dá urobiť veľmi jemná a jej akcia pri ohybe je plynulá. Povedal by som, že najlepšie deteguje veľmi opatrné zábery. Nevýhodou je, že priemer konca špičky býva väčší (cca 3 – 4 mm), čo je na moderných tenkých uhlíkových prútoch nežiaduce, pretože tu sa postupne prechádza na priemery 2 – 3 mm. Zostávajú už len v cenovo nižších kategóriách prútov. Napriek tomu by som na laminátovej špičke vyzdvihol „blbovzdornosť“, pretože vydržia veľa a často aj omotanie okolo vlastnej osi u neopatrného rybára.
Druhým typom materiálu na výrobu špičiek je logicky uhlík, čiže carbon. Z tohto materiálu sa dá urobiť špička oveľa tenšia, ľahšia a rýchlejšia ako z laminátu. Akurát akcia špičky pri zábere už nie je úplne plynulá. Ohýba sa naraz väčšia časť. Pri poctivom zábere na tom až tak nezáleží, ale pri opatrnom si niekedy nie som istý, či už sekať alebo nie. Alebo dochádza k tomu, že ryba pri zábere zacíti odpor a môže sa tak stať, že nástrahu s háčikom vypľuje ešte skôr, ako stihneme zaseknúť. V tomto prípade, ideálne ak je to na stojatej vode, sa snažím mať špičku čo najmenej napnutú. Ďalej môžem predĺžiť dĺžku nadväzca, aby ryba mala viac času na zožratie nástrahy, než mi urobí záber. Potom už sekám ihneď pri prvom pohybe špičky.
Tretím variantom z čoho vyrobiť špičku je kombinácia oboch materiálov – laminát aj uhlík. Pod našou značkou Delphin tento variant feedrovej špičky nazývame Glass Carbon. Celá špička je odliata z laminátu s tenkým priemerom. Zhruba od polovice špičky je zosilnená opletom uhlíka/
/carbonu. Je to niekoľko centimetrov nad spodným koncom, ktorý sa zasúva do prúta približne do polovice dĺžky špičky. Koniec špičky, ktorý značí citlivý záber, je tak celý z laminátu. Kým chrbtica špičky je tuhšia a môže sa preto bez problémov využívať na ďaleké hody, keďže sa pri razantnom švihu nerozkmitá tak ako obyčajná laminátová špička a nehrozí natoľko možné zamotanie vlasca či šnúry do koncového očka.
Pri špičkách by sme sa mali tiež zamerať na veľkosť očiek. Pri chytaní iba s vlascom na väčšie vzdialenosti a na riekach, kde často tečie „brajgel“ zo stromov a čističiek, sú vhodnejšie väčšie očká, ktorými ľahko prejde uzlík aj s menším nánosom chumáčov a nečistôt. Naopak pri používaní pletenej šnúry sú vhodnejšie menšie očká s väčšou hustotou rozmiestnenia. Tie potom nedovoľujú urobiť šnúre slučku pri náhode. Minimalizuje sa tak možnosť zamotania montáže a odrezanie koncového očka. Musíme si však dávať pozor na priechod uzlíka, ktorý spája kmeňovú šnúru a odpal z vlasca, ktorý neodmysliteľne patrí k chytaniu so šnúrou.
Ako som už načrtol trochu vyššie, veľmi dôležité je napnutie špičky pri zábere. Na stojatej vode sa snažte mať špičku čo najmenej napnutú, aby ryba zacítila odpor až na poslednú chvíľu. Ak ide o rybu, ktorá je jediná v mieste nástrahy a krmítka a už sa stretla s háčikom, môže byť veľmi podozrievavá k požitiu vášho sústa.
Na vypľutie háčika s nástrahou jej stačí aj najmenší odpor. Naopak, keď je pri krmítku veľa hladných rýb, záber býva veľmi razantný, pretože sa ryby predháňajú, ktorá to skôr zožerie. Spravidla na stojatej vode bývajú najčastejšie dva typy záberov: ľahké jedno až dve ťuknutia a následná hokejka alebo veľmi slabé popotiahnutie o 2 – 3 mm a ľahké zatrasenie. V oboch prípadoch okamžite zasekávať! Na stojatej vode sa snažte dávať čo najjemnejšiu špičku, ktorú má daný prút vo výbave. Iba pri chytaní na väčšie vzdialenosti okolo 60 m sa dávajú tuhšie špičky, aby nedošlo pri náhode k rozkmitaniu a následnému prehodeniu slučky vlasca či šnúry cez posledné očko. Pre jednoduchú orientáciu uvediem príklad: prút má vo výbave tri špičky s tuhosťou 1 oz, 2 oz a 3 oz. Na stojatej vode potom pri vzdialenosti do 40 m odporúčam používať špičku s tuhosťou 1 oz. Od 40 do 60 m zvoľte špičku 2 oz a pri vzdialenosti nad 60 m tú najtvrdšiu vo výbave, teda v tomto prípade 3 oz.
Na rieke sú tiež dva najčastejšie varianty záberu. Prvý je rovnaký – ryba ťukne a následne ohne špičku do pravého uhla. Prvé ťuknutie značí, že máme správnu montáž a ryba sa pri prvom popotiahnutí pichla o protiváhu krmítka a odpor špičky a následne uteká smerom po prúde dolu. Druhý záber je ťuknutie a následné úplné povolenie špičky s prevesením kmeňovej šnúry alebo vlasca. Ryba nástrahu s háčikom nasala a vyplávala proti prúdu nahor a zdvihla celú montáž od dna, čím sa povolil vlasec či šnúra. V tomto prípade je nutné sekať oveľa razantnejšie než pri prvom zábere, aby sa háčik dobre zasekol do papuľky ryby.
Na rieke, samozrejme, špičku ovplyvňuje prúd vody. Takže ju ohýba nielen podľa váhy krmítka a napnutia, ale aj podľa sily prúdu. Po nahodení stačí navinúť voľný vlasec a potom nechať prúd nech si špičku dopne sám. Tu vyberáme špičku nielen podľa dĺžky nahodenia, ale aj podľa sily prúdu. Vôbec nemusíte riešiť hmotnosť krmítka a záťaž špičky v oz a mať strach, že napríklad špička s 1 oz sa pod váhou krmítka 100 g zlomí. Všimnite si doma alebo na brehu pri vode, keď prút zaťažíte vedrom s kŕmením či vodou, tak pri maximálnom ohybe blanku prúta je špička rovná. Teda špička nenesie váhu krmítka, tá iba signalizuje záber. Celú váhu kmítka pri náhode musí niesť prút.
Na stojatej vode sa snažte mať špičku čo najmenej napnutú. Vďaka tomu ryba necíti taký odpor a máte plynulejšie zábery.
Aký prút bude správny pre vás?
V prvom rade si musíte ujasniť, kam budete najčastejšie chodiť na ryby. Rieka, rybník či veľké jazero...? Ďalej zvážte: vzdialenosť, v akej budete chcieť chytať, cieľovú veľkosť lovených rýb a veľkosť a hmotnosť krmítok, s ktorými budete najčastejšie hádzať. Ponúkam vám orientačnú šablónu, podľa ktorej by ste mali vyberať prút vhodný pre vás:
1) prút na stojatú vodu, hody do 40 m, cieľ násadové kapry a drobná biela ryba, krmítka 20 – 40 g, prút akcie Light, dĺžka 330 – 360 cm;
2) stojatá voda, hody 40 – 60 m, krmítka 40 – 60 g, násadové kapry a veľké pleskáče, prút akcie Medium, dĺžka 360 – 390 cm;
3) stojatá voda, hody 80 m a viac, cieľová ryba väčšie kapry od 5 kg, method feeder, prút Heavy (do 100 m vrhacia záťaž do 150 g, nad 100 m vrhacia záťaž až 200 g), dĺžka 390 – 420 cm;
4) malá pomaly tečúca rieka, hody do 25 m, krmítka do 40 g, reofilné druhy rýb, sem-
-tam kaprík či menšia mrena, prút Light, dĺžka 300 – 330 cm;
5) stredne veľká rieka, hody do 40 m, krmítka maximálne 40 – 80 g, reofilné druhy rýb a častejšie kapry do 3 kg, prút akcie Medium a dĺžka 360 cm;
6) stredne veľká rieka, hody do 60 m, krmítka najčastejšie 80 – 120 g, veľké reofilné ryby, 3 kg pleskáče a kapry okolo 5 kg, prút akcie Heavy, dĺžka 390 cm;
7) veľká rieka typu Dunaj a Labe, hody 80 – 100 m, krmítka 100 – 200 g, veľké riečne ryby, hlavne mreny a veľké kapry, prút XHeavy, dĺžka 390 – 420 cm.
Parabolická akcia prúta Delphin Rytual.
Tip na záver
Pre rýchlejšie a bezpečnejšie zdolávanie sa snažte prút dávať do boku a nie hore. Chápem, že je radosť pozerať sa k nebu, ako je prút ohnutý a tešiť sa, aký macek to tam na druhom konci je, ale zbytočne riskujete ľahké vyrezanie malého háčika z papuľky ryby. Keď ju ihneď ťaháte nahor, po celý čas zdolávania oveľa viac a urputnejšie bojuje. Ona chce ísť dolu ku dnu, kde sa cíti bezpečnejšie a vy ju ťaháte nahor k hladine, kde je prirodzene zraniteľná. Samozrejme, ak viete, že na dne pred vami nie sú žiadne prekážky ani ostré hrany, po zaseknutí dajte prút do boku, pokojne meter nad hladinu. V tejto polohe zdolávajte. Očká nech smerujú vodorovne k hladine, aby sa prút ohýbal do boku. Takto má prút väčšie možnosti ohybu, pretože na blank netlačia nožičky očiek. Tým aj lepšie vypruží výpady. Ryba je oveľa pokojnejšia, pretože ju zdolávate pri dne a rýchlejšie ide k vám k brehu. Tesne pred podberákom ju zdvihnite a rýchlo podoberte. Takto sa dá čas zdolávania skrátiť až na polovicu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
