Obyčajná kukurica. Už sa o nej popísalo neúrekom v mnohých príspevkoch. A predsa by som sa rád podelil o jednu skúsenosť, ktorú zaznamenávam každoročne na konkrétnom úseku rieky Hornád v Košiciach pri love feedrovou technikou...
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2020
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 31.03.2021.
Bola, je a bude
Kukurica vždy bola a zrejme ešte dlho bude obľúbenou nástrahou športových rybárov. V minulosti kraľovala a na päty jej stúpalo cesto vedno s vareným zemiakom, predovšetkým pri love kapra. Spomínam na chlapčenské časy, keď mi za tmy ťahali kapry môj žltý laminátový prútik s navijakom Rex práve zásluhou varenej kukurice. Bolo to však už dávno, doba sa zmenila, prišli rôzne iné nástrahy, vychytávky pri love feedrom a povolil sa lov na kostné červy, ktorý bol v minulosti zakázaný. No kukurica ako nástraha je tu stále prítomná a „chytá“. Surová mliečna, surová vyzretá, varená, malá v celku, sterilizovaná a najnovšie jej napodobneniny. Stále má „čo povedať“, avšak z celej tej plejády „klasík“ vytŕča jedna. Je ňou sterilizovaná kukurica Bonduelle v plechovke. Chytám na ňu viac ako tridsať rokov a nedám na ňu dopustiť jednak pri love feedrom, jednak pri plávanej. Skrátka, jej veličenstvo „kuka“! Obchody ju ponúkajú v gramážach 170 g a 340 g (Gold alebo Bio). Veľkosť zŕn je ideálna na lov feedrom, hlavne pri love menších rýb, ale jej čaru sa neubráni ani väčší kapor. Vhodná tak na háčik, ako i do pripraveného krmiva. Ideálna celoročná nástraha.
Lovné miesto na Hornáde.
Úspešnosť
Začiatky jej testovania v mojom prípade boli pri love feedrom a plávanej na stojatej vode – konkrétne na štrkovisku Kechnec pri Košiciach. Okrem nej som zobral na rybačku aj iné druhy sterilizovaných kukuríc. Zakŕmil som krmivom lovné miesto a začal loviť. Raz na jeden druh, potom na iný. Bolo evidentné, že kukurica Bonduelle má navrch a zničila postupne celú konkurenciu. Rozdiel bol v početnosti záberov za časový úsek. Tie horšie druhy kukurice ryby až tak veľmi nechceli. Zabrali síce, ale čakanie na záber bolo oveľa dlhšie ako pri kukurici Bonduelle. Bol to totálny zlom pri výbere na lov a jej veličenstvu som zostal verný dodnes. Aktuálne pri love feedrom a plávanou iný druh sterilizovanej kukurice nepožívam a nepotrebujem. Viem, mnohí môžete oponovať, že taká nadipovaná napodobnenina kukurice robí divy a podobne, samozrejme, môžem súhlasiť, no ja zostávam verný radšej klasike.
Komponenty na nadväzce.
V čom je úspešnosť tejto kukurice?
Bol by som asi veľký frajer, ak by som to dokázal zdôvodniť, no nie som. Podľa mňa je celý pes kukuričný zakopaný v tom sladučkom, mierne slanom náleve, ktorý rybkám „šmakuje“ o kúsok viac ako iné druhy. Keď aj laik ochutná kukuričku Bonduelle a porovná s inou, musí okamžite ten rozdiel cítiť! A to nie je ryba...
Jednoduché krmivo a zrnko kukurice tesne pred prvým hodom.
Tvrdohlavosť ryby neprináša
Známy úsek rieky Hornád pretekajúci mestskou časťou „Košice – Nad jazerom“ – nad jeho splavom, poznajú mnohí vyznávači Petrovho cechu. Rovný úsek s lenivým prietokom je obľúbeným miestom hlavne víkendových rybárov. Mierne zabahnený, s blatistým a v podstate rovným dnom. Cieľovou rybou je tu, prirodzene, kapor rybničný, ktorý sa tu vysádza pravidelne, no vyskytuje sa tu aj mrena, podustva, nosáľ, jalec hlavatý aj maloústy, plotica, ostriež, karas, sem-tam pleskáč vysoký a vždy hladná ploska pásavá. Loví sa tu prevažne feedrom alebo „na ťažko“. Je tu vidieť aj rozdiel medzi rybármi. Rybári, ktorí sa snažia za každú cenu uloviť a privlastniť si kapra a jedno na čo a ako, len nech je, a naopak druhá skupina rybárov, ktorá si chce užiť voľnú chvíľku či pekný deň lovom rýb. Som rád, že tých zážitkových rybárov je viac.
Ale poďme k samotnej kukuričke. Mnoho rybárov automaticky na rieke používa živú nástrahu. Pozorujem to aj na tomto úseku rieky pri stratégii lovu iných rybárov. Namiešajú si krmivo, nastražia kostné červy alebo klasického červa, nahodia a očakávajú rýchly záber. Nič, záber neprichádza. Po chvíli montáž vytiahnu, znova natlačia krmivo do krmítka, nahodia a opäť vyčkávajú záber. Po polhodinke ulovia malého jalčeka, po ďalšej možno plosku alebo hrúzika. Vydržia tak hodinku a odídu. Nezmenia nástrahu, a to je im osudné. Sú skrátka tvrdohlaví alebo inú nástrahu aktuálne pri love nepoužijú. Šli k vode „na isto“, s nástrahou živou. Podobné chvíľky som zažíval aj ja. No časom som sa utvrdil v názore, že živú nástrahu tu, na tomto úseku rieky, ryby negujú a prispôsobili sa, resp. chutí im viac tá kukurica. Zrejme za to môže jej časté používanie zo strany „kaprárov“ pri zakrmovaní na úseku. Je to viditeľné hlavne pri úlovkoch bielych rýb. Pri kaprovi je to v poriadku, ten kukuricu rád, no loviť na kukuricu ako na páse nosále, mreny, podustvy, plotice, karasy...? Tu je to skrátka tak, sám neviem prečo. Živú nástrahu negujú a ak aj nie, úlovky sú poväčšine menšie. Atakujú ju hlavne malé nosáliky, plosky, mrenky, jalčeky. Trvá to už niekoľko rokov, hlavne v jarnom a letnom období. Takže máte možnosť:
a) tvrdohlavo loviť na živú nástrahu a byť neúspešný alebo využiť možnosť
b) loviť kukuricou a byť úspešný lovom viacerých druhov. Záleží iba na vašom rozhodnutí. Ja som stále za béčko.
Malý test úspešnosti kukuričky pre článok
Je deviateho augusta. Píšem tento článok a vonku je aktuálne tridsať stupňov. Brutálne dusno. Popoludní plánujem návštevu miesta, ktoré opisujem v tomto článku. Ešte zbehnem do obchodu po kukuričku (plus krmivo – kukuričnú krupicu a obyčajnú strúhanku, aby som si to sťažil)
a večer dokončím tento článok pridaním fotiek z dnešného lovu, verím že úspešného. Zachytám dve hodinky a dám vedieť...
Dochytané a zaklincované. Ako bolo? Fajn! Tých tridsať stupňov som veľmi necítil, sedel som na strane, kde je lovné miesto tienené veľkými topoľmi za chrbtom. Po príchode som namiešal do ekotašky jedno balenie kukuričnej krupice a jednu strúhanku. Som feedrista bez auta, taký turista a každá záťaž, v tomto prípade „kabelka“ na rozmiešanie krmiva (nebodaj nejaká vŕtačka s metličkami a iné srandy) ma zaťažuje a vopred ju vyraďujem z výbavy. Jednoduché a účinné krmivo do krmítka. Tu ryby neriešia firemné krmivá a je im to v podstate jedno – len nech je toho veľa.
Pripravujem náčinie: prút – staré poľské Mikado 3,60 m, medium, navijak Shimano Exage 3000, vlasec priemeru 0,18 mm, priebežné plastové krmítko 28 g ukrajinskej výroby s dorazovou gumenou guľôčkou, obratlík s karabínkou a krátky 30 cm nadväzec priemeru 0,16 mm. Ako vždy háčik Owner na koniec. Krmivo tlačím do košíka a napichujem jedno zrno „bonduellky“ na háčik. Pozerám na hodinky – je 16:41...
Nebudem vás naťahovať. Bez predošlého kŕmenia prvý záber prišiel už o päť minút a bola to plotica, jediná na tejto rybačke. Ďalšie zábery prichádzali v časoch – 16:53, 17:01, 17:21, 17:27, 17:39, 17:47, 18:17, 18:21, 18:30, 18:34 hod. Všetko zaznamenané poctivo, za prítomnosti svedka, kamaráta. Zo začiatku som zapisoval aj zábery, pri ktorých som rybu nezasekol, no neskôr som sa už tým nezdržiaval, pretože ryby brali poctivo a nebol na to čas.
Kukuričnú rybačku „Bonduelle“ som ukončil po dvoch hodinách v čase 18:41 úlovkom 11 rýb. Pred objektív sa postupne postavili: plotica červenooká 1-krát (15 cm), nosáľ sťahovavý 6-krát (21-24 cm), podustva severná 3-krát (36, 36, 43 cm), mrena severná 1 krát (37 cm). Všetko na kukuričku, viac nepremenených záberov a dvakrát vymenený nadväzec.
Krátka a pre mňa úspešná rybačka. Zachytal som si, pofotil a užil si dve pekné hodiny pri rieke. Na počudovanie pri nej okrem mňa nik nebol, okrem jedného „vláčkara“. Samozrejme, bolo horúco a vtedy ako rybári sedíme doma, pretože ryby neberú...
Všetko bolo zapisované, a to veľmi rýchlo.
Poznajme svoju rieku
V tomto článku som vám chcel predstaviť asi dvestometrový úsek rieky Hornád v meste Košice, predurčený na lov feedrom a zdôrazniť účinnosť kukurice Bonduelle na ňom. Podčiarknuť aj to, že niekedy málo býva viac. S jednoduchou a úspešnou nástrahou zachytáte na podobných miestach a zároveň potešia aj vašu peňaženku.
Nie je na škodu experimentovať na rieke, kde najviac lovíte a poznáte ju. Časom sa totiž aj ona pretvára a ryby v nej reagujú na konkrétnu nástrahu inak ako na rieke inej. Je však dôležité byť pri nej čo najviac. Až vtedy vás pohladí a poodhalí svoje súkromie. Vydá, hoc nerada, svoje klenoty – šupinatý dar, ktorý si chráni najviac. Skutočnému rybárovi s veľkým R nič viac veru netreba...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
