Tentoraz som zašiel na sever Čiech, kde rieka Labe pretvára nielen svoje koryto, ale aj osudy ľudí. A niekedy aj nuda môže zmeniť váš život a začať písať nové riadky do rybárskeho denníčka. Ako je možné, že úlovkom kaprárky sa stane ostriež, to vám prezradí ďalšia kočka, ktorú môžete stretnúť na rybách aj vy.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 31.03.2021.
Ahoj! Volám sa Veronika Smejkalová a pochádzam z Ústí nad Labem na severe Čiech. Hoci sa u nás nedeje nič extra, za posledné tri roky som naozaj rada, že môžem byť práve tu. Rieku Labe mám takpovediac kam oko dovidí, čo je vlastne rybársky sen... Pracujem v obchode, práca s ľuďmi je náročná a vyčerpávajúca, takže každá voľná chvíľka v prírode je pre mňa skutočne upokojujúca a hlavne uspokojujúca. Rybačka mi dáva presne to, čo som celé roky hľadala – pohodu a pokoj.
Môj prvý kapor, ktorý prekročil magickú hranicu, mal 22 kg.
Povedz, ako si začínala s rybárčením?
Rybárčiť som začala – ako asi väčšina žien – zásluhou môjho priateľa pred tromi rokmi. Už predtým som jazdila s priateľom k vode, ale vždy som mu robila len spoločnosť. Jedného chladného dňa som sa už ale vážne nudila a chcela som vyskúšať to, čo som dovtedy nechápala, ako môže niekoho baviť chytať ryby. Priateľ mi teda naviazal prút s plaváčikom, ubehla chvíľka a moja prvá rybka bola na svete – krásny ostriežik! Na ďalšej vychádzke prišiel na rad feeder a môj prvý kaprík! Tým to všetko začalo a nezostávalo už nič iné, než si ísť spraviť rybársky lístok.
Prečo ťa rybačka tak uchvátila a pohltila?
Ani vlastne neviem, prečo ma to tak pohltilo. Ale vy rybári viete, aký je to úžasný pocit chytiť rybu, zažiť krásny súboj, zdolať ju a potom ju zase pustiť späť. A práve to ma posledné tri roky napĺňa.
Kde si tú svoju prvú rybku chytila?
Začínala som na našej krásnej rieke Labe a na nej tiež pokračujem. Prvá ryba bol ostriežik a bol nádherný, to určite áno, ale ešte to nebol kapor... Lebo pre mňa je kapor, jednoducho, víťazom a vždycky to tak bude.
Každý kapor je krásny, ale lysce sú pre mňa výnimočné.
Máš nejaký obľúbený revír?
Môj obľúbený revír je moja srdcovka – rieka Labe. Stále síce skúšame nové miesta, ale vždy sa vraciam k „mojej“ rieke a zostávam jej verná.
Aký je tvoj najväčší zážitok od vody, prípadne úlovok?
Každý môj úlovok je pre mňa úspech, každá ryba nad 15 kg je, myslím si, totálny úspech. Ale to, čo sa mi podarilo tento rok na konci augusta, je ten úplne najväčší životný úspech.
Vyrazili sme na dovolenku na miesto, ktoré veľmi dobre poznáme, len proste o kus inam. Mali sme pred sebou 12 dní lovu a za mnou hlavne tri mesiace bez kapra. Hrozne som si priala rybu a prišiel mi kapor asi tak 1,5 kg. Už som si vravela, že som asi prekliata. Mala som miesto, kde som pri každom nahodení musela vziať čižmy a ísť nahodiť ďalej: jeden prút kvôli stromu a druhý prút tak, aby som dohodila presne na hranu, o ktorej som vedela. Mám rada svetlo, takže pri zotmení nastal čas posledného prehodenia pred vybratím prútov. Bolo niečo málo pred 21. hodinou. Ubehlo 15 minút, nato jazda... Pomalá, taká, akú mi vždy môj priateľ popisoval, že toto robí veľký kapor. Poviem vám, vzala som ten prút a už v tú chvíľu som sa rozklepala. Vedela som, že toto bude veľká ryba. Asi po 15 minútach boja na člne, keď som rybu nedokázala dostať od dna a furt len išla, hovorí priateľ, že to bude sumec ako blázon. Zrazu sa vynorila úplná labská kráľovná. V živote som nič také nevidela! Neskutočný pocit! Klepala som sa úplne celá. Toto je proste najväčší úspech a je to sen hádam každého... Veľmi som si priala veľkú rybu, ale že mi príde kapor 29 kg, tak o tom sa mi naozaj ani nesnívalo.
Je to nádherná spomienka na celý život a ešte teraz to vidím ako včera. Kapra by som neuniesla, nebyť priateľa. Rybu zdolám, podoberiem a pustím späť do vody – viem, že by to pre ňu bolo asi aj lepšie... Ale ja som vám ju proste musela ukázať a vďaka priateľovi som mohla. Viem, že toto sa mi už nepošťastí, ale na ten pocit už nikdy nezabudnem. Takéto niečo želám každému slušnému rybárovi, pretože to je jednoducho rozprávka!
Nemám rada tmu, takže som šťastná za každý záber za svetla.
Máš ešte aj iný nesplnený rybársky sen?
Nuž, ako som už opísala, jeden rybársky sen sa mi už splnil, hoci o takej rybe sa mi ani nesnívalo... Takže teraz by som si priala mať domček mimo mesta, priamo s výhľadom na rieku a môcť chytať kedykoľvek sa mi zapáči, takže stále.
Ako ťa rybárčina zmenila?
Určite ma to zmenilo na maximum. Nehovorím, že by som bola nejaká princezná, ale niektoré veci neboli nikdy nič pre mňa – spať pod holým nebom, kde po mne lezie všelijaký hmyz, kúpať sa vonku a nie vo vani, tri dni si neumývať vlasy... Jednoducho, vždy som sa skôr bála vecí, ktoré mi teraz vlastne robia radosť. Nepozerám sa už vôbec na televíziu, nezaujíma ma to. Mnoho ľudí okolo mňa mi hovorí, že by sa na rybách unudili, ale pre mňa je väčšia nuda sedieť večer doma na gauči alebo vysedávať niekde v krčme, ako sedieť niekde vonku, pozerať sa na vodu a užívať prekrásnu prírodu, ktorú doma neuvidíte. Príroda je dnes už možno jediné, čo nie je úplne skazené...
Tohtoročná dovolenka bola jednoducho sen. To je jeden z pokladov, ktorý mi rieka dala.
Prečo si sa rozhodla práve pre kaprárinu?
Hoci som skúšala párkrát vláčiť, aj feeder, myslím si, že je to o konkrétnom človeku a ja som, jednoducho, srdcom kaprárka. Kapor je nádherná bojovná ryba, a práve to ma na tom hrozne baví. Nie je to ani úplne tak o veľkosti, ale chytať veľké kapry musí byť sen proste každého; je to strašný adrenalín, nikdy nie je isté, či ryba zaberie; nachádzať tie správne miesta; prísť na tú správnu príchuť nástrahy, ktorú práve kapry vyžadujú; zdolať rybu a podobrať... Alebo môžeš tiež sedieť dni a týždne bez záberu, ale všetko má „to svoje“, čo ja milujem!
Hovoríš o príchutiach – preferuješ nejaké, ktoré používaš najradšej, alebo sa vždy prispôsobuješ situácii?
Chytám na boilies značky Imothep carpbaits a, samozrejme, mám obľúbené príchute, na ktoré chytám. Gule sú kvalitné a fungujú úplne všetky, ale záleží najviac na období. Keď viem, že rybky chcú sladké, chytám predovšetkým na ananás. Najväčšie úspechy som však mala vždy na boilies takzvané smrady: údený losos, kaviár, krill.
Keď nie je iná možnosť, musím nasadiť broďáky a šup s tým na to správne miesto.
Máš nejakú obľúbenú montáž, ak áno, prečo?
Chytám na rieke, takže nie je potrebné nič vymýšľať. Lovím na úplne klasickú montáž a podľa situácie mením už len vzdialenosť nástrahy od háčikov a dĺžku nadväzca. Mám rada, keď je to jednoduché, rýchle a účinné. Moja montáž ma zatiaľ nezradila.
Sprevádza ťa na rybačke priateľ alebo chodíš radšej sama?
Na ryby jazdím s priateľom, máme predsa vďaka nemu rovnaký koníček, tak ako ináč! Myslím si však, že po niekoľkých vychádzkach, keď som zostala pri vode sama, zvládla by som aj dlhšiu rybačku úplne sama a určite to veľmi rada niekedy vyskúšam.
Amury majú tiež svoje kúzlo.
Tento 16 kg krásavec
bol riadne divoký, ale
napokon sme fotku
zvládli, pusu tiež
a plával späť domov.
Keď ideš na ryby, myslíš aj na to, ako vyzeráš a čo si oblečieš...?
Predsa len som žena, takže mi nie je úplne jedno, ako vyzerám. Určite nemám problém byť na rybách odlíčená, ale zas naopak nebudem chodiť vo vreci, však...? Času niekedy býva veľa, takže nemám ani problém na rybách sa aj nalíčiť – to nech si myslí každý, čo chce, všetko je podľa situácie a mojej nálady. Oblečenie riešim hlavne podľa obdobia. V lete to nie je také dôležité, v zime je však potrebné mať kvalitné oblečenie, aby ste vydržali celý deň pri vode. Ja navyše reprezentujem značku Navitas Angling CZ & SK, takže nielenže je to kvalitné, je to aj veľmi pekné.
Chodíš na ryby aj v zlom počasí?
Počasie nehrá rolu, ale na zimné obdobie úplne nie som. V zime teda nastáva čas krátkych denných vychádzok a pri vode neprespávame.
Myslíš si, že medzi ženami panuje predsudok, že rybačka je výhradne pre mužov?
Myslím, že názor, že rybačka je len pre mužov, sa už nenosí a teraz je doba, keď podľa sociálnych sietí mi to pripadá skôr opačne – chytá už každá žena, ktorá žije s rybárom. Takže to si nemyslím, že medzi ženami panuje takýto predsudok. Len by bolo fajn,
keby to každý bral vážne.
Môj najväčší riečny poklad, tohtoročná kráľovná 29 kg.
Ako na teba ako na rybárku reagujú muži?
Myslím si, že s mužmi nemám problém. Samozrejme, začiatky neboli najľahšie, predsa „ženská nemôže chytať ryby, to nejde!“ Veľa ľudí, áno, hlavne mužov neverilo, že chytám sama, ale keďže už ani na rybách sa neschováš, dnes si myslím, že ma berú, ako keby vedľa chytal ďalší rybár (dúfam).
Čo by si na záver odkázala našim čitateľom a hlavne čitateľkám?
Chcela by som hlavne všetkým slušným rybárom a rybárkam, tým, čo to myslia naozaj vážne, od srdiečka zaželať veľa úspechov a mnoho krásnych úlovkov, pretože ten pocit, ktorý práve my máme, keď chytíme nádhernú rybu a potom ju vidíme ako pláva späť domov, je jednoducho neopísateľný. Majte sa a smejte sa!
Ďakujem za rozhovor, Veronika, a prajem ti, nech sa ti splní sen o tom domčeku na stráni s výhľadom na rieku. A keď už nebudeš môcť byť stále na rybách, tak aspoň nech máš stále úsmev na perách. Maj sa a smej sa, veď úsmev máš aj vo svojom mene.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
